Bratislava 1. marca (TASR) - Martin Daňo by sa ako prezident SR odsťahoval z Prezidentského paláca a nepoužíval by vládny špeciál. V rozhovore pre TASR to prezidentský kandidát zdôvodnil šetrením výdavkov. Svojou kandidatúrou chce ukázať občanom, že uchádzať sa o funkciu prezidenta SR môže každý. Bojovať chce proti chudobe, korupcii či svojvôli úradníkov. Do paláca by si vzal aj svojich protikandidátov Eduarda Chmelára a Štefana Harabina.

-Čo bolo vašou hlavnou motiváciou ísť kandidovať na funkciu prezidenta SR?-

Do volieb som išiel spôsobom, že som získal 16 podpisov od poslancov. Chcel som ukázať cestu, že ktokoľvek sa môže obrátiť na svojich volených zástupcov, a tí mu umožnia kandidovať. Prakticky hocikto môže kandidovať, ale sú lekári či vedci, ktorí nemajú čas zbierať podpisy.



-Predpokladám, že vaša motivácia kandidovať nebola len získať 16 podpisov od poslancov.-

Nie. Chcem ukázať skutočnú realitu, ktorá je v tomto štáte, a zastaviť biedu a celé to klamstvo, ktoré tu podľa môjho názoru vládne 30 rokov. Ide mi o boj proti chudobe, biede, korupcii, svojvôli úradníkov.

-Akými prostriedkami by ste to chceli dosiahnuť?-

Jedenásť rokov chodím po úradoch a robím všetko, čo sa dá v rámci malých kompetencií, ktoré mám. Sú to vlastne iba práva, ktoré využívam na 100 percent. Aj to som neraz v takom slabom postavení, lebo nemám peniaze. Keby som mal len jedno percento kompetencií, ktoré má dnes prezident, už je tu dávno porobený poriadok.

-Aké napríklad? Čo považujete za najdôležitejšiu kompetenciu prezidenta?-

Napríklad, keby som sa ja ako prezident dozvedel, že nejakého novinára nepustia na súd či úrad, budem tam prvý nastúpený, novinára chytím za ruku a dovediem ho so sebou. Som zvedavý, či by mi tam zakázali vstup.

-To nie je úplne oficiálna kompetencia prezidenta. Ktorú považujete za najdôležitejšiu?-

Má veľa kompetencií, ratifikáciu zmlúv, vymenovanie sudcov, rôznych úradníkov, vrátenie zákona do Národnej rady SR. Prednesenie správy o stave republiky. Tieto považujem za dôležité.

-Do akej miery by ste komunikovali s vládou a parlamentom?-

Do maximálnej a za využitia kamier. Prezident nebude rokovať za zatvorenými dverami. Tu bude "kamerka", bude rozprávať, keď nebude chcieť, ide von. Pokiaľ nejde o tajnú informáciu, som za to, aby všetky informácie v štáte boli zo zákona verejné. Zverejním do maximálnej miery všetko, čo sa bude dať.

-Aké zákony by ste mali problém podpísať?-

Každý zákon, ktorý pôjde proti zdravému rozumu, proti bežným ľuďom. Avšak niektoré zákony sú dočasne proti ľuďom, aby vyliečili nejaký stav, napríklad Trestný zákon.

-Prezident Andrej Kiska napríklad vrátil zákon o hazardných hrách. Aký je váš postoj k hazardu, manželstvám homosexuálov či interrupciám?-

Som absolútnym protivníkom hazardu na Slovensku. V Monaku štátny občan nemôže hrať v kasíne, aby nedeštruoval svoj vlastný štát. Nech tu sú kasína, ale nie pre Slovákov, nech sa tu buduje turistika, nech tu iní nechávajú peniaze. Pokiaľ ide o adopcie detí homosexuálnym párom, pýtam sa, koho právo budeme brániť? Právo homosexuálov na dieťa, alebo právo dieťaťa nebyť diskriminované, lebo nebolo vychovávané v riadnej rodine? Sme skôr za ochranu dieťaťa ako za ochranu týchto párov. Čo sa týka interrupcií, keby tu boli normálny štát a normálne príjmy, určite by bol menší počet interrupcií. Osoba pácha interrupciu s vedomím, že nebude mať ako vychovať dieťa. Aj keby sa potraty zakázali, budú sa robiť inde.

-Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak, a v Smere-SD bol navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy? Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa voči Ústavnému súdu SR a v neposlednom rade k hlave štátu?-

Boli prípady aj v histórii, keď bol Ústavný súd nefunkčný deväť rokov. Som v prvom rade za neverejnú voľbu. Ale keď ma niekto presvedčí, aby bola verejná, bude verejná. Pri vymenovaní je to jedno. Ústavný súd je vždy iba ústavný súd bohatých ľudí, obyčajný radový občan sa naň poriadne nedostane. Na druhej strane, Ústavný súd rozhoduje o zákonoch, o konfliktoch. Som za to, aby bol funkčný.

-Prezident reprezentuje krajinu aj navonok. Ako vnímate súčasnú zahraničnú politiku SR? Aké zmeny by ste prípadne presadzovali, keby ste sa stali prezidentom krajiny?-

Mňa viac zaujíma, čo sa deje na Slovensku, na zahraničnú politiku dávam priestor protikandidátom. Povedal som, že čo sa týka zahraničnej politiky, pokojne nech tam je pán Chmelár. Pán Harabin je už teraz skvelý na zahraničnú politiku. Keď tam budem, prví dostanú pracovné miesto v Prezidentskom paláci. Alebo aj Ľubomír Huďo je špecialista.



-Ako vidíte členstvo Slovenska v NATO a v Európskej únii (EÚ)?-

Ak by s tým ľudia súhlasili, mali by sme byť ako malá krajina neutrálni tak ako Švajčiarsko, Rakúsko či Lichtenštajnsko. Keď už sme šli do NATO, mali sme vybojovať také podmienky, aby sme nemuseli dávať toľko peňazí na zbrojenie. Čo sa týka EÚ, máme rozdielne platové podmienky, sociálny systém ako 28 ďalších krajín EÚ. Ak máme zostať v EÚ, som hlavne za to, aby sme boli plnohodnotní partneri. Teda mali by sme mať rovnaký minimálny dôchodok, minimálnu mzdu, sociálne dávky, a potom môžeme rozprávať o rovnocennom členstve v EÚ.

-Ako by ste sa postavili k situácii, ak by vzniklo hnutie, ktoré by podporovalo referendum o vystúpení z EÚ?-

Treba ho vypočuť. Tieto hnutia vznikajú len preto, lebo je niečo choré. Treba nájsť zdroj choroby. Keď je v EÚ základný zákaz diskriminácie, potom funguje na nerovných základoch v tom najpodstatnejšom, a to sú príjmy, sociálny systém.

-Kam by ste išli na prvú zahraničnú návštevu?-

Treba navštíviť Ameriku, Rusko a Vatikán. Budem prvý prezident, ktorý nenastúpi do vládneho špeciálu, zoberiem komerčnú linku a uskutočnila by sa takáto okružná cesta po svete. Ale keď ľudia povedia, že mám ísť do Čiech, tak pôjdem.

-Vravíte, že keď sa stanete prezidentom, "začnú sa diať veci", čo to znamená?-

Predovšetkým presťahovať sa do paláca. Mne stačí jedna izba, posteľ, počítač, nepotrebujem žiadne rezidencie. Ďalej - prečo nedávať zahraničným delegáciám dary, ktoré vyrobia choré deti, dobrovoľníci či väzni? Najviac sa ušetrí na vládnom špeciáli, na darčekoch. Do roka bude v Prezidentskom paláci urobený taký poriadok, že budú prebytky, z ktorých sa bude dať transparentným spôsobom rozdávať. Bude aj dôkladný personálny audit, každý sa postaví pred kameru a povie, čo za posledných päť rokov urobil. A ľudia rozhodnú - nechať, alebo vyhodiť. Zverejním všetko, čo tu bolo za posledných päť rokov.



