Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prečítajte si rozhovor s psychologičkou, vysokoškolskou pedagogičkou a expertkou na školskú psychológiu Prof. PhDr. Evou Gajdošovou.
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. december (Teraz.sk) – Samovražda je druhou najčastejšou príčinou smrti v Európe. Práve naše zhrozenie bolo zároveň hnacou silou k rozhodnutiu, niečo s tým urobiť, osloviť mladých ľudí v tejto kritickej či krízovej fáze ich života, pomôcť im, nasmerovať ich k zachovaniu života, poskytnúť im nádej a pochopenie, uviedla pre Teraz.sk psychologička Eva Gajdošová.
Samovražda, ako náhle a úmyselné ukončenie vlastného života, je dnes jednou z najčastejších príčin smrti mladých ľudí. Podľa štatistík WHO svoj život ukončí približne jeden človek každých 40 sekúnd. Je to vôbec možné? Je to až také kritické?
Bohužiaľ, je to tak. Tento číselný údaj šokuje človeka hneď po otvorení sekcii o samovražde na stránke Svetovej zdravotníckej organizácie. Vzhľadom na toto číslo je Vaše prekvapenie úplne normálne a zhoduje sa s reakciou väčšiny ľudí. Situáciu vnímame naozaj ako vážnu krízu, a to hlavne kvôli tomu, že postupom času sa u našich mladých klientov (vo veku 10-24 rokov) stala samovražda druhou najčastejšou príčinou smrti v Európe. Práve naše zhrozenie bolo zároveň hnacou silou k rozhodnutiu, niečo s tým urobiť, osloviť mladých ľudí v tejto kritickej či krízovej fáze ich života, pomôcť im, nasmerovať ich k zachovaniu života, poskytnúť im nádej a pochopenie.
Ktoré sú najčastejšie príčiny samovrážd mladých ľudí u nás? Predovšetkým tých v tom takzvanom kritickom veku adolescentov?
Nikdy nedokážeme určiť presnú a jedinú príčinu suicidálneho správania jednotlivca. K tomuto aktu prispievajú vždy viaceré faktory. Vek adolescencie sa považuje za kritický najmä kvôli všetkým zmenám a ťažkostiam, ktoré so sebou proces "zmeny dieťaťa na dospeláka" prináša. Je to obdobie života, ktoré je často pre adolescenta veľmi mätúce a náročné. Okrem vysokých očakávaní, ktoré naňho okolie a spoločnosť často kladie, je často adolescent konfrontovaný so situáciou, ktorá mu príde v tom momente nezvládnuteľná a môže uňho vyvolať suicidálne myšlienky. Medzi takéto situácie najčastejšie zaraďujeme rozvod rodičov, fyzické alebo sexuálne zneužívanie, strata alebo nedostatok sociálnej opory, zneužívanie návykových látok, telesné alebo psychické ochorenie, ale aj rozchod so svojou láskou, šikana v škole, dlhotrvajúce hádky so svojimi najbližšími, a i.
S čím sa vám najčastejšie zverujú? Je ich problémy možné rozdeliť do povedzme určitých kategórií?
Na internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk sa prostredníctvom chatu obracia ročne asi 13-tisíc mladých ľudí s pocitmi samoty, úzkosti, smútku, s problémami v rodine, v škole, v tinedžerských vzťahoch, no asi 1000 mladých ľudí kontaktuje našu stránke s myšlienkami na samovraždu, s traumatickými zážitkami s domácim násilím, či sexuálnym násilím.
Je možné už samovražednú myšlienku považovať za kritický okamih, kritický stav? Alebo sa to dá len tak ,,prejsť“ určitým upokojovaním?
Istá miera myšlienok o smrti je u každého človeka normálna. Úlohu tu hrá aj prirodzená zvedavosť na odpovede na existenciálne otázky, ktorým každý z nás čelí len tým, že žijeme. Ako však uvádzajú viacerí autori, nikdy nemôžeme hovoriť o nulovom suicidálnom riziku. Preto je našou úlohou nepodceniť a nebrať na ľahkú váhu žiadnu suicidálnu myšlienku a poskytnúť mladému človeku všetko čo pre svoje bezpečie potrebuje.
