Most-Híd zastupoval menšiny v NRSR desať rokov a má s tým skúsenosti. Napätie medzi Slovákmi a menšinami za ten čas výrazne kleslo, upozornil v Tablet.tv volebný líder Mosta Árpád Érsek.
Autor Teraz.sk
Bratislava 18. februára (Teraz.sk) – Mostu-Híd chýba len pol kroka na to, aby v nadchádzajúcich parlamentných voľbách postúpil do Národnej rady (NR) SR, je však dôležité, aby sa menšinoví voliči hlasovania zúčastnili a svoje hlasy nenechali prepadnúť. V diskusii na Tablet.tv to povedal volebný líder Mosta-Híd, minister dopravy Árpád Érsek.
Upozornil, že za posledných desať rokov v troch parlamentných voľbách prepadlo viac ako 300.000 hlasov maďarských voličov odovzdaných pre menšinové strany, ktoré sa napokon do parlamentu nedostali.
Aj preto podľa neho Most-Híd úprimne chcel pred týmito voľbami prekonať spory so Stranou maďarskej komunity (SMK) a vytvoriť spolu s ňou a ďalšími menšími subjektami spoločnú volebnú stranu. „Bol to historický medzník. Mohli sme sa vrátiť k tomu, že sa dohodnú dve najsilnejšie strany a k tým sa pridajú tie menšie. Na postup do parlamentu by nám stačilo päť percent, čo sme už teraz mohli mať s úsmevom splnené a nemuseli sme medzi sebou súperiť,“ poznamenal Érsek.
Poznámka: Relácia bola natáčaná v utorok 18. februára o 9,30
Už vyrokovanú dohodu medzi stranami podľa neho predsedníctvo Mosta-Híd schválilo, odmietla ju však SMK. „Boli tam ľudia, ktorí mali mandát rokovať o tom, že sa chceme zlúčiť, podali si ruky, odišli domov a potom sa to zmenilo. Obidve predsedníctva mali rokovania v ten istý deň, utorok, a okolo polnoci sme dostali správu, že SMK s tým nesúhlasí. Je to zlé rozhodnutie, ale čo sa dá robiť,“ vyhlásil Érsek.
Počas celej existencie Slovenskej republiky mala maďarská menšina v parlamente vždy zastúpenie v podobe politickej strany. Ak by sa to tentokrát nepodarilo, škodu podľa Érseka nedokážu nahradiť rôzne maďarské platformy v slovenských politických stranách.
„Teraz je také nóvum, že slovenské strany vytvárajú maďarské platformy. To nie je to isté, keď menšiny zastupuje nejaká platforma, ktorá v nejakej strane vznikla len na to, aby bola,“ tvrdí Érsek.
„Myslím si, že v Národnej rade má byť maďarské zastúpenie a Most-Híd robí všetko preto, aj keď už len po vlastnej línii, aby to tak bolo,“ povedal s tým, že na kandidátnej listine Mosta-Híd dostali priestor aj zástupcovia. Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie, Rómskej iniciatívy Slovenska a strany Šanca. Zároveň upozornil, že nejde len o to, aby sa Most-Híd do parlamentu prebojoval, dôležité je aj to, s akými percentami.
Volebným lídrom strany sa prekvapivo nestal predseda Béla Bugár, ale minister dopravy Árpád Érsek. „Béla Bugár mi dal dôveru, povedal, že takto to bude lepšie a dôveru mi dala aj strana. Pravdepodobne si aj oni zvážili, čo som za tri aj pol roka na ministerstve dopravy dosiahol. A pán Bugár naozaj ide stovkou a v kampani pomáha, má svojich voličov a nie je ich málo. Bez neho by som si nevedel predstaviť, že by sme boli úspešní,“ tvrdí Érsek.
Exministra životného prostredia László Sólymosa, ktorý sám odstúpil z funkcie na druhý deň potom, ako bol účastníkom pouličného incidentu, sa Érsek zastáva. „To sklo, ktoré sa rozbilo, stálo 87 eur a nebol to on, kto do neho kopol. Ale povedal, že toto by sa ministrovi stávať nemalo a hneď na druhý deň zareagoval. Je mu to veľmi ľúto. Ale zachoval sa ako chlap,“ povedal Érsek. Dodal, že sa nepamätá na slovenského politika, ktorý by v minulosti na podobný problém reagoval podobne rýchlym vyvodením zodpovednosti.
