Pri príležitosti Svetového dňa vtáctva sa návštevníci bratislavskej zoo mohli zúčastniť komentovaných kŕmení zvierat, ale naučili sa aj rozoznať vajíčka a zvuky jednotlivých druhov vtákov.
Autor Školský servis
Bratislava 3. apríl (TASR) - Druhý aprílový deň bol v bratislavskej zoo venovaný vtáctvu. Pri príležitosti Svetového dňa vtáctva pripravili pre návštevníkov v tento deň veľa zaujímavých podujatí. Mohli sa zúčastniť komentovaných kŕmení, či naučiť sa rozoznať vajíčka a zvuky jednotlivých druhov vtákov.
Medzi hlavných "aktérov" tohto každoročne organizovaného podujatia patrili belane tundrové, emu hnedý a plameniaky ružové. Hlavnú zložku programu tvorilo komentované kŕmenie, počas ktorého si návštevníci mohli vypočuť krátku, odbornú prednášku o spôsobe života daných druhov vtákov. Otázky „obecenstva“ sa najčastejšie týkali stravy a pôvodu vtákov. „ Naša komunikácia s návštevníkmi prebiehala tak, že som im počas krátkej prednášky ukazovala rôzne obrázky vtákov, na ktoré potom nadväzovali aj ich otázky. Taktiež sa mohli pozrieť na vzorky jedla, s ktorými vtákov kŕmime,“ povedala pre Školský servis TASR Miroslava Sojáková.
Bez pozornosti nezostali ani dravce. Na záchranu sokola rároha organizácia Ochrana dravcov na Slovensku slávnostne odhalila informačnú tabuľu pri rehabilitačnej stanici. „Projekt na ochranu sokola rároha, sa realizuje na území Slovenska, Rumunska, Bulharska a Maďarska. Bol podporený okrem iného aj Európskou komisiou. Je to vlastne pokračovanie, projektu, ktorý sa už realizoval v minulosti na území Maďarska a Slovenskej republiky. Tento projekt na neho nadväzuje, pretože sokol rároh je považovaný za jeden najohrozenejší druh, nielen na území Slovenska, ale v celej strednej Európe", dopĺňa Lucia Dojčová – členka Ochrany dravcov na Slovensku.
Pre najmladších návštevníkov bol pripravený vedomostný kvíz z ríše vtákov. „Ja som nevedela napríklad, že plameniak ružový nosí svoje maličké na sebe,“ hovorí Norika. „Mne sa najviac páčili tie vajíčka a „vtáčie naj“, že napríklad najrýchlejším vtákom je tučniak,“ dodáva s úsmevom školáčka Lenka.
Renáta Péterová, Univerzita Komenského Bratislava
V hlavnej úlohe vtáctvo, v slovenskom znení štebot
Medzi hlavných "aktérov" tohto každoročne organizovaného podujatia patrili belane tundrové, emu hnedý a plameniaky ružové. Hlavnú zložku programu tvorilo komentované kŕmenie, počas ktorého si návštevníci mohli vypočuť krátku, odbornú prednášku o spôsobe života daných druhov vtákov. Otázky „obecenstva“ sa najčastejšie týkali stravy a pôvodu vtákov. „ Naša komunikácia s návštevníkmi prebiehala tak, že som im počas krátkej prednášky ukazovala rôzne obrázky vtákov, na ktoré potom nadväzovali aj ich otázky. Taktiež sa mohli pozrieť na vzorky jedla, s ktorými vtákov kŕmime,“ povedala pre Školský servis TASR Miroslava Sojáková.
Populácia sokola rároha je území Slovenskej republiky biedna
Bez pozornosti nezostali ani dravce. Na záchranu sokola rároha organizácia Ochrana dravcov na Slovensku slávnostne odhalila informačnú tabuľu pri rehabilitačnej stanici. „Projekt na ochranu sokola rároha, sa realizuje na území Slovenska, Rumunska, Bulharska a Maďarska. Bol podporený okrem iného aj Európskou komisiou. Je to vlastne pokračovanie, projektu, ktorý sa už realizoval v minulosti na území Maďarska a Slovenskej republiky. Tento projekt na neho nadväzuje, pretože sokol rároh je považovaný za jeden najohrozenejší druh, nielen na území Slovenska, ale v celej strednej Európe", dopĺňa Lucia Dojčová – členka Ochrany dravcov na Slovensku.
Na svoje si prišli aj najmenší
Pre najmladších návštevníkov bol pripravený vedomostný kvíz z ríše vtákov. „Ja som nevedela napríklad, že plameniak ružový nosí svoje maličké na sebe,“ hovorí Norika. „Mne sa najviac páčili tie vajíčka a „vtáčie naj“, že napríklad najrýchlejším vtákom je tučniak,“ dodáva s úsmevom školáčka Lenka.
Renáta Péterová, Univerzita Komenského Bratislava