Veľmi dôležité je pre mladých, ktorí vám telefonujú zachovať diskrétnosť. Ako ich práve o tej anonymite ubezpečíte?
O anonymite našej služby pomoci ich informujeme prostredníctvom "Zásad pomoci", ktoré máme uvedené na webe internetovej poradne. Samozrejme, že vždy radi mladým ľuďom vysvetlíme podmienky a pravidlá našej služby aj počas četu :)
Vaši poradcovia sú dobrovoľníci - sú absolventi alebo študenti z oblasti psychológie a sociálnej práce. Každý poradca prechádza kvalitným akreditovaným vzdelávaním na MŠVVaŠ SR s názvom "Psychologická a sociálna pomoc v krízových situáciách prostredníctvom internetu", ďalšími vzdelávaniami a odbornými supervíziami, vďaka ktorým sme odborne pripravení pre službu na internetovej chatovej poradni. Okrem odbornej znalosti, je podľa vás dôležité, že sa v rámci vašich liniek prihovárajú mladí mladým? Presnejšie, že si ich dokážu vypočuť, usmerniť ich, venovať sa im?
To, že pri čete dochádza k "stretnutie" mladého človeka s mladým človekom, prehlbuje nadviazanie ich vzťahu. Klient, ktorý sa na nás obracia s prosbou o pomocou, vníma mladého poradcu ako niekoho, kto používa jeho komunikačný jazyk, štýl a pravdepodobne chápe aj väčšinu situácii, ktorými si v tomto životnom období musí prejsť. Takéto prehĺbenie poradenského vzťahu prispieva k úspešnosti a efektivite našej služby a pomoci. Podobné výsledky môžeme sledovať aj v peer programoch.
Ako je možné počas jediného telefonátu analyzovať problém dotyčného mladého človeka? Ako si prostredníctvom telefonickej linky dokážete získať jeho dôveru? Je konkrétny problém možné vyriešiť prostredníctvom jediného telefonátu? Ako potom postupujete ďalej?
Telefonický rozhovor umožňuje mladému človeku v kríze povedať svoj problém, vyžalovať sa z trápenia, prezentovať človeku na druhej strane svoju úzkosť, strach, obavy, hnev, ľútosť bez hanby z prezradenia, počúvať slová nádeje, pomoci, rady, usmernenia, a vnímať nielen obsah rozhovoru, ale aj tón a melódiu hlasu, ktorý sa usiluje znieť pozitívne, nádejne, upokojujúco tak, aby konkrétny človek vycítil, že mu ideme pomôcť.
Práve ste rozbehli nový projekt ZÁLEŽÍ NA TEBE. Čo je jeho úlohou a v čom spočíva?
Projekt Záleží na TEBE! má jednu jedinú úlohu, a tou je záchrana života. Kritické čísla v oblasti suicidality a pohľad na nedostatočné množstvo programov na prevenciu samovražedného správania na Slovensku nás motivovali k jeho založeniu. Symbolom tohto projektu je zelený náramok, ktorý má jeho majiteľovi neustále pripomínať, že na ňom záleží. Prečo práve tieto slová a tento názov? Z krízovej situácie, ktorú človek vníma ako nezvládnuteľnú, často vníma ako jediné východisko pre ukončenie utrpenia práve smrť. Naším cieľom je, aby si počas takejto krízy človek pri pohľade na svoj náramok uvedomil, že niekomu (napr. už len človeku, od ktorého daný náramok dostal) na ňom záleží, a že je potrebné aby svoje utrpenie ešte chvíľu vydržal znášať. Ako hovoria existenciálni psychológovia: aj keď máme pocit, že nás už v živote nič nečaká, zabúdame na oveľa dôležitejšiu otázku: Čo ešte čaká život od nás? Nedokážeme predpovedať, čo sa nám v živote ešte prihodí a práve tento pohľad za lepšou budúcnosťou nám dodáva nádej. Náramok má človeka presvedčiť k tomu, aby nejednal impulzivne a dal životu ešte jednu šancu.
