Bratislava 18. júla (TASR) - Slovensko si v tomto roku pripomína 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. TASR pri tejto príležitosti, okrem prehľadu domácich a zahraničných pamätníkov venovaných pamiatke nášho písomníctva, uvádza aj základnú vedeckú, odbornú a umeleckú, knižne publikovanú literatúru o období Veľkej Moravy a účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na jej území, teda aj na veľkej časti dnešného slovenského územia. Prehľad literatúry uvádzame ako informačný materiál.

Obdobiu Veľkomoravskej ríše a účinkovaniu misie sv. Cyrila a Metoda sa z pohľadu výsledkov archeologických výskumov podrobne venuje aj spisovateľ a historik Pavel Dvořák. Urobil tak v tretej časti svojho monumentálneho päťzväzkového diela Stopy dávnej minulosti, ktoré postupne vychádzalo v rozmedzí rokov 2002 - 2009 vo vydavateľstve RAK v Budmericiach.

Táto tretia časť diela má príznačný názov Zrod národa (2004) a je celá venovaná osudom Veľkomoravskej ríše. Rozpráva teda aj príbeh solúnskych bratov na našom území. A na pozadí archeologických faktov a dodnes zachovaných archívnych svedectiev z rôznych lokalít Európy je to príbeh ešte dramatickejší, ako ho poznáme z konvenčnej historickej literatúry.

V príbehu s názvom Tušenie Velehradu píše toto: „Nevieme, kde sídlil Svätopluk, ale za Metodovo sídlo označuje Dalimilova kronika (z prelomu 13. a 14. storočia) Velehrad. Píše o tom aj tzv. Moravská legenda o sv. Cyrilovi a Metodovi a podľa svätováclavskej legendy Bořivoja a sv. Ľudmilu pokrstil Metod vo velehradskom Chráme sv. Víta.“

V kapitole Svedectvo strateného hrobu, s podtitulom Pyxida z Čiernych Kľačian, vyslovuje aj takýto sumarizujúci názor: „Misia Konštantína a Metoda sa stala kultovým príbehom všetkých Slovanov. Zakladá sa na Rastislavovom konštatovaní "...nemáme takého učiteľa, ktorý by nám vyložil v našom jazyku pravú kresťanskú vieru“. A ďalej Dvořák dodáva: „Príchod Konštantína a Metoda v roku 863 sa stal jedným zo základných kameňov historického vedomia Slovákov...“