Bratislava 7. marca (TASR) - Nežný i úsmevný je román Naše rozchody. Rozchod je zväčša definitívnou bodkou za vzťahom. V prípade Fritza a Alice však pripomína skôr trojbodku.

Fritz žije vo svete slov a ich významov, neznáša konflikty, zatiaľ čo Alice učí nemčinu a jej malomeštiacky pôvod ju drží pri zemi. Niekoľkokrát si povedia zbohom, no nikdy nie navždy. Napriek všetkému ich totiž spája zvláštne puto, chémia, spoločné znaky, ktoré ich akosi prirodzene vždy ťahajú k sebe. Jednotlivé etapy ich (ne)vzťahu sú spracované v štyroch častiach.

„Syn hipisákov a dcéra malomeštiakov: aké klišé. Darmo, všetci sme tak trochu klišé. Výchova je vo väčšine prípadov len každodenný tréning, ktorý vyústil do snahy nebyť ako naši rodičia.“

Francúzsky spisovateľ David Foenkinos, autor knihy, stavil predovšetkým na jednoduché vety sršiace nadhľadom i povestným francúzskym šmrncom. Namiesto depresívnej ódy na rozchod tak vytvoril hladko plynúci príbeh obohatený hrou so slovíčkami, s dôrazom na symboly a nezvyčajné náhody. Nič nie je jednoznačné ani všedné, preto táto knižka hravo vyplní každú nudnú cestu vlakom, no možno ju podávať aj „len-tak“ – ako ľahký knižný dezert. Baví najmä vďaka podarenej dejovej línii, ktorá často poteší i prekvapí. Celý čas tak čakáte, kedy budú Fritz a Alice opäť spolu, či vôbec a ako sa im podarí stretnúť sa a odstrihnúť sa od nových životov.

„Nemyslel som na to, čo bude odteraz s mojím životom, usiloval som sa len dobehnúť Alice, ospravedlniť sa, urobiť spolu s ňou krok späť.“

Možno filozofovať, či ľudia, ako Fritz a Alice existujú, či sa skutočne náhody a bizarné situácie stávajú aj v realite. Oveľa lepšie však urobíte, ak tento román nebudete brať tak vážne a radšej ho prijmete taký, aký je. Nežný, francúzsky, láskavý a vtipný. Vychutnajte si ho.