Mostu-Híd sa v tomto volebnom období podarilo relatívne bez problémov presadiť viacero menšinových požiadaviek, ktoré boli predtým dlhodobo predmetom sporov. Jednou z nich bolo osadenie dvojjazyčných tabulí na železničných tabuliach obcí s menšinovým obyvateľstvom. „Poviem to tak, menšine to patrí, podľa zákona, ak ich v tej oblasti žije určitý počet. Chlieb za to lacnejší nebude, ale keď ľudia povedali, že by to chceli mať, tak to spravme, nie je to absolútne problém,“ tvrdí Érsek.
„Aj tu je vidieť výsledky Mosta-Híd, dvadsať rokov sa to naťahovalo a teraz sa to podarilo. Smeru-SD a SNS bolo ťažko prijať menšinové požiadavky, ale sme boli koalícia a koalícia sa bez toho nedá, keď má niekto svoje priority,“ konštatuje. „Ale nielen to sa podarilo. Fond na podporu kultúry menšín mal 3,7 milióna, teraz je to osem miliónov. Zachránili sme množstvo malotriednych škôl, slovenských aj maďarských,“ pripomína.
„Za tých desať rokov, čo Most-Híd pôsobí v Národnej rade, už nie sú také trenice medzi Maďarmi a Slovákmi. Spolužitie medzi väčšinovým a menšinovými národmi, lebo zastupujeme aj Rusínov, Rómov a ďalších, sa zlepšilo,“ dodal.
Mladí Mosta-Híd sa podľa neho zúčastnili aj protestu proti kotlebovcom v Rimavskej Sobote. „Ale nie, aby sa išli konfrontovať s kotlebovcami, ale postaviť sa s transparentami a vyjadriť názor, že sú proti. Nechceli sme byť pred kamerami, aby tam robili nejaké výtržnosti, lebo to len pomáha tej druhej strane,“ povedal.
Program Mosta-Híd podľa neho kontinuálne nadväzuje na ten, ktorý mali v roku 2016. „Niečo z toho sme za štyri roky stihli splniť. A teraz odborníkom na životné prostredie, dopravu či menšinové otázky stačilo len doplniť, čo by sme chceli robiť ďalej,“ povedal. „Sú strany, ktoré ponúkajú niekoľkostobodové programy a veci, ktoré sú nesplniteľné. Dopredu vieme, že výstavba desaťtisícov nájomných bytov je nereálna,“ naznačil.
On sám ako minister dopravy sa podľa vlastných slov snažil čo najviac rozbehnúť výstavbu ciest. „Rozostavali sme diaľnice aj cesty všade, kde sa dalo. Stavia sa na 130 kilometroch, 50 môžeme odovzdať a ďalších 70 kilometrov je v príprave, že môžeme ísť do súťaže,“ povedal. „Ale ideme robiť aj obchvaty miest, Krupinu, Šahy. Nie všade sa oplatí ťahať diaľnica, ale ak obchvatom obídeme celé mesto, už to nebude taká zaťaž. Dobre pripravená cesta prvej triedy to na určitú dobu zvládne,“ povedal. „Darmo hodnotia to, prečo staviame R2, jednoducho juh sa nám už vysťahováva a tiež tam už na to čakajú 20-25 rokov. A po cestách chodí robota za vami domov. Keď nemáte cestu, musíte vy cestovať za robotou,“ povedal.
Kandidátnu listinu podľa Érseka pripravovali konsenzuálne, tak, aby na nej boli skúsení politici, mladá generácia, aj zástupcovia regiónov. Čo sa týka prípadných povolebných koaličných partnerov, Most-Híd podľa neho akceptoval podmienku strany Šanca, aby z nich vylúčil stranu Smer-SD. „Okrem toho nám vadí strana Kotlebovci-ĽS NS a osoba Igora Matoviča, s ktorým máme zlé skúsenosti z čias Radičovej vlády. Matovič v živote nezahlasoval ani za jeden menšinový zákon, ktorý išiel v NR SR,“ uzavrel Érsek.
Upozornil, že za posledných desať rokov v troch parlamentných voľbách prepadlo viac ako 300.000 hlasov maďarských voličov odovzdaných pre menšinové strany, ktoré sa napokon do parlamentu nedostali.
Aj preto podľa neho Most-Híd úprimne chcel pred týmito voľbami prekonať spory so Stranou maďarskej komunity (SMK) a vytvoriť spolu s ňou a ďalšími menšími subjektami spoločnú volebnú stranu. „Bol to historický medzník. Mohli sme sa vrátiť k tomu, že sa dohodnú dve najsilnejšie strany a k tým sa pridajú tie menšie. Na postup do parlamentu by nám stačilo päť percent, čo sme už teraz mohli mať s úsmevom splnené a nemuseli sme medzi sebou súperiť,“ poznamenal Érsek.
Poznámka: Relácia bola natáčaná v utorok 18. februára o 9,30
Už vyrokovanú dohodu medzi stranami podľa neho predsedníctvo Mosta-Híd schválilo, odmietla ju však SMK. „Boli tam ľudia, ktorí mali mandát rokovať o tom, že sa chceme zlúčiť, podali si ruky, odišli domov a potom sa to zmenilo. Obidve predsedníctva mali rokovania v ten istý deň, utorok, a okolo polnoci sme dostali správu, že SMK s tým nesúhlasí. Je to zlé rozhodnutie, ale čo sa dá robiť,“ vyhlásil Érsek.
Maďari v parlamente
Počas celej existencie Slovenskej republiky mala maďarská menšina v parlamente vždy zastúpenie v podobe politickej strany. Ak by sa to tentokrát nepodarilo, škodu podľa Érseka nedokážu nahradiť rôzne maďarské platformy v slovenských politických stranách.
„Teraz je také nóvum, že slovenské strany vytvárajú maďarské platformy. To nie je to isté, keď menšiny zastupuje nejaká platforma, ktorá v nejakej strane vznikla len na to, aby bola,“ tvrdí Érsek.
„Myslím si, že v Národnej rade má byť maďarské zastúpenie a Most-Híd robí všetko preto, aj keď už len po vlastnej línii, aby to tak bolo,“ povedal s tým, že na kandidátnej listine Mosta-Híd dostali priestor aj zástupcovia. Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie, Rómskej iniciatívy Slovenska a strany Šanca. Zároveň upozornil, že nejde len o to, aby sa Most-Híd do parlamentu prebojoval, dôležité je aj to, s akými percentami.
Volebný líder o odchod ministra
Volebným lídrom strany sa prekvapivo nestal predseda Béla Bugár, ale minister dopravy Árpád Érsek. „Béla Bugár mi dal dôveru, povedal, že takto to bude lepšie a dôveru mi dala aj strana. Pravdepodobne si aj oni zvážili, čo som za tri aj pol roka na ministerstve dopravy dosiahol. A pán Bugár naozaj ide stovkou a v kampani pomáha, má svojich voličov a nie je ich málo. Bez neho by som si nevedel predstaviť, že by sme boli úspešní,“ tvrdí Érsek.
Exministra životného prostredia László Sólymosa, ktorý sám odstúpil z funkcie na druhý deň potom, ako bol účastníkom pouličného incidentu, sa Érsek zastáva. „To sklo, ktoré sa rozbilo, stálo 87 eur a nebol to on, kto do neho kopol. Ale povedal, že toto by sa ministrovi stávať nemalo a hneď na druhý deň zareagoval. Je mu to veľmi ľúto. Ale zachoval sa ako chlap,“ povedal Érsek. Dodal, že sa nepamätá na slovenského politika, ktorý by v minulosti na podobný problém reagoval podobne rýchlym vyvodením zodpovednosti.
Menšinové otázky
Mostu-Híd sa v tomto volebnom období podarilo relatívne bez problémov presadiť viacero menšinových požiadaviek, ktoré boli predtým dlhodobo predmetom sporov. Jednou z nich bolo osadenie dvojjazyčných tabulí na železničných tabuliach obcí s menšinovým obyvateľstvom. „Poviem to tak, menšine to patrí, podľa zákona, ak ich v tej oblasti žije určitý počet. Chlieb za to lacnejší nebude, ale keď ľudia povedali, že by to chceli mať, tak to spravme, nie je to absolútne problém,“ tvrdí Érsek.
Minirozhovor: Érsek o mimoriadnej schôdzi NR SR
-Prečo Most-Híd v prípade mimoriadnej schôdze parlamentu nepodporil koaličných partnerov?-
Nemyslíme si, že je vhodná chvíľa ísť s týmito vecami do Národnej rady desať dní pred voľbami. Nemá to svoju dôstojnosť. Nechcem brať dôchodcom, zaslúžia si peniaze, ale na to, aj na detské prídavky, bolo dosť času. Aj tak by platili až od roku 2021, takže to môže riešiť aj budúca vláda.
Je to smerované k voľbám a aj preto s tým má Most-Híd problém, je to 800 miliónov z rozpočtu a ten je zastropovaný uznesením vlády. A ja ako minister som bol proti a určite ani v Národnej rade neprednesiem návrh na zrušenie diaľničných známok. To by bol výpadok skoro 80 miliónov do rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti.
-Aký je váš postoj k zamietnutiu ratifikácie Istanbulského dohovoru?-
Nie je to treba. Máme dostatočné možnosti na to, aby sme prijali zákony na ochranu žien, ktoré súvisia s Istanbulským dohovorom. Tiež to netreba teraz riešiť. Treba si k tomu sadnúť s triezvou hlavou.
-Prečo Most-Híd v prípade mimoriadnej schôdze parlamentu nepodporil koaličných partnerov?-
Nemyslíme si, že je vhodná chvíľa ísť s týmito vecami do Národnej rady desať dní pred voľbami. Nemá to svoju dôstojnosť. Nechcem brať dôchodcom, zaslúžia si peniaze, ale na to, aj na detské prídavky, bolo dosť času. Aj tak by platili až od roku 2021, takže to môže riešiť aj budúca vláda.
Je to smerované k voľbám a aj preto s tým má Most-Híd problém, je to 800 miliónov z rozpočtu a ten je zastropovaný uznesením vlády. A ja ako minister som bol proti a určite ani v Národnej rade neprednesiem návrh na zrušenie diaľničných známok. To by bol výpadok skoro 80 miliónov do rozpočtu Národnej diaľničnej spoločnosti.
-Aký je váš postoj k zamietnutiu ratifikácie Istanbulského dohovoru?-
Nie je to treba. Máme dostatočné možnosti na to, aby sme prijali zákony na ochranu žien, ktoré súvisia s Istanbulským dohovorom. Tiež to netreba teraz riešiť. Treba si k tomu sadnúť s triezvou hlavou.
„Aj tu je vidieť výsledky Mosta-Híd, dvadsať rokov sa to naťahovalo a teraz sa to podarilo. Smeru-SD a SNS bolo ťažko prijať menšinové požiadavky, ale sme boli koalícia a koalícia sa bez toho nedá, keď má niekto svoje priority,“ konštatuje. „Ale nielen to sa podarilo. Fond na podporu kultúry menšín mal 3,7 milióna, teraz je to osem miliónov. Zachránili sme množstvo malotriednych škôl, slovenských aj maďarských,“ pripomína.
„Za tých desať rokov, čo Most-Híd pôsobí v Národnej rade, už nie sú také trenice medzi Maďarmi a Slovákmi. Spolužitie medzi väčšinovým a menšinovými národmi, lebo zastupujeme aj Rusínov, Rómov a ďalších, sa zlepšilo,“ dodal.
Mladí Mosta-Híd sa podľa neho zúčastnili aj protestu proti kotlebovcom v Rimavskej Sobote. „Ale nie, aby sa išli konfrontovať s kotlebovcami, ale postaviť sa s transparentami a vyjadriť názor, že sú proti. Nechceli sme byť pred kamerami, aby tam robili nejaké výtržnosti, lebo to len pomáha tej druhej strane,“ povedal.
