Izraelský spisovateľ považuje čitateľa za rovnocenného partnera a ponúka mu príbehy iba v náznakoch a symboloch, čím nadobúda dojem akejsi hry či hlavolamu
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Príbeh alebo život! To je dilema, pred ktorú bol autor knihy postavený hneď na začiatku. No a Keret si vybral príbeh. A nie jeden. Aby sa zachránil, ponúkol čitateľom celú zbierku čudesne príťažlivých poviedok.
„V jednom z paralelných vesmírov práve udržujem sexuálny pomer s koňom, v inom som vyhral v lotérii veľkú cenu. Sú vesmíry, kde ležím na zemi, krvácam na podlahu v spálni a pomaličky umieram, a sú také, kde som zvolený väčšinou hlasov za prezidenta republiky.“
Neviem ako vysvetliť, prečo má táto kniha úplne pohltila. Snáď vám krátka ukážka čo-to naznačila. Izraelčan Etgar Keret, takmer úplne neznámy autor v našich končinách, je typickým príkladom postmoderného autora. Spája sny so skutočnosťou. Čitateľa považuje za rovnocenného partnera, ponúka príbehy v náznakoch a symboloch. Celé dielo tým nadobúda dojem akejsi hry či hlavolamu. Absurdné zvraty a fantázia, ľahké vety, nadnesený humor. A napriek tomu to všetko znie viac než reálne. Keret sa totiž pohral s charakterom postáv, vytvoril osoby, ktoré by ste kedykoľvek mohli stretnúť na ulici. Nevnucuje žiadne morálne poučenia a nesnaží sa tváriť ako vysoká literatúra. Naopak, neprikrášlene opisuje ľudské zlyhania a chyby bez akéhokoľvek náznaku odsudzovania. To je zrejme dôvod, prečo sa kniha číta prirodzene a jednoducho. "'Slobodný' mu bude vždy znieť egocentricky, skoro pôžitkársky, a 'rozvedený' je cítiť porážkou. Horšie než porážkou, zničením. Ale 'vdovec', to znie ako niekto, čo zvládol zodpovednosť, záväzok. A skutočnosť, že to už netrvá – z toho sa dá obviniť buď boh alebo príroda, podľa toho, ktorú školu vyznávate. 'Vdovec' znie ako hodnosť, súčasne s malým vyznamenaním za odvahu.“
Áno, kniha Zrazu klope ktosi na dvere je jedna z najlepších vecí, ktoré som za poslednú dobu čítala. Inteligentná, zaujímavá, viacvýznamová a napriek tomu zábavná a neunavujúca. Určite je to niečo, za čo sa nebudete musieť vo svojej knižnici hanbiť.
„V jednom z paralelných vesmírov práve udržujem sexuálny pomer s koňom, v inom som vyhral v lotérii veľkú cenu. Sú vesmíry, kde