80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Pôvodný rozpočet projektu bol päť miliárd amerických dolárov, neskôr sa však prudko zvýšil na viac než 22 miliárd dolárov.
Autor TASR
Paríž 12. júla (TASR) – Konštrukcia najväčšieho fúzneho jadrového reaktora ITER bola dokončená, jeho prevádzka sa však začne najskôr v roku 2039. TASR informuje na základe správy servera Live Science.
Fúzny reaktor ITER (Medzinárodný projekt fúznej energie) je typu tokamak a skladá sa z 19 masívnych cievok. Jeho prvý test bol pôvodne plánovaný na rok 2020, teraz však vedci ako najskorší termín uvedenia do prevádzky uvádzajú rok 2039. Dôvodom zdržania je masívny nárast nákladov. Pôvodný rozpočet projektu bol päť miliárd amerických dolárov, neskôr sa však prudko zvýšil na viac než 22 miliárd dolárov. Ďalších päť miliárd amerických dolárov bolo do rozpočtu zaradených ako rezerva na pokrytie ďalších prípadných nákladov.
ITER je spoločným projektom 35 krajín sveta. Okrem všetkých 27 krajín EÚ sa na ňom podieľa napríklad aj Rusko, Čína, India a USA. Reaktor je schopný vytvoriť magnetické pole 280.000-násobne silnejšie, ako je magnetické pole Zeme.
Takéto silné magnetické polia udržiavajú vo vnútri reaktora superhorúcu plazmu potrebnú na jadrovú fúziu. Plazma je jedným zo štyroch základných skupenstiev hmoty, tvoria ju kladne nabité ióny a voľné elektróny so záporným nábojom.
Na spustenie fúzie je potrebné splniť niekoľko podmienok. Fúzia vo vnútri hviezd prebieha pri extrémne vysokej teplote. Teplota sa pohybuje na úrovni 15 miliónov stupňov Celzia, tlak je približne 340 miliárd násobne vyšší ako atmosférický tlak na úrovni hladiny mora. Dosiahnutie takéhoto tlaku je však na Zemi prakticky nemožné, preto musí reakcia prebiehať pri výrazne nižšom tlaku.
Zohriatie plazmy na požadovanú teplotu je relatívne jednoduché, píše Live Science. Technicky náročným krokom je jej udržanie vo vnútri reaktora bez toho, aby prepálila jeho steny alebo inak narušila reakciu. Na tento účel sa preto využívajú silné magnetické polia alebo lasery.
Vedci sa snažia ovládnuť jadrovú fúziu už od 70. rokov minulého storočia, pretože fúziou jadier vodíka na hélium by dokázali získať obrovské množstvo energie bez tvorby splodín alebo rádioaktívneho odpadu. Zatiaľ sa im však z reakcie nedarí vyťažiť viac energie, ako odo nej vložia, a na zvrátenie tohto stavu je potrebný ďalší výskum.
Fúzny reaktor ITER (Medzinárodný projekt fúznej energie) je typu tokamak a skladá sa z 19 masívnych cievok. Jeho prvý test bol pôvodne plánovaný na rok 2020, teraz však vedci ako najskorší termín uvedenia do prevádzky uvádzajú rok 2039. Dôvodom zdržania je masívny nárast nákladov. Pôvodný rozpočet projektu bol päť miliárd amerických dolárov, neskôr sa však prudko zvýšil na viac než 22 miliárd dolárov. Ďalších päť miliárd amerických dolárov bolo do rozpočtu zaradených ako rezerva na pokrytie ďalších prípadných nákladov.
ITER je spoločným projektom 35 krajín sveta. Okrem všetkých 27 krajín EÚ sa na ňom podieľa napríklad aj Rusko, Čína, India a USA. Reaktor je schopný vytvoriť magnetické pole 280.000-násobne silnejšie, ako je magnetické pole Zeme.
Takéto silné magnetické polia udržiavajú vo vnútri reaktora superhorúcu plazmu potrebnú na jadrovú fúziu. Plazma je jedným zo štyroch základných skupenstiev hmoty, tvoria ju kladne nabité ióny a voľné elektróny so záporným nábojom.
Na spustenie fúzie je potrebné splniť niekoľko podmienok. Fúzia vo vnútri hviezd prebieha pri extrémne vysokej teplote. Teplota sa pohybuje na úrovni 15 miliónov stupňov Celzia, tlak je približne 340 miliárd násobne vyšší ako atmosférický tlak na úrovni hladiny mora. Dosiahnutie takéhoto tlaku je však na Zemi prakticky nemožné, preto musí reakcia prebiehať pri výrazne nižšom tlaku.
Zohriatie plazmy na požadovanú teplotu je relatívne jednoduché, píše Live Science. Technicky náročným krokom je jej udržanie vo vnútri reaktora bez toho, aby prepálila jeho steny alebo inak narušila reakciu. Na tento účel sa preto využívajú silné magnetické polia alebo lasery.
Vedci sa snažia ovládnuť jadrovú fúziu už od 70. rokov minulého storočia, pretože fúziou jadier vodíka na hélium by dokázali získať obrovské množstvo energie bez tvorby splodín alebo rádioaktívneho odpadu. Zatiaľ sa im však z reakcie nedarí vyťažiť viac energie, ako odo nej vložia, a na zvrátenie tohto stavu je potrebný ďalší výskum.
