Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niekto diaľnicu musí stavať, niekto musí poklepať kameň a niekto zasa strihať pásku. To je proces asi na tri volebné obdobia, povedal v Tablet.tv minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd)
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. augusta (Teraz.sk) – Hoci sa záujem zahraničných cestovných agentúr o Slovensko zvyšuje, čo je vidieť aj na rastúcich počtoch ubytovaných turistov, stále máme rezervy v ponúkaných službách, programe, ktorý vieme turistom pripraviť, a viac sa dá robiť aj v oblasti propagácie slovenských destinácií na internete. V diskusii na Tablet.tv to konštatoval minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).
„Nebol by som rád, keby sme sa koncentrovali iba na tri hlavné destinácie, Bratislavu, Košice a Vysoké Tatry. Bratislava má výhodu aj nevýhodu v tom, že sem na jeden deň prichádzajú z Viedne turisti z Ázie. Práve programom potrebujeme turistov upútať natoľko, aby tu aj prespali. Máme Dunaj, treba ho využiť,“ poznamenal. Ak zahraničný turista zavíta na Slovensko a tu mu ukážeme kultúrne pamiatky, ponúkneme výlet na konskom povoze či na lodi a potom gurmánsku večeru s vínom, bude mať podľa Érseka tendenciu ostať u nás dlhšie a prípadne sa vrátiť.
Naopak, ak ho v prvej reštaurácii čašník privíta chladne či amatérsky, turista odíde a viac sa nevráti. „Vo Vysokých tatrách zasa porovnávate, koľko by vás vyšla lyžovačka v Alpách v porovnaní s Tatrami a na akej úrovni sú služby,“ upozornil.
Potenciál Slovenska v oblasti turistického ruchu je podľa neho vysoký. „Slovensko má svoje danosti, na juhu sú termálne vody, stred Slovenska je ideálny pre turistické chodníky a cyklotrasy po horách a máme aj veľhory vhodné na všetky zimné lyžiarske aktivity. A som rád, že Slovensko je bezpečná krajina,“ povedal Érsek. „Začínajú sa s nami vážnejšie zapodievať aj zahraničné agentúry, lebo sme krajina v strede Európy, ktorá obsahuje všetko,” dodal s tým, že počet turistov oproti minulému roku vrástol v prvom štvrťroku 2019 približne o desatinu.
Turistický ruch minister prirovnáva k priemyslu, ktorý vytvára pracovné miesta a prináša zdroje pre štátny rozpočet. Ako každý priemysel si však vyžaduje podporu a investície. „Na základe projektov, ktoré podávajú na ministerstvo dopravy, dostanú regióny finančné prostriedky. Môžu ich použiť na propagáciu alebo na budovanie cyklochodníkov, oni sami si zvážia, čo potrebujú. Oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu dostali 6,4 milióna eur, teda o 700 tisíc viac ako minulý rok. A už tie peniaze od nás dostali, majú ich v sezóne, kedy ich môžu použiť, teda nedostanú ich napríklad v novembri, kedy už s nimi nemôžu narábať,“ spresnil Érsek.
Ministerstvo podľa neho prezentuje slovenský turistický ruch na zahraničných výstavách a inzeruje v médiách, pričom stále väčší dôraz dáva na reklamu v internetovom priestore a na sociálnych sieťach. Za dôležitú súčasť propagácie považuje A. Érsek podporu špičkových športovcov.
„Finančne sme podporili Majstrovstvá sveta v hokeji. Využívame aj lyžiarku Peťu Vlhovú, ktorá s nami spravila zmluvu a propaguje Slovensko,“ povedal. „Šport pozerá každý. Ide olympiáda v roku 2020 v Tokiu. Nie je nám ľahostajné, či sa tam dostane propagácia Slovenska. Už som to otvoril aj na vláde, že tam chceme ísť šíriť dobré meno slovenského cestovného ruchu. Podporíme aj športovcov, ktorí sa už na olympijské hry kvalifikovali. Je to väčšia reklama, ako keby sme si ju mali zaplatiť priamo v médiách. Aj keď aj to robíme,“ dodal.
Zároveň priznal, že táto stratégia má ešte jeden rozmer. „Samozrejme, chceme tým športovcom aj pomôcť. Ich náklady na prípravu na olympiádu alebo majstrovstvá sveta nie sú malé. Ako bývalý vrcholový tréner viem, čo tieto náklady obnášajú. Jedného špičkového pretekára dnes sprevádza jeden mikrobus odborníkov, od fyzioterapeutov až po regeneráciu. Teda aj my pomôžeme, ale oni toho pre svoju republiku vrátia naspäť omnoho viac,“ konštatoval.
