Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa u dieťaťa po zjedení húb objavia hnačky či zvracanie, doktorka odporúča poradiť sa s lekárom. A to najmä vtedy, ak nazbierané huby od niekoho dostali.
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) – Deti do troch rokov by vôbec nemali jesť huby. Podľa niektorých odporúčaní by sa im mali vyhnúť až deti do 10 rokov, hovorí gastroenterologička z bratislavskej Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Iveta Čierna.
„Huby sú všeobecne ťažko stráviteľnou potravou, obsahujú väčšie množstvo vlákniny a môžu urýchľovať vyprázdňovanie,“ vysvetľuje lekárka. Tráviace ťažkosti a horšia znášanlivosť húb môže súvisieť aj s ich nedostatočnou tepelnou úpravou alebo ich nesprávnym skladovaním pri zbere, napríklad, keď sa huby zbierajú do igelitových vreciek.
„Konzumácia vlastnoručne nazbieraných húb predstavuje predovšetkým riziko otravy. Najobávanejším rizikom je otrava muchotrávkou zelenou, ktorá môže byť smrteľná,“ dodáva Čierna. Ťažkosti však podľa nej môžu spôsobiť aj jedlé huby. „Najčastejšie sa stretávame v období hubovej sezóny s tzv. gastroenteritídami. Po konzumácii húb približne do dvoch hodín sa objaví hnačka a zvracanie. Na rozdiel od otravy muchotrávkou zelenou, keď sa ťažkosti objavia po dlhšom čase, po 8 až 48 hodinách,“ objasnila.
Ak sa u dieťaťa po zjedení húb objavia hnačky či zvracanie, doktorka odporúča poradiť sa s lekárom. A to najmä vtedy, ak nazbierané huby od niekoho dostali. „Je vždy riziko, že sa tam primieša aj jedovatá,“ podotkla. Problémy podľa nej môžu spôsobiť aj kupované huby, ak boli zle skladované alebo upravené.
„Huby sú všeobecne ťažko stráviteľnou potravou, obsahujú väčšie množstvo vlákniny a môžu urýchľovať vyprázdňovanie,“ vysvetľuje lekárka. Tráviace ťažkosti a horšia znášanlivosť húb môže súvisieť aj s ich nedostatočnou tepelnou úpravou alebo ich nesprávnym skladovaním pri zbere, napríklad, keď sa huby zbierajú do igelitových vreciek.
„Konzumácia vlastnoručne nazbieraných húb predstavuje predovšetkým riziko otravy. Najobávanejším rizikom je otrava muchotrávkou zelenou, ktorá môže byť smrteľná,“ dodáva Čierna. Ťažkosti však podľa nej môžu spôsobiť aj jedlé huby. „Najčastejšie sa stretávame v období hubovej sezóny s tzv. gastroenteritídami. Po konzumácii húb približne do dvoch hodín sa objaví hnačka a zvracanie. Na rozdiel od otravy muchotrávkou zelenou, keď sa ťažkosti objavia po dlhšom čase, po 8 až 48 hodinách,“ objasnila.
Ak sa u dieťaťa po zjedení húb objavia hnačky či zvracanie, doktorka odporúča poradiť sa s lekárom. A to najmä vtedy, ak nazbierané huby od niekoho dostali. „Je vždy riziko, že sa tam primieša aj jedovatá,“ podotkla. Problémy podľa nej môžu spôsobiť aj kupované huby, ak boli zle skladované alebo upravené.
