Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní normalizačnému režimu, povedal A. Danko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. augusta (Teraz.sk) – Tragický koniec Pražskej jari a vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 na naše územie musí každý Slovák jasne a jednoznačne odsúdiť. Z histórie sa však máme poučiť, nie sa ňou umárať, alebo sa na jej základe snažiť ľudí polarizovať. V diskusii na TABLET.TV to uviedol predseda NR SR a SNS Andrej Danko.
„Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale čo je pre nás typické, dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní (normalizačnému, pozn. Teraz.sk) režimu,“ povedal Danko.
Dodal, že Slovensko zažívalo ťažké časy niekoľko desaťročí po sebe, najprv druhú svetovú vojnu, potom nástup komunizmu v roku 1948 a politické procesy v päťdesiatych rokoch. „Potom prišlo obdobie uvoľnenia, došlo k prepúšťaniu ľudí, ktorí boli prenasledovaní, prišla vôľa po zmene v spoločnosti. Ale bola potlačená,“ povedal na margo augustových udalostí.
„Bola tu snaha o demokraciu, o zmenu systému, ktorý tu vládol. Na druhej strane, prišla vôľa iných štátov zasiahnuť do nášho vývoja,“ povedal Danko.
Do operácie Dunaj v roku 1968 vstúpili vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa Danka sa ešte aj dnes niekedy objaví politický názor obhajujúci inváziu, bývajú to však hlasy jednotlivcov. „Štáty bývalej Varšavskej zmluvy sa nám už historicky ospravedlnili prostredníctvom svojich predstaviteľov niekoľkokrát,“ povedal.
Napríklad Juhoslávia sa však do útoku nezapojila. „Ja som pri návšteve Srbska pri hrobe Josipa Tita napísal do pamätnej knihy, že ďakujeme za to, že stál pri nás a v roku 1968 nás nezradili,“ poznamenal Danko.
Dnešné 50. výročie roku 1968 si pripomenie viackrát. Doobeda položil veniec pri Právnickej fakulte Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. „Nebude to prvý raz, čo som položil veniec na pamiatku mladých ľudí, ktorí tam zahynuli,“ poznamenal.
„Poobede ma čaká stretnutie s Petrom Bielikom, synom slávneho fotografa, autora známej fotografie práve zo Šafárikovho námestia. Večer ma čaká stretnutie s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a našim diplomatickým zborom, hostím ich v zastúpení prezidenta republiky a chcem im poďakovať za prácu, ktorú pre Slovensko robia v zahraničí,“ zhrnul Danko.
V tejto súvislosti poznamenal, že z jeho pohľadu je dôležité udržiavať na úrovni parlamentu dobré vzťahy tak so štátmi Európskej únie a NATO, ale aj ďalšími, napríklad s Ruskom, či Izraelom. „Ja nerobím politiku proruskú ani proamerickú ale proslovenskú. A v proslovenskej politike musíte mať dobré vzťahy s každým,“ povedal na margo svojho minuloročného vystúpenia v ruskej Štátnej Dume.
„Je pravda, že som historicky prvý predseda NR SR, ktorý vystúpil v inom ako slovenskom parlamente,“ povedal. „Obnovujem väzby s inými parlamentami. Je na zamyslenie, prečo s rakúskym parlamentom 15 rokov nebola spolupráca. Mám dvere otvorené, či je to Luxemburg, či je to Nemecko, mám pozvánku z francúzskeho parlamentu, bol som v Izraeli. Šéf izraelského parlamentu povedal, že som jeho osobný priateľ. Také isté vzťahy mám v Rusku. Máme veľmi dobré vzťahy so štátmi EÚ a myslím si, že sa pohneme aj vo vzťahoch s americkým Senátom,“ odhadol Danko.
„Problémom Slovákov je nielen to, že sme veľkí tragédi, ale aj to, že sa radi polarizujeme. Na základe polarizácie, či je niekto s Rusmi alebo Američanmi, s Izraelom alebo severskými štátmi, sa dokážeme hádať do krvi. Ale to nie je podstata. Podstata je, aby sme našli kompromis s každým z tých národov,“ uzavrel.
„Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale čo je pre nás typické, dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní (normalizačnému, pozn. Teraz.sk) režimu,“ povedal Danko.
Dodal, že Slovensko zažívalo ťažké časy niekoľko desaťročí po sebe, najprv druhú svetovú vojnu, potom nástup komunizmu v roku 1948 a politické procesy v päťdesiatych rokoch. „Potom prišlo obdobie uvoľnenia, došlo k prepúšťaniu ľudí, ktorí boli prenasledovaní, prišla vôľa po zmene v spoločnosti. Ale bola potlačená,“ povedal na margo augustových udalostí.
„Bola tu snaha o demokraciu, o zmenu systému, ktorý tu vládol. Na druhej strane, prišla vôľa iných štátov zasiahnuť do nášho vývoja,“ povedal Danko.
Do operácie Dunaj v roku 1968 vstúpili vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa Danka sa ešte aj dnes niekedy objaví politický názor obhajujúci inváziu, bývajú to však hlasy jednotlivcov. „Štáty bývalej Varšavskej zmluvy sa nám už historicky ospravedlnili prostredníctvom svojich predstaviteľov niekoľkokrát,“ povedal.
Napríklad Juhoslávia sa však do útoku nezapojila. „Ja som pri návšteve Srbska pri hrobe Josipa Tita napísal do pamätnej knihy, že ďakujeme za to, že stál pri nás a v roku 1968 nás nezradili,“ poznamenal Danko.
Päťdesiate výročie invázie
Dnešné 50. výročie roku 1968 si pripomenie viackrát. Doobeda položil veniec pri Právnickej fakulte Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. „Nebude to prvý raz, čo som položil veniec na pamiatku mladých ľudí, ktorí tam zahynuli,“ poznamenal.
„Poobede ma čaká stretnutie s Petrom Bielikom, synom slávneho fotografa, autora známej fotografie práve zo Šafárikovho námestia. Večer ma čaká stretnutie s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a našim diplomatickým zborom, hostím ich v zastúpení prezidenta republiky a chcem im poďakovať za prácu, ktorú pre Slovensko robia v zahraničí,“ zhrnul Danko.
Proslovenská politika
V tejto súvislosti poznamenal, že z jeho pohľadu je dôležité udržiavať na úrovni parlamentu dobré vzťahy tak so štátmi Európskej únie a NATO, ale aj ďalšími, napríklad s Ruskom, či Izraelom. „Ja nerobím politiku proruskú ani proamerickú ale proslovenskú. A v proslovenskej politike musíte mať dobré vzťahy s každým,“ povedal na margo svojho minuloročného vystúpenia v ruskej Štátnej Dume.
„Je pravda, že som historicky prvý predseda NR SR, ktorý vystúpil v inom ako slovenskom parlamente,“ povedal. „Obnovujem väzby s inými parlamentami. Je na zamyslenie, prečo s rakúskym parlamentom 15 rokov nebola spolupráca. Mám dvere otvorené, či je to Luxemburg, či je to Nemecko, mám pozvánku z francúzskeho parlamentu, bol som v Izraeli. Šéf izraelského parlamentu povedal, že som jeho osobný priateľ. Také isté vzťahy mám v Rusku. Máme veľmi dobré vzťahy so štátmi EÚ a myslím si, že sa pohneme aj vo vzťahoch s americkým Senátom,“ odhadol Danko.
„Problémom Slovákov je nielen to, že sme veľkí tragédi, ale aj to, že sa radi polarizujeme. Na základe polarizácie, či je niekto s Rusmi alebo Američanmi, s Izraelom alebo severskými štátmi, sa dokážeme hádať do krvi. Ale to nie je podstata. Podstata je, aby sme našli kompromis s každým z tých národov,“ uzavrel.
