Celková spotreba zlata v Číne dosiahla za tri mesiace od júla do konca septembra 218 ton.
Autor TASR
Peking 28. októbra (TASR) - Dopyt po zlate v Číne, najväčšom spotrebiteľovi žltého kovu na svete, sa v 3. štvrťroku prepadol o viac než pätinu. Dôvodom je spomaľujúci sa rast ekonomiky a rekordné ceny zlata, ktoré mnohých Číňanov odradili najmä od nákupov šperkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Celková spotreba zlata v Číne dosiahla za tri mesiace od júla do konca septembra 218 ton. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 22 %, ukázali výpočty agentúry Bloomberg, ktorá vychádzala z údajov Čínskej rady pre zlato.
Výrazne klesol najmä dopyt po šperkoch. Za tri mesiace do konca septembra dosiahol 130 ton, čo medziročne predstavuje pokles o 29 %. Znížil sa aj dopyt po zlatých tehličkách a minciach, tempo poklesu však bolo miernejšie a dosiahlo 9 %. Od začiatku roka klesol dopyt po zlate v Číne o 11 % na 742 ton.
Cena zlata sa od začiatku roka zvýšila približne o tretinu, pričom nové maximum dosiahla minulý týždeň, keď prekročila 2757 USD (2549 eur) za troyskú uncu (31,1 gramu). Prispeli k tomu centrálne banky, ktoré zvýšili nákupy žltého kovu, ako aj pokračujúci záujem o zlato ako o takzvaný bezpečný prístav zo strany investorov. Rast cien však mnohým Číňanom výrazne zvýšil hodnotu šperkov, a to v čase, keď pociťujú dôsledky dlhodobo sa spomaľujúceho rastu domácej ekonomiky.
(1 EUR = 1,0818 USD)
Celková spotreba zlata v Číne dosiahla za tri mesiace od júla do konca septembra 218 ton. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to znamená pokles o 22 %, ukázali výpočty agentúry Bloomberg, ktorá vychádzala z údajov Čínskej rady pre zlato.
Výrazne klesol najmä dopyt po šperkoch. Za tri mesiace do konca septembra dosiahol 130 ton, čo medziročne predstavuje pokles o 29 %. Znížil sa aj dopyt po zlatých tehličkách a minciach, tempo poklesu však bolo miernejšie a dosiahlo 9 %. Od začiatku roka klesol dopyt po zlate v Číne o 11 % na 742 ton.
Cena zlata sa od začiatku roka zvýšila približne o tretinu, pričom nové maximum dosiahla minulý týždeň, keď prekročila 2757 USD (2549 eur) za troyskú uncu (31,1 gramu). Prispeli k tomu centrálne banky, ktoré zvýšili nákupy žltého kovu, ako aj pokračujúci záujem o zlato ako o takzvaný bezpečný prístav zo strany investorov. Rast cien však mnohým Číňanom výrazne zvýšil hodnotu šperkov, a to v čase, keď pociťujú dôsledky dlhodobo sa spomaľujúceho rastu domácej ekonomiky.
(1 EUR = 1,0818 USD)