V domácom cestovanom ruchu môžu podľa neho tento rok pomôcť aj rekreačné poukazy. „Máme skúsenosti z Maďarska a ďalších krajín, ktoré tieto poukážky majú. Ale uvidíme ku koncu roka, kedy sa to bude celé vyhodnocovať. Lebo občania len teraz nastupujú na dovolenky,“ povedal. Dodal, že pre štát má táto politika aj druhú stranu mince. „Máme štátne podniky, kde máme svojich zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Musíme teda získať finančné prostriedky, aby sme im to mohli preplatiť. Ale keď budú tráviť dovolenku na Slovensku, peniaze by sa nejakým spôsobom do štátneho rozpočtu mali vrátiť. Sú to spojené nádoby. A myslím si, že je to dobrý podnet na to, aby ľudia začali objavovať možnosti rekreácie na Slovensku,“ uzavrel minister Érsek.
Pri výstavbe cyklistických trás je podľa ministra potrebné rozlišovať, či ide o cyklodopravu, ktorej cieľom je napríklad odľahčiť dopravnú situáciu vo veľkých mestách, alebo cykloturistiku určenú turistom. Najmä v druhom prípade môže podľa neho pomôcť nová legislatíva, ktorú presadilo práve jeho ministerstvo. Jej cieľom je umožniť zrýchlené budovanie cyklotrás na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu, napríklad niektoré nepoužívané lokálne železničné trate.
„Sú tam koľajnice, ale niekde už 20 rokov neprešiel vlak. Len sa to udržuje, aby tam nebola burina, čo stojí peniaze. Pritom sú to vykúpené pozemky, ktoré má železnica. Nemusíte teda robiť zdĺhavé obstarávania, stačí projekt a môžete začať robiť. Získali sme určité finančné prostriedky a zákon nám dal možnosť vypísať súťaž na projekty na cyklotrasy. Je teraz na to šesť miliónov,“ povedal Érsek.
Cyklotrasy sa podľa neho dajú rýchlejším tempom stavať aj na hrádzach, ktoré má Slovenský vodohospodársky podnik. „Lebo pokiaľ nemáte právny vzťah k pozemku, nedostanete stavebné povolenie,“ pripomenul minister.
V debate minister reagoval aj na začiatok výstavby diaľničného obchvatu Prešova. Základný kameň stavby položili v utorok 30. júla. „Je to severný obchvat Prešova, prvý úsek, ktorý je veľmi potrebný. Hovoríme o 4,4 – 4,7 kilometra,“ povedal. Táto cesta je podľa ministra začiatkom medzinárodného koridoru, ktorý spája Poľsko, Slovensko a Maďarsko.
„V Prešove teraz staviame veľa, stavia sa aj južný obchvat. Vytvárame okolo Prešova koridor, aby tretie najväčšie mesto na Slovensku malo tiež svoje parametre, čo sa týka cestnej infraštruktúry. Pripravujeme aj druhý úsek severného obchvatu Prešova, tam ešte niektoré veci dolaďujeme. Či to bude plný alebo polovičný profil, aj keď ja som už v konečnom dôsledku rozhodnutý. Lebo keď postavíme nejakú cestu v polovičnom profile, o desať – pätnásť rokov ju môžeme dostavovať a to je vždy horšie,“ tvrdí Érsek.
Stavba by podľa neho mohla trvať tri až tri a pol roka. Zdržania v dôsledku toho, že jeden z členov konzorcia prechádza reštrukturalizáciou, Érsek nepredpokladá. „Súťaž vyhralo konzorcium, ktorej súčasťou je aj Váhostav. Zákon nezakazuje Váhostavu zúčastniť sa súťaže a ja nemôžem vyhodiť víťaza na základe nejakých mojich predstáv. Vyhrali zákazku na základe tendra, ktorý nikto nenapadol, chválabohu, a budú ju robiť. Samozrejme, treba to kontrolovať. Majú svoje miľniky a keď ich nebudú plniť, dopadnú ako firma na Višňovom. Ale nehovorme negatívne. Myslím si, že pri dobrej kontrole a stavebnom dozore sa to dá zvládnuť,“ zhrnul.
Na margo tempa výstavby diaľnic minister dopravy poznamenal, že každá stavba je proces, ktorý sa realizuje krížom cez viacero volebných období. „Niekto diaľnicu musí stavať, niekto musí poklepať kameň a niekto zasa strihať pásku. To je proces asi na tri volebné obdobia. Vyvlastnenie, projekty, súťaže, to trvá prinajlepšom sedem rokov,“ konštatoval minister dopravy.
„Nebol by som rád, keby sme sa koncentrovali iba na tri hlavné destinácie, Bratislavu, Košice a Vysoké Tatry. Bratislava má výhodu aj nevýhodu v tom, že sem na jeden deň prichádzajú z Viedne turisti z Ázie. Práve programom potrebujeme turistov upútať natoľko, aby tu aj prespali. Máme Dunaj, treba ho využiť,“ poznamenal. Ak zahraničný turista zavíta na Slovensko a tu mu ukážeme kultúrne pamiatky, ponúkneme výlet na konskom povoze či na lodi a potom gurmánsku večeru s vínom, bude mať podľa Érseka tendenciu ostať u nás dlhšie a prípadne sa vrátiť.
Naopak, ak ho v prvej reštaurácii čašník privíta chladne či amatérsky, turista odíde a viac sa nevráti. „Vo Vysokých tatrách zasa porovnávate, koľko by vás vyšla lyžovačka v Alpách v porovnaní s Tatrami a na akej úrovni sú služby,“ upozornil.
Potenciál Slovenska v oblasti turistického ruchu je podľa neho vysoký. „Slovensko má svoje danosti, na juhu sú termálne vody, stred Slovenska je ideálny pre turistické chodníky a cyklotrasy po horách a máme aj veľhory vhodné na všetky zimné lyžiarske aktivity. A som rád, že Slovensko je bezpečná krajina,“ povedal Érsek. „Začínajú sa s nami vážnejšie zapodievať aj zahraničné agentúry, lebo sme krajina v strede Európy, ktorá obsahuje všetko,” dodal s tým, že počet turistov oproti minulému roku vrástol v prvom štvrťroku 2019 približne o desatinu.
Turistický ruch minister prirovnáva k priemyslu, ktorý vytvára pracovné miesta a prináša zdroje pre štátny rozpočet. Ako každý priemysel si však vyžaduje podporu a investície. „Na základe projektov, ktoré podávajú na ministerstvo dopravy, dostanú regióny finančné prostriedky. Môžu ich použiť na propagáciu alebo na budovanie cyklochodníkov, oni sami si zvážia, čo potrebujú. Oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu dostali 6,4 milióna eur, teda o 700 tisíc viac ako minulý rok. A už tie peniaze od nás dostali, majú ich v sezóne, kedy ich môžu použiť, teda nedostanú ich napríklad v novembri, kedy už s nimi nemôžu narábať,“ spresnil Érsek.
Športovci a rekreačné poukazy
Ministerstvo podľa neho prezentuje slovenský turistický ruch na zahraničných výstavách a inzeruje v médiách, pričom stále väčší dôraz dáva na reklamu v internetovom priestore a na sociálnych sieťach. Za dôležitú súčasť propagácie považuje A. Érsek podporu špičkových športovcov.
„Finančne sme podporili Majstrovstvá sveta v hokeji. Využívame aj lyžiarku Peťu Vlhovú, ktorá s nami spravila zmluvu a propaguje Slovensko,“ povedal. „Šport pozerá každý. Ide olympiáda v roku 2020 v Tokiu. Nie je nám ľahostajné, či sa tam dostane propagácia Slovenska. Už som to otvoril aj na vláde, že tam chceme ísť šíriť dobré meno slovenského cestovného ruchu. Podporíme aj športovcov, ktorí sa už na olympijské hry kvalifikovali. Je to väčšia reklama, ako keby sme si ju mali zaplatiť priamo v médiách. Aj keď aj to robíme,“ dodal.
Zároveň priznal, že táto stratégia má ešte jeden rozmer. „Samozrejme, chceme tým športovcom aj pomôcť. Ich náklady na prípravu na olympiádu alebo majstrovstvá sveta nie sú malé. Ako bývalý vrcholový tréner viem, čo tieto náklady obnášajú. Jedného špičkového pretekára dnes sprevádza jeden mikrobus odborníkov, od fyzioterapeutov až po regeneráciu. Teda aj my pomôžeme, ale oni toho pre svoju republiku vrátia naspäť omnoho viac,“ konštatoval.
V domácom cestovanom ruchu môžu podľa neho tento rok pomôcť aj rekreačné poukazy. „Máme skúsenosti z Maďarska a ďalších krajín, ktoré tieto poukážky majú. Ale uvidíme ku koncu roka, kedy sa to bude celé vyhodnocovať. Lebo občania len teraz nastupujú na dovolenky,“ povedal. Dodal, že pre štát má táto politika aj druhú stranu mince. „Máme štátne podniky, kde máme svojich zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Musíme teda získať finančné prostriedky, aby sme im to mohli preplatiť. Ale keď budú tráviť dovolenku na Slovensku, peniaze by sa nejakým spôsobom do štátneho rozpočtu mali vrátiť. Sú to spojené nádoby. A myslím si, že je to dobrý podnet na to, aby ľudia začali objavovať možnosti rekreácie na Slovensku,“ uzavrel minister Érsek.
Cykloturistika a cyklodoprava
Pri výstavbe cyklistických trás je podľa ministra potrebné rozlišovať, či ide o cyklodopravu, ktorej cieľom je napríklad odľahčiť dopravnú situáciu vo veľkých mestách, alebo cykloturistiku určenú turistom. Najmä v druhom prípade môže podľa neho pomôcť nová legislatíva, ktorú presadilo práve jeho ministerstvo. Jej cieľom je umožniť zrýchlené budovanie cyklotrás na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve štátu, napríklad niektoré nepoužívané lokálne železničné trate.
„Sú tam koľajnice, ale niekde už 20 rokov neprešiel vlak. Len sa to udržuje, aby tam nebola burina, čo stojí peniaze. Pritom sú to vykúpené pozemky, ktoré má železnica. Nemusíte teda robiť zdĺhavé obstarávania, stačí projekt a môžete začať robiť. Získali sme určité finančné prostriedky a zákon nám dal možnosť vypísať súťaž na projekty na cyklotrasy. Je teraz na to šesť miliónov,“ povedal Érsek.
Cyklotrasy sa podľa neho dajú rýchlejším tempom stavať aj na hrádzach, ktoré má Slovenský vodohospodársky podnik. „Lebo pokiaľ nemáte právny vzťah k pozemku, nedostanete stavebné povolenie,“ pripomenul minister.
Diaľnice
V debate minister reagoval aj na začiatok výstavby diaľničného obchvatu Prešova. Základný kameň stavby položili v utorok 30. júla. „Je to severný obchvat Prešova, prvý úsek, ktorý je veľmi potrebný. Hovoríme o 4,4 – 4,7 kilometra,“ povedal. Táto cesta je podľa ministra začiatkom medzinárodného koridoru, ktorý spája Poľsko, Slovensko a Maďarsko.
„V Prešove teraz staviame veľa, stavia sa aj južný obchvat. Vytvárame okolo Prešova koridor, aby tretie najväčšie mesto na Slovensku malo tiež svoje parametre, čo sa týka cestnej infraštruktúry. Pripravujeme aj druhý úsek severného obchvatu Prešova, tam ešte niektoré veci dolaďujeme. Či to bude plný alebo polovičný profil, aj keď ja som už v konečnom dôsledku rozhodnutý. Lebo keď postavíme nejakú cestu v polovičnom profile, o desať – pätnásť rokov ju môžeme dostavovať a to je vždy horšie,“ tvrdí Érsek.
Stavba by podľa neho mohla trvať tri až tri a pol roka. Zdržania v dôsledku toho, že jeden z členov konzorcia prechádza reštrukturalizáciou, Érsek nepredpokladá. „Súťaž vyhralo konzorcium, ktorej súčasťou je aj Váhostav. Zákon nezakazuje Váhostavu zúčastniť sa súťaže a ja nemôžem vyhodiť víťaza na základe nejakých mojich predstáv. Vyhrali zákazku na základe tendra, ktorý nikto nenapadol, chválabohu, a budú ju robiť. Samozrejme, treba to kontrolovať. Majú svoje miľniky a keď ich nebudú plniť, dopadnú ako firma na Višňovom. Ale nehovorme negatívne. Myslím si, že pri dobrej kontrole a stavebnom dozore sa to dá zvládnuť,“ zhrnul.
Na margo tempa výstavby diaľnic minister dopravy poznamenal, že každá stavba je proces, ktorý sa realizuje krížom cez viacero volebných období. „Niekto diaľnicu musí stavať, niekto musí poklepať kameň a niekto zasa strihať pásku. To je proces asi na tri volebné obdobia. Vyvlastnenie, projekty, súťaže, to trvá prinajlepšom sedem rokov,“ konštatoval minister dopravy.
