Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Import

DROBA: Rokovali sme, či by niekto neodstúpil. Ale všetci sme si verili

Juraj Droba v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Kotlebovci v Bratislave našťastie neuspeli, takže v zastupiteľstve nie je ani jeden poslanec, s ktorým by sa nedalo alebo nemalo spolupracovať, povedal v TABLET.TV novozvolený predseda BSK J.Droba.

Bratislava 14. novembra (Teraz.sk) – V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) viedol podľa predvolebných prieskumov ľavicovo orientovaný Milan Ftáčnik, nasledovaný päticou pravicových kandidátov. Ani jeden z týchto piatich sa nevzdal kandidatúry, napriek tomu napokon zvíťazil Juraj Droba (SaS), ktorý neviedol ani v jednom z prieskumov. „Od stredu napravo bolo naozaj tesno. Ja som sa pokúšal rokovať, aj mňa oslovovali iní kandidáti, či im nevyjadrím podporu,“ povedal Droba v TABLET.TV.

Ak by sa niektorý z pravicových kandidátov vzdal ešte pred voľbami, šance pravice získať post predsedu BSK by to výrazne zvýšilo. „Aj z nášho tábora vychádzala podobná iniciatíva, snažili sme sa dohodnúť s tými, čo mali o niečo menej percent. Rokovania stroskotali jednoducho na tom, že si každý myslel, že má na to, aby to dal. Platilo to aj pre pána Mrvu, ktorého každý podceňoval a nakoniec urobil veľmi dobrý výsledok,“ vysvetlil Droba.

„Prieskumy boli, pri predpokladanej dvadsaťpercentnej účasti, veľmi nepresné. Aj do budúcna chcem povedať, nech sa voliči ani kandidáti nenechajú znechutiť prieskumami,“ dodal. Pripomenul, že bratislavský primátor Ivo Nesrovnal „zrazu vyhral z úplne jasného tretieho miesta“. „SaS mala mesiac pred voľbami v roku 2016 šesť percent v prieskumoch a o štyri týždne na to vo voľbách mala dvanásť percent,“ konštatoval Droba s tým, že médiá prikladajú prieskumom príliš veľký význam.

„Vedel som, že už sme v rámci toho maratónu v cieľovej rovinke, že na záver každý šprintuje a ide o to, kto prvý dobehne do cieľa,“ povedal.



Voliči, ktorí si ho vybrali, boli podľa neho čiastočne motivovaní celoštátnymi témami, iní preferovali krajské témy. „Myslím si, že to bola kombinácia viacerých faktorov. Niektorí oceňovali celoštátny presah programu s bojom za transparentnosť a proti korupcii, a iní boli orientovaní na konkrétnu tému,“ uvažuje Droba.

Krajské voľby podľa neho ukázali, že ak sa pravica dokáže dohodnúť, môže dosiahnuť dobré výsledky. V tomto zmysle prebehlo aj stretnutie pravicových predsedov krajov v Žiline, na ktorom sa však osobne nezúčastnil. „Bolo to stretnutie, ktoré organizoval štáb pani predsedníčky Jurinovej, zvolávalo sa v stredu na piatok. Ale ja som tu mal návštevu zo zahraničia, ktorá bola plánovaná šesť mesiacov dopredu a pre mňa bola dôležitá, takže som sa nakoniec zo stretnutia ospravedlnil a poprosil som jedného zo župných poslancov, aby zastupoval Bratislavský kraj,“ uviedol Droba.


Program na päť rokov


Jeho najbližšou úlohou bude dohodnúť sa s krajskými poslancami na programe BSK pre nasledujúcich päť rokov. Potom by chcel zverejniť niečo ako obdobu Programového vyhlásenia vlády, ale na krajskej úrovni. „Bol by to dokument vecí, na ktorých sa dohodnem s predstaviteľmi poslaneckých klubov, preverím si ich realizovateľnosť s aktérmi, od ktorých to závisí a potom by som rád predstavil verejnosti môj program na najbližších päť rokov,“ povedal novozvolený predseda Bratislavského kraja.

