Lübeck/Bratislava 12. augusta (TASR) – Významný nemecký spisovateľ a esejista Thomas Mann zomrel 12. augusta pred 60 rokmi.

Čitatelia ho poznajú ako autora svetoznámych románov Buddenbrookovci, Jozef a jeho bratia, Čarovný vrch či Doktor Faustus. Jeho majstrovstvo bolo v roku 1929 ocenené Nobelovou cenou za literatúru. Diela slávneho spisovateľa majú vysokú estetickú kvalitu a umožňujú nazrieť nielen do procesov formovania tejto výraznej osobnosti literárnej moderny, ale súčasne odhaľujú mnohé stránky nemeckej a európskej kultúry.

Paul Thomas Mann sa narodil 6. júna 1875 v nemeckom Lübecku v rodine obchodníka s obilím Thomasa Johanna Heinricha Manna. Jeho matkou bola hudobne nadaná Julia da Silva Bruhns pochádzajúca z Brazílie. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do Mníchova, kde spisovateľ žil až do roku 1933. Bohaté dedičstvo umožňovalo Mannovcom žiť dlhé roky na slušnej úrovni príslušníkov strednej vrstvy a venovať sa literárnym aktivitám.

Celé dielo Thomasa Manna je hlboko zakorenené v tradíciách európskej kultúry od antiky, vzniku kresťanstva po klasický realizmus. V roku 1900 dokončil rozsiahly román Buddenbrookovci o úpadku rodiny veľkoobchodníka, váženého konzula Johanna Buddenbrooka, ktorej majetok sa napokon stane ľahkou korisťou iných a rodina stráca svoje spoločenské postavenie. Dielo zožalo mimoriadny úspech, autora preslávilo a v roku 1929 mu vynieslo Nobelovu cenu za literatúru.

V roku 1905 sa spisovateľ oženil s dcérou bohatého a vzdelaného židovského obchodníka Katiou Pringsheimovou a mal s ňou šesť detí, z ktorých sú najznámejší synovia Klaus Mann ako spisovateľ a Golo Mann ako historik. Vo vtedajšej spoločnosti vyvolala Mannova svadba prekvapenie, keďže bolo o ňom známe, že vyhľadáva skôr spoločnosť mladých mužov. Svoju náklonnosť k rovnakému pohlaviu dal najavo aj v novelách Tonio Kröger (1903) a Smrť v Benátkach (1912). V roku 1912 ochorela literátova manželka na tuberkulózu. Jej liečba v pľúcnom sanatóriu v švajčiarskom Davose, zážitky s ňou spojené a obavy z možnej smrti inšpirovali Thomasa Manna k napísaniu ďalšieho významného románu Čarovný vrch (1934). Dielo poskytuje veľa pohľadov na súdobý život, civilizáciu a postoj človeka k svetu.

Nástup nacistov k moci sledoval spisovateľ s veľkými obavami. Na možný vývoj udalostí a nebezpečenstvo manipulácie s ľuďmi upozornil vo svojej novele Mário a kúzelník. V roku 1933 opustil Mann spoločne s manželkou Nemecko a uchýlil sa do exilu vo Švajčiarsku. V rokoch 1934 a 1935 navštívili Mannovci opakovane Spojené štáty americké (USA). V roku 1936 dostali československé občianstvo a cestovný pas. Od roku 1938 sa až do roku 1945 stali ich druhým domovom USA. Práve vo svojom americkom exile napísal Thomas Mann svoje pravdepodobne najznámejšie dielo Doktor Faustus (1947). Inšpiráciou mu bola stredoveká legenda o učencovi Faustovi, ktorý za víziu nesmrteľnosti predá svoju dušu diablovi. Román je situovaný do Nemecka a autor sa v ňom zaoberal otázkami umeleckej tvorby a slobody duše. O čosi menej známy je Mannov román Jozef a jeho bratia, ktorý vyšiel v roku 1942. Faustovskou témou sa Mann zaoberal aj v románe Lota vo Weimare. K napísaniu knihy ho inšpirovalo a dielo Johanna Wolfganga Goetheho Utrpenie mladého Werthera.

Udalosti, ktoré nasledovali 1. septembra 1939 a po tomto dni vyvolali vo svete obavy a Thomasa Manna podnietili k početným aktivitám. V októbri 1940 začal s prípravou rozhlasovej relácie Nemeckí poslucháči. Jeho emotívne príhovory vysielané raz mesačne boli určené krajanom v Nemecku a upozorňovali na nebezpečenstvo hitlerovskej ideológie a nacistickej expanzie. Spisovateľove rozhlasové príhovory rozdelili obyvateľov Nemecka na dve časti. Kým pre jedných bol Mann symbolom odporu voči nacizmu, iní ho podozrievali z toho, že chce Nemcom za každú cenu vsugerovať pocit kolektívnej viny.

Po ukončení druhej svetovej vojny sa domovinou rodiny Mannovcov stalo Švajčiarsko. Ku koncu života sužovala literáta artérioskleróza, ktorej dôsledkom podľahol 12. augusta 1955 v Zürichu.