Moskva/Bratislava 5. januára (TASR) - Bývalá medzinárodná ekonomická organizácia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vznikla pred 70 rokmi.

Rozhodnutie o jej založení prijali na hospodárskej porade zástupcov krajín Bulharskej ľudovej republiky (BĽR), Československej republiky (ČSR), Maďarskej ľudovej republiky (MĽR), Poľskej ľudovej republiky (PĽR), Rumunskej ľudovej republiky (RĽR) a Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) v Moskve v dňoch 5. až 8. januára 1949.

V období svojho vzniku tvorila akýsi protipól Marshallovho plánu, ktorý ZSSR a jeho spojenci odmietli. Jej poslaním malo byť organizovať a koordinovať vedecko-výskumnú, výrobnú, investičnú a obchodnú spoluprácu členských krajín v záujme čo najrozumnejšieho využitia ich prírodného bohatstva, urýchlenia ich hospodárskeho rozvoja, zvýšenia efektívnosti výroby a prepojenia národných ekonomík.

Okrem jej zakladajúcich členov mohli byť prijaté do RVHP aj iné štáty, ktoré by sa stotožňovali s jej cieľmi a zásadami, chceli sa zúčastňovať na hospodárskej spolupráci socialistického bloku a súhlasili so štatútom organizácie.

Už vo februári 1949 pristúpila Albánska ľudová republika, ktorá sa od roku 1961 už na činnosti RVHP nezúčastňovala. V septembri 1950 pristúpila Nemecká demokratická republika (NDR), v júni 1962 Mongolská ľudová republika, v júli 1972 Kubánska republika a v júni 1978 Vietnamská socialistická republika. Od roku 1964 bola na základe osobnej dohody pridruženým štátom RVHP Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). V roku 1973 podpísala RVHP dohodu o spolupráci s Fínskou republikou, v roku 1975 s Irackou republikou a následne s ďalšími krajinami, Mexikom, Republikou Nikaragua. Ako pozorovatelia v orgánoch RVHP pôsobili zástupcovia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), Laosu, Angoly, Etiópie. Od roku 1974 mala RVHP štatút pozorovateľa v rámci Organizácie Spojených národov (OSN).

Hlavnými orgánmi RVHP boli zasadanie RVHP, výkonný výbor RVHP, výbory RVHP, stále komisie a sekretariát.

Najvyšším orgánom organizácie bolo zasadanie RVHP, na ktorom každú krajinu zastupovala delegácia, ktorej zloženie určovala vláda príslušného štátu. Výkonný výbor RVHP bol hlavným výkonným orgánom organizácie, zložený z predstaviteľov členských štátov na úrovni podpredsedov vlád, ktorí boli spravidla aj stálymi zástupcami krajín v RVHP. Riešili operatívne otázky spolupráce krajín. Výbory RVHP boli zriadené zo zástupcov členských štátov organizácie a ich zasadanie sa konali podľa potreby, najmenej dvakrát do roka v sídle sekretariátu RVHP v Moskve, ktorý bol hospodárskym, výkonným a administratívnym orgánom RVHP. Stále komisie RVHP zriaďovalo zasadanie RVHP z delegácií menovaných členskými štátmi, na ich čele bol spravidla minister.

RVHP sa najprv týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením ZSSR. Pre umožnenie ľahšieho účtovania v rámci krajín RVHP na bilaterálnej úrovni sa používalo vzájomné zaúčtovanie pohľadávok formou bartera na multilaterálnej úrovni bola vytvorená zvláštna zúčtovacia jednotka, prevoditeľný rubeľ, ktorý nemal fyzickú podobu. Organizácia sa stala spoločenstvom spolupracujúcich krajín, ktoré si vzájomne pomáhali. Na území Slovenska fungovali v rámci RVHP napríklad vtedajšie Východoslovenské železiarne (VSŽ) v Košiciach, Slovnaft v Bratislave, Závody ťažkého strojárstva Martin, hlinikáreň v Žiari nad Hronom a mnohé iné.

Pády totalitných režimov vo väčšine členských krajín RVHP viedli k prechodu na trhovú ekonomiku. To spôsobilo, že existencia organizácie, postavenej na úplne iných ako trhových princípoch, stratila svoje opodstatnenie. So záverom roka 1990 tiež skončilo mnohostranné zúčtovanie v takzvaných prevoditeľných rubľoch.

Na zasadnutí v Budapešti 28. júna 1991 za účasti delegátov z deviatich signatárskych štátov, kde Československo zastupoval minister hospodárstva Vladimír Dlouhý, bola RVHP zrušená. Podpísaný protokol nadobudol platnosť 26. septembra 1991.