„Viacerí z nezávislých poslancov už deklarovali svoje ciele a zámery. Ja počkám, kým sa zorganizujú do poslaneckých klubov a potom budem rokovať s predsedami klubov, aby sme fungovali. Nevnímam tam ani jedného poslanca, s ktorým by sa spolupracovať nedalo alebo nemalo, od Kotlebu sa tam nedostal, našťastie, nikto. Zatiaľ, čo mám stretnutia, je dynamika veľmi dobrá,“ povedal. „Ako župan budem rád spolupracovať s každým, vrátane poslancov, ktorí sú v župnom zastupiteľstve za Smer-SD. V komunálnej a regionálnej politike musí človek nakoniec stranícke tričko vyzliecť,“ dodal Droba.

Čo sa týka konkrétnych úloh, asi najťažšou je doprava v Bratislavskom kraji. BSK ju môže ovplyvniť len čiastočne, má na starosti cesty druhej a tretej triedy. Môže sa však snažiť pôsobiť v súčinnosti s mestom a mestskými časťami a tak dosiahnuť viditeľné zlepšenie. „Pri doprave je dôležité, aby spolupracoval kraj, mesto a mestské časti. Pána Nesrovnala som v minulosti kritizoval, ale myslím, že férovo a konštruktívne. Máme dohodnuté stretnutie na koniec tohto týždňa,“ povedal novozvolený predseda kraja.

Osobne chce podporovať najmä rozšírenie vlakovej a električkovej dopravy, doplnenej cyklotrasami. „Ak vyrastú nové koľajiská alebo budú na niektorých miestach zdvojené, bude to znamenať, že vlaky nemusia jazdiť kyvadlovo, ale môžu jazdiť taktovo. Taktová doprava znamená, že si nastavíte nejaký interval, v ranných špičkách možno 20–30- minútový, kedy pasažier vie, že vlak do Bratislavy ide napríklad vždy v dvadsiatej, štyridsiatej minúte a v celej hodine,“ tvrdí Droba.

Ak by sa väčšia časť obyvateľov z prímestských lokalít začala namiesto autom dopravovať do práce vlakom, podľa Drobu by to bol pokrok. „Nemám ilúzie, že to zrazu urobia všetci. Ale moji odborníci odhadovali, že keby sme presvedčili len 10 percent ľudí, že sa viac oplatí ísť vlakom a potom MHD, významne by to pomohlo. V Bratislave je teraz viac áut, v pomere k počtu obyvateľov, ako vo Viedni,“ povedal.

„V mojom záujme bude podporovať rozširovanie električkových tratí. A som známy aj ako priateľ cyklodopravy, budem pokračovať v budovaní cyklotrás,“ dodal.

V oblasti stredných škôl chce nadviazať na projekt jeho straníckeho kolegu Gröhlinga. „Dopyt po jednotlivých typoch stredných škôl by mal určovať trh. Ja som zástancom rovnoprávnosti medzi štátnymi a neštátnymi školami, aj medzi špecializovanými strednými školami a tými, ktoré poskytujú duálne vzdelávanie. Remeslo má zlaté dno a dnes to platí viac ako pred desiatimi rokmi,“ povedal. „Máme vypracovaný plán, ako zlepšovať kvalitu stredných škôl. Chcem, aby boli súťaživejšie, chcem odmeňovať školy, ktoré napríklad dokážu generovať nejaké peniaze aj vlastnou ekonomickou činnosťou,“ poznamenal Droba.

V súvislosti s prípravou plánu pre zdravotníctvo spomenul aj myšlienku revitalizovať záchytky. Tie totiž pred rokmi skončili, problémy s opilcami však pokračujú. „Niekedy boli v správe miest a obcí záchytky, potom zmizli a je veľký problém s opilcami, ktorí blokujú urgentné príjmy v nemocniciach. Minimálne ako pilotný projekt by som to vyskúšal. Podľa mňa sa oplatí do toho investovať,“ uviedol.

Droba chce pokračovať v zámere svojho predchodcu Pavla Freša vybudovať v Petržalke, na pozemkoch, ktoré patria kraju, športovo – relaxačný areál. Hoci sa o to BSK snažil aj doteraz, zatiaľ sa mu nepodarilo zohnať investora. „Je to komplikovaná téma, ktorá si zaslúži diskusiu s mestom aj mestskou časťou Petržalka. Som za to, že nepotrebujeme poskytovať župný pozemok na účely individuálnej výstavby. Tých deväť hektárov pozemku by sa malo využiť inak, v Bratislave zúfalo chýbajú športoviská a športové haly. Bratislava potrebuje jedno viacúčelové športovisko,“ uzavrel Droba.