Členovia turistického krúžku zo Základnej školy na Martinskej ulici v Žiline sa v sobotu 26. mája "tešili do školy" aj napriek tomu, že sobota obyčajne býva voľný deň.
Autor Školský servis
Vysoké Tatry 6. júna (TASR) - Členovia turistického krúžku zo Základnej školy na Martinskej ulici v Žiline sa v sobotu 26. mája "tešili do školy" aj napriek tomu, že sobota obyčajne býva voľný deň. Neodradilo nás ani skoré vstávanie, všetci sme sa tešili na deň plný zážitkov strávený v našich veľhorách. Už o šiestej hodine rannej sme spolu s pánom učiteľom Cvachom a pani učiteľkou Tuchyňovou vyrazili spred našej školy na turistiku do Vysokých Tatier.
Cesta trolejbusom, vlakom nám ubehla pomerne rýchlo. Vystúpili sme v Starom Smokovci a odtiaľ sme sa pozemnou lanovkou vyviezli na Hrebienok. Počas cesty sme sledovali Gerlach, Končistú a Slavkovský štít. Na Hrebienku čakalo na nás prekvapenie. V cene vstupeniek sme mali aj jazdu na bobovej dráhe, kde sme sa dobre vyšantili. Chvíľu sme sa zabávali aj na hojdačke. Najedli sme sa a mohli sme v ceste pokračovať. Pred nami bol cieľ našej cesty – Zamkovského chata. Prechádzali sme krásnou tatranskou prírodou a zároveň sledovali končiare zasneženého Lomnického štítu, ako aj Veľkého ľadového štítu. Dostali sme sa až k vodopádom, zastavili sme sa pri mostíku nad Studeným potokom a Obrovským vodopádom, aby sme sledovali z výšky hukot dopadajúcej krištáľovo čistej vody, ktorá obmývala obrovské skaliská. Tam sme si urobili niekoľko fotografických záberov a pokračovali sme Malou a Veľkou studenou dolinou.
Stretali sme množstvo našich, ale aj zahraničných turistov, ktorých, tak ako aj nás, očarili nebotyčné štíty Tatier, jazierka a vodopády. Postupne však radosť vystriedal smútok, keď sme medzi zeleňou objavili rúbaniská a vyhynuté suché stromy zničené prírodným i živlami.Spočiatku sme kráčali pomerne rýchlo, ale cesta bola postupne náročnejšia na stúpanie. Počasie bolo ideálne, turistov stále viac a viac pribúdalo, a tak sme museli na kamenistých cestičkách čoraz viac zastavovať, aby sme sa vyhli protiidúcim. Konečne bol pred nami cieľ našej cesty - Zamkovského chata! Už z diaľky nás ovanula vôňa pripravovaných jedál a do toho znela hudba. Bezstarostní turisti vonku posedávali aby sa nasýtili a mohli pokračovať v náročnej ceste. Aj my sme sa občerstvili, oddýchli si, prezreli okolie.
Cestou naspäť sme prechádzali Studenovodskými vodopádmi, zastavili sme sa pri Reinerovej a Bilikovej chate a po kratších prestávkach sme putovali do Starého Smokovca, odkiaľ nás cesta vlakom zaviezla do Popradu. V meste sme si prezreli námestie, no na naše prekvapenie bolo celkom vyľudnené. Naše sklamanie sa však vzápätí zmenilo. Menšie nákupy darčekov, výborná zmrzlina nám opäť zlepšili náladu. Vrátili sme sa na stanicu, nastúpili do rýchlika, aby sme sa vrátili domov. Výlet sa nám vydaril, budeme naň dlho spomínať.
Dagmar Mutňanská a Sylvia Vančová, trieda 5.A, ZŠ Martinská ulica 20, Žilina
Cesta trolejbusom, vlakom nám ubehla pomerne rýchlo. Vystúpili sme v Starom Smokovci a odtiaľ sme sa pozemnou lanovkou vyviezli na Hrebienok. Počas cesty sme sledovali Gerlach, Končistú a Slavkovský štít. Na Hrebienku čakalo na nás prekvapenie. V cene vstupeniek sme mali aj jazdu na bobovej dráhe, kde sme sa dobre vyšantili. Chvíľu sme sa zabávali aj na hojdačke. Najedli sme sa a mohli sme v ceste pokračovať. Pred nami bol cieľ našej cesty – Zamkovského chata. Prechádzali sme krásnou tatranskou prírodou a zároveň sledovali končiare zasneženého Lomnického štítu, ako aj Veľkého ľadového štítu. Dostali sme sa až k vodopádom, zastavili sme sa pri mostíku nad Studeným potokom a Obrovským vodopádom, aby sme sledovali z výšky hukot dopadajúcej krištáľovo čistej vody, ktorá obmývala obrovské skaliská. Tam sme si urobili niekoľko fotografických záberov a pokračovali sme Malou a Veľkou studenou dolinou.
Stretali sme množstvo našich, ale aj zahraničných turistov, ktorých, tak ako aj nás, očarili nebotyčné štíty Tatier, jazierka a vodopády. Postupne však radosť vystriedal smútok, keď sme medzi zeleňou objavili rúbaniská a vyhynuté suché stromy zničené prírodným i živlami.Spočiatku sme kráčali pomerne rýchlo, ale cesta bola postupne náročnejšia na stúpanie. Počasie bolo ideálne, turistov stále viac a viac pribúdalo, a tak sme museli na kamenistých cestičkách čoraz viac zastavovať, aby sme sa vyhli protiidúcim. Konečne bol pred nami cieľ našej cesty - Zamkovského chata! Už z diaľky nás ovanula vôňa pripravovaných jedál a do toho znela hudba. Bezstarostní turisti vonku posedávali aby sa nasýtili a mohli pokračovať v náročnej ceste. Aj my sme sa občerstvili, oddýchli si, prezreli okolie.
Cestou naspäť sme prechádzali Studenovodskými vodopádmi, zastavili sme sa pri Reinerovej a Bilikovej chate a po kratších prestávkach sme putovali do Starého Smokovca, odkiaľ nás cesta vlakom zaviezla do Popradu. V meste sme si prezreli námestie, no na naše prekvapenie bolo celkom vyľudnené. Naše sklamanie sa však vzápätí zmenilo. Menšie nákupy darčekov, výborná zmrzlina nám opäť zlepšili náladu. Vrátili sme sa na stanicu, nastúpili do rýchlika, aby sme sa vrátili domov. Výlet sa nám vydaril, budeme naň dlho spomínať.
Deň plný zážitkov strávený v našich veľhorách
Dagmar Mutňanská a Sylvia Vančová, trieda 5.A, ZŠ Martinská ulica 20, Žilina