-Vzhľadom na to, že ste už kandidovali na primátora Humenného, ale aj do europarlamentu, prečo si myslíte, že tieto voľby by mohli byť úspešné?-

Som úspešný už len tým, že sa mi podarilo kandidovať, že sa mi podarilo presvedčiť 16 poslancov. Bude to tvrdý boj, lebo dnes sa nerozhoduje o kvalitách človeka, rozhodujú peniaze. Vo svojej kampani som zatiaľ nevynaložil možno ani 100 eur. Zo všetkých kandidátov patrím medzi najmladších, som jediný slobodný, bezdetný, čiže už tu ušetríme kvantum peňazí. Keď si zoberieme súčasného prezidenta, len za prvých desať mesiacov prelietal milión eur. Viete, čo sa dá za milión eur pre ľudí urobiť?

Profil prezidentského kandidáta Martina Daňa

Kandidatúru na post slovenskej hlavy štátu ohlásil Martin Daňo 16. februára 2018. Oficiálnym prezidentským kandidátom sa stal 24. januára tohto roku, keď predsedovi parlamentu predložil 16 poslaneckých podpisov. Daňa podpisom podporili Boris Kollár, Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová, Ľudovít Goga, Peter Štarchoň (všetci Sme rodina), Dušan Čaplovič, Ján Podmanický, Maroš Kondrót (všetci Smer-SD), Peter Pamula (SNS), Eduard Adamčík (Most-Híd), Peter Marček, Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Rastislav Holúbek a Juraj Kolesár (všetci nezaradení).

Martin Daňo sa narodil 4. novembra 1976 v Humennom. Vzdelanie nadobudol na obchodnej akadémii v rodnom meste. Po ukončení štúdia sa pohyboval v priestoroch realitnej agentúry, reklamnej tvorby, výroby rôzneho softvéru či počítačov, vydavateľstva či v oblasti poradenstva priemyselných práv a ochranných známok. Navrhol desiatky firemných logotypov a firemných profilov.

Založil občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj, od roku 2015 premenované na Globálnu investigatívnu spravodajskú sieť (GINN). Je to združenie na ochranu verejného záujmu a investigatívnych novinárov. Predmetom Daňovho záujmu je aj tvorba videí, ktoré zverejňuje na kanáli YouTube v rámci portálu GINN. V nich sa pohybuje v oblasti verejnej a štátnej správy, komunikuje s políciou, politikmi, sudcami, ale aj s občanmi.

Špecializuje sa na vývoj a výskum v oblasti informačných technológií a tvorby softvéru. Je autorom mnohých zlepšovateľských postupov v oblasti spracovania dát a internetových systémov.

V rokoch 1999 až 2002 pôsobil v Bratislave, kde sa venoval obchodom v oblasti nehnuteľností a internetu. Od roku 2003 má pobyt vo francúzskom Paríži, ale naďalej pôsobí na Slovensku.

Je držiteľom ocenenia WebAward v oblasti spracovania dát a internetových procesov.

Martin Daňo počas konania sa prezidentských volieb v roku 2014 na svojom videu dokázal, že každý oprávnený volič môže hlasovať až trikrát (prvýkrát v mieste svojho trvalého bydliska na občiansky preukaz, druhý a tretí raz na dva rôzne cestové pasy).

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2014 bol Martin Daňo nezávislým kandidátom strany Právo a spravodlivosť (PaS), mandát však nezískal.

Ústavný súd (ÚS) SR 19. februára 2015 rozhodol, že zrušením registrácie kandidáta Martina Daňa na post poslanca a primátora mesta Humenné v októbri 2014 došlo k porušeniu jeho práv. ÚS SR zrušil uznesenie Okresného súdu (OS) v Humennom a Daňovi priznal finančné zadosťučinenie. Voľby sa však v meste neopakovali.