Bratislava 12. júna (TASR) - Slovenský prozaik, scenárista i pedagóg Dušan Dušek sa v stredu večer (11. 6.) stretol v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici so svojimi čitateľmi. Pochválil sa pedagogickou činnosťou (momentálne píše posudky na scenáre študentov), ale hlavne prezentoval svoju aktuálnu knihu Melón sa vždy smeje. Autor sa v nej vracia aj k pôvodným textom zo 70. rokov a doterajšie príbehy, zážitky, pocity, spomienky a túžby spisovateľa Adama a lekárky Škorice dopĺňa o ďalšie dve novely. Kniha je pôsobivá najmä tým, že ju čitateľ môže otvoriť na ktorejkoľvek strane a vždy nájde zaujímavé vety.

"Tie úplne najkrajšie vždy niekomu ukradnem," vtipne poznamenal spisovateľ. "Väčšinu dobrých viet som ukradol bez toho, aby som uviedol autora, niekedy si ich aj vypýtam," doplnil Dušan Dušek a prezradil aj genézu poviedky Tam a tam, ktorú vraj celú napísal podľa toho, čo sa snívalo jeho kamarátovi, spisovateľovi, textárovi a prekladateľovi Jánovi Strasserovi. "Nechcel to napísať, ja som to len zachytil, lebo mi bolo ľúto, že by sa niečo takého hotového stratilo. To je taký spôsob - natŕčam uši a pekné vety zapíšem. Dôverujem tomu, čo hovoria ľudia. V bežných rozhovoroch hovoria tie najzázračnejšie veci, často si to ani neuvedomia, čo povedia, ale ja dávam pozor."

Majster slovenskej poviedky rozprával tiež o záhoráckom jazyku, ktorého je obdivovateľom, o prázdninách u starých rodičov na Záhorí, cestovaní vlakom do Šaštína a obľúbenej "vôni leta". "Žiaľ, tá konkrétna vôňa rokmi zmizla, raz som sa na ňu rozpamätal, ale stratila sa. Kúsok od stanice v Šaštíne sú borovicové lesy, tá vôňa bola najintenzívnejšia po vystúpení z vlaku, spájala sa s ľuďmi, s prašnou cestou, ktorá viedla k domu starej mamy."

V knihe Melón sa vždy smeje nájde čitateľ aj poviedku, ktorá je poctou a spomienkou na slovenského básnika, publicistu, člena skupiny Osamelí bežci Ivana Laučíka. Dušek ho v knihe premenoval na Iwana Plavčíka. "Ten text som písal s veľkou radosťou, že som mohol použiť autentické listy Ivana. Práve teraz je desať rokov, čo zomrel, veľký vynikajúci slovenský básnik, za ktorým mi je stále smutno. Vždy som bol dychtivý čitateľ jeho básní."

V závere rozprávania Dušek priznal, že teraz intenzívne pracuje na filmovom scenári s režisérom Martinom Šulíkom. "Jeme pritom mastný chlieb, paradajky a kaleráby, voľačo sa vynára. Nikdy neviem, čo budem písať, všelijaké poznámky mám," naznačil spisovateľ s tým, že predsa existuje aj téma, ktorá by mohla byť základom jeho novej knihy. Dušan Dušek poznamenal, že sa jej jemne obáva, ale aj sa na ňu teší: "Mám v pivnici dva veľké cestovné kufre po mojom otcovi. Vôbec neviem, čo v nich je. A už som sa niekoľkokrát odhodlával, že sa pozriem do nich a vždy som sa zháčil. Možno že na jeseň nájdeme tú odvahu, možno že tam je nejaký námet na knižku."

Dušan Dušek sa narodil 4. januára 1946 v Gbelciach. Vyučuje scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Vo vydavateľstve Slovart mu okrem prezentovanej knihy Melón sa vždy smeje doteraz vyšli tituly Pešo do neba, Mapky neznámeho pobrežia, Náprstok, Zima na ruky, Holá veta o láske, Kufor na sny, Vták na jednej nohe. Píše aj knihy pre deti (napríklad Babka na rebríku), filmové scenáre (Ružové sny alebo Ja milujem, ty miluješ) a rozhlasové hry.