Program a kandidátna listina
Program Mosta-Híd podľa neho kontinuálne nadväzuje na ten, ktorý mali v roku 2016. „Niečo z toho sme za štyri roky stihli splniť. A teraz odborníkom na životné prostredie, dopravu či menšinové otázky stačilo len doplniť, čo by sme chceli robiť ďalej,“ povedal. „Sú strany, ktoré ponúkajú niekoľkostobodové programy a veci, ktoré sú nesplniteľné. Dopredu vieme, že výstavba desaťtisícov nájomných bytov je nereálna,“ naznačil.
On sám ako minister dopravy sa podľa vlastných slov snažil čo najviac rozbehnúť výstavbu ciest. „Rozostavali sme diaľnice aj cesty všade, kde sa dalo. Stavia sa na 130 kilometroch, 50 môžeme odovzdať a ďalších 70 kilometrov je v príprave, že môžeme ísť do súťaže,“ povedal. „Ale ideme robiť aj obchvaty miest, Krupinu, Šahy. Nie všade sa oplatí ťahať diaľnica, ale ak obchvatom obídeme celé mesto, už to nebude taká zaťaž. Dobre pripravená cesta prvej triedy to na určitú dobu zvládne,“ povedal. „Darmo hodnotia to, prečo staviame R2, jednoducho juh sa nám už vysťahováva a tiež tam už na to čakajú 20-25 rokov. A po cestách chodí robota za vami domov. Keď nemáte cestu, musíte vy cestovať za robotou,“ povedal.
Prvá desiatka na kandidátnej listine Mosta-Híd
1. Árpád Érsek, PaedDr., 61 r., minister, Šamorín
2. Béla Bugár, Ing., 61 r., podpredseda NR SR, Šamorín
3. László Sólymos, Ing., 51 r., minister, Bratislava
4. Ábel Ravasz, Mgr., 34 r., splnomocnenec vlády, Dunajská Streda
5. Tibor Bastrnák, MUDr., 55 r., poslanec NR SR, lekár, Komárno
6. Elemér Jakab, Mgr., 52 r., poslanec NR SR, Veľké Raškovce
7. Andrej Hrnčiar, Mgr. art., 46 r., podpredseda NR SR, Dolný Kalník
8. Alžbeta Ožvaldová, PhDr., 59 r., podpredsedníčka BSK, Bratislava
9. Peter Krajňák, Mgr., 38 r., štátny tajomník ministerstva školstva, Prešov
10. Csaba Fehér, 43 r., historik, Komárno
1. Árpád Érsek, PaedDr., 61 r., minister, Šamorín
2. Béla Bugár, Ing., 61 r., podpredseda NR SR, Šamorín
3. László Sólymos, Ing., 51 r., minister, Bratislava
4. Ábel Ravasz, Mgr., 34 r., splnomocnenec vlády, Dunajská Streda
5. Tibor Bastrnák, MUDr., 55 r., poslanec NR SR, lekár, Komárno
6. Elemér Jakab, Mgr., 52 r., poslanec NR SR, Veľké Raškovce
7. Andrej Hrnčiar, Mgr. art., 46 r., podpredseda NR SR, Dolný Kalník
8. Alžbeta Ožvaldová, PhDr., 59 r., podpredsedníčka BSK, Bratislava
9. Peter Krajňák, Mgr., 38 r., štátny tajomník ministerstva školstva, Prešov
10. Csaba Fehér, 43 r., historik, Komárno
Kandidátnu listinu podľa Érseka pripravovali konsenzuálne, tak, aby na nej boli skúsení politici, mladá generácia, aj zástupcovia regiónov. Čo sa týka prípadných povolebných koaličných partnerov, Most-Híd podľa neho akceptoval podmienku strany Šanca, aby z nich vylúčil stranu Smer-SD. „Okrem toho nám vadí strana Kotlebovci-ĽS NS a osoba Igora Matoviča, s ktorým máme zlé skúsenosti z čias Radičovej vlády. Matovič v živote nezahlasoval ani za jeden menšinový zákon, ktorý išiel v NR SR,“ uzavrel Érsek.