Môže život zachrániť jediný náramok? Aké máte za krátky čas s jeho šírením medzi ľuďmi odozvy?
Náramok neznamená len to, že môže človeku pomôcť v krízovej situácii, takisto odkazuje na našu internetovú poradňu pre mladých. Maldého človeka hneď upozorňuje, kde nájde v ťažkej situácii pomoc. Do tretice tiež kúpou náramku prispievate k chodu internetovej poradne, a teda automaticky priamo k záchrane ľudského života. Na projekt Záleží na TEBE! zatiaľ počúvame veľmi pozitívne ohlasy plné nadšenia.
Mladí ľudia, ktorí sú ohrození samovražedným správaním, veľmi často cítia, že sú neprijatí, sklamaní, zranení, akoby nemali kam patriť. Prečo sa podľa vašich zistení a poznatkov dostávajú do takých stavov? Veď v podstate ešte nezačali ani poriadne žiť?
Pre teenagerov je typické, že si viac uvedomujú seba samého, osamostatňujú sa, hľadajú sa, chcú sa nájsť. Prejavy správania súvisiace so zameraním na seba a egocentrizmom dokážu potrápiť nielen samotného teenagera, ale aj jeho okolie. Charakteristická je pre nich emočná instabilita, časté a nápadné zmeny nálad, impulzivita konania, nestálosť a nepredvídateľnosť reakcií a postojov, zhoršenie školského prospechu a i. Prežívajú silné emócie a rôzne nálady, ale i zážitky vlastného úspechu či neúspechu, očakávania a sklamania, sebadôveru a neistotu. Pocit vlastnej kompetencie či naopak nedostatočnosti silno ovplyvňuje aj plánovanie budúcnosti dospievajúcich, čím sa chcú v živote stať, čo chcú dokázať, s čím môžu počítať. A zlyhávajú v ťažkých záťažových a stresových ohrozujúca ich zabehaný štýl života, stáva sa, že ju nevedia riešiť, volia cestu k alkoholu, drogám, anorexii, bulímii - volia teda únikovú reakciu. Potrebujú ešte viac v tomto zraniteľnom období cítiť, že niekam patria, aže niekto ich akceptuje takými akí sú a že má ich rád.
Samovražda, ako náhle a úmyselné ukončenie vlastného života, je dnes jednou z najčastejších príčin smrti mladých ľudí. Podľa štatistík WHO svoj život ukončí približne jeden človek každých 40 sekúnd. Je to vôbec možné? Je to až také kritické?
Bohužiaľ, je to tak. Tento číselný údaj šokuje človeka hneď po otvorení sekcii o samovražde na stránke Svetovej zdravotníckej organizácie. Vzhľadom na toto číslo je Vaše prekvapenie úplne normálne a zhoduje sa s reakciou väčšiny ľudí. Situáciu vnímame naozaj ako vážnu krízu, a to hlavne kvôli tomu, že postupom času sa u našich mladých klientov (vo veku 10-24 rokov) stala samovražda druhou najčastejšou príčinou smrti v Európe. Práve naše zhrozenie bolo zároveň hnacou silou k rozhodnutiu, niečo s tým urobiť, osloviť mladých ľudí v tejto kritickej či krízovej fáze ich života, pomôcť im, nasmerovať ich k zachovaniu života, poskytnúť im nádej a pochopenie.
Ktoré sú najčastejšie príčiny samovrážd mladých ľudí u nás? Predovšetkým tých v tom takzvanom kritickom veku adolescentov?
Nikdy nedokážeme určiť presnú a jedinú príčinu suicidálneho správania jednotlivca. K tomuto aktu prispievajú vždy viaceré faktory. Vek adolescencie sa považuje za kritický najmä kvôli všetkým zmenám a ťažkostiam, ktoré so sebou proces "zmeny dieťaťa na dospeláka" prináša. Je to obdobie života, ktoré je často pre adolescenta veľmi mätúce a náročné. Okrem vysokých očakávaní, ktoré naňho okolie a spoločnosť často kladie, je často adolescent konfrontovaný so situáciou, ktorá mu príde v tom momente nezvládnuteľná a môže uňho vyvolať suicidálne myšlienky. Medzi takéto situácie najčastejšie zaraďujeme rozvod rodičov, fyzické alebo sexuálne zneužívanie, strata alebo nedostatok sociálnej opory, zneužívanie návykových látok, telesné alebo psychické ochorenie, ale aj rozchod so svojou láskou, šikana v škole, dlhotrvajúce hádky so svojimi najbližšími, a i.
S čím sa vám najčastejšie zverujú? Je ich problémy možné rozdeliť do povedzme určitých kategórií?
Na internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk sa prostredníctvom chatu obracia ročne asi 13-tisíc mladých ľudí s pocitmi samoty, úzkosti, smútku, s problémami v rodine, v škole, v tinedžerských vzťahoch, no asi 1000 mladých ľudí kontaktuje našu stránke s myšlienkami na samovraždu, s traumatickými zážitkami s domácim násilím, či sexuálnym násilím.
Je možné už samovražednú myšlienku považovať za kritický okamih, kritický stav? Alebo sa to dá len tak ,,prejsť“ určitým upokojovaním?
Istá miera myšlienok o smrti je u každého človeka normálna. Úlohu tu hrá aj prirodzená zvedavosť na odpovede na existenciálne otázky, ktorým každý z nás čelí len tým, že žijeme. Ako však uvádzajú viacerí autori, nikdy nemôžeme hovoriť o nulovom suicidálnom riziku. Preto je našou úlohou nepodceniť a nebrať na ľahkú váhu žiadnu suicidálnu myšlienku a poskytnúť mladému človeku všetko čo pre svoje bezpečie potrebuje.
Veľmi dôležité je pre mladých, ktorí vám telefonujú zachovať diskrétnosť. Ako ich práve o tej anonymite ubezpečíte?
O anonymite našej služby pomoci ich informujeme prostredníctvom "Zásad pomoci", ktoré máme uvedené na webe internetovej poradne. Samozrejme, že vždy radi mladým ľuďom vysvetlíme podmienky a pravidlá našej služby aj počas četu :)
Vaši poradcovia sú dobrovoľníci - sú absolventi alebo študenti z oblasti psychológie a sociálnej práce. Každý poradca prechádza kvalitným akreditovaným vzdelávaním na MŠVVaŠ SR s názvom "Psychologická a sociálna pomoc v krízových situáciách prostredníctvom internetu", ďalšími vzdelávaniami a odbornými supervíziami, vďaka ktorým sme odborne pripravení pre službu na internetovej chatovej poradni. Okrem odbornej znalosti, je podľa vás dôležité, že sa v rámci vašich liniek prihovárajú mladí mladým? Presnejšie, že si ich dokážu vypočuť, usmerniť ich, venovať sa im?
To, že pri čete dochádza k "stretnutie" mladého človeka s mladým človekom, prehlbuje nadviazanie ich vzťahu. Klient, ktorý sa na nás obracia s prosbou o pomocou, vníma mladého poradcu ako niekoho, kto používa jeho komunikačný jazyk, štýl a pravdepodobne chápe aj väčšinu situácii, ktorými si v tomto životnom období musí prejsť. Takéto prehĺbenie poradenského vzťahu prispieva k úspešnosti a efektivite našej služby a pomoci. Podobné výsledky môžeme sledovať aj v peer programoch.
Ako je možné počas jediného telefonátu analyzovať problém dotyčného mladého človeka? Ako si prostredníctvom telefonickej linky dokážete získať jeho dôveru? Je konkrétny problém možné vyriešiť prostredníctvom jediného telefonátu? Ako potom postupujete ďalej?
Telefonický rozhovor umožňuje mladému človeku v kríze povedať svoj problém, vyžalovať sa z trápenia, prezentovať človeku na druhej strane svoju úzkosť, strach, obavy, hnev, ľútosť bez hanby z prezradenia, počúvať slová nádeje, pomoci, rady, usmernenia, a vnímať nielen obsah rozhovoru, ale aj tón a melódiu hlasu, ktorý sa usiluje znieť pozitívne, nádejne, upokojujúco tak, aby konkrétny človek vycítil, že mu ideme pomôcť.
Práve ste rozbehli nový projekt ZÁLEŽÍ NA TEBE. Čo je jeho úlohou a v čom spočíva?
Projekt Záleží na TEBE! má jednu jedinú úlohu, a tou je záchrana života. Kritické čísla v oblasti suicidality a pohľad na nedostatočné množstvo programov na prevenciu samovražedného správania na Slovensku nás motivovali k jeho založeniu. Symbolom tohto projektu je zelený náramok, ktorý má jeho majiteľovi neustále pripomínať, že na ňom záleží. Prečo práve tieto slová a tento názov? Z krízovej situácie, ktorú človek vníma ako nezvládnuteľnú, často vníma ako jediné východisko pre ukončenie utrpenia práve smrť. Naším cieľom je, aby si počas takejto krízy človek pri pohľade na svoj náramok uvedomil, že niekomu (napr. už len človeku, od ktorého daný náramok dostal) na ňom záleží, a že je potrebné aby svoje utrpenie ešte chvíľu vydržal znášať. Ako hovoria existenciálni psychológovia: aj keď máme pocit, že nás už v živote nič nečaká, zabúdame na oveľa dôležitejšiu otázku: Čo ešte čaká život od nás? Nedokážeme predpovedať, čo sa nám v živote ešte prihodí a práve tento pohľad za lepšou budúcnosťou nám dodáva nádej. Náramok má človeka presvedčiť k tomu, aby nejednal impulzivne a dal životu ešte jednu šancu.
Môže život zachrániť jediný náramok? Aké máte za krátky čas s jeho šírením medzi ľuďmi odozvy?
Náramok neznamená len to, že môže človeku pomôcť v krízovej situácii, takisto odkazuje na našu internetovú poradňu pre mladých. Maldého človeka hneď upozorňuje, kde nájde v ťažkej situácii pomoc. Do tretice tiež kúpou náramku prispievate k chodu internetovej poradne, a teda automaticky priamo k záchrane ľudského života. Na projekt Záleží na TEBE! zatiaľ počúvame veľmi pozitívne ohlasy plné nadšenia.
Mladí ľudia, ktorí sú ohrození samovražedným správaním, veľmi často cítia, že sú neprijatí, sklamaní, zranení, akoby nemali kam patriť. Prečo sa podľa vašich zistení a poznatkov dostávajú do takých stavov? Veď v podstate ešte nezačali ani poriadne žiť?
Pre teenagerov je typické, že si viac uvedomujú seba samého, osamostatňujú sa, hľadajú sa, chcú sa nájsť. Prejavy správania súvisiace so zameraním na seba a egocentrizmom dokážu potrápiť nielen samotného teenagera, ale aj jeho okolie. Charakteristická je pre nich emočná instabilita, časté a nápadné zmeny nálad, impulzivita konania, nestálosť a nepredvídateľnosť reakcií a postojov, zhoršenie školského prospechu a i. Prežívajú silné emócie a rôzne nálady, ale i zážitky vlastného úspechu či neúspechu, očakávania a sklamania, sebadôveru a neistotu. Pocit vlastnej kompetencie či naopak nedostatočnosti silno ovplyvňuje aj plánovanie budúcnosti dospievajúcich, čím sa chcú v živote stať, čo chcú dokázať, s čím môžu počítať. A zlyhávajú v ťažkých záťažových a stresových ohrozujúca ich zabehaný štýl života, stáva sa, že ju nevedia riešiť, volia cestu k alkoholu, drogám, anorexii, bulímii - volia teda únikovú reakciu. Potrebujú ešte viac v tomto zraniteľnom období cítiť, že niekam patria, aže niekto ich akceptuje takými akí sú a že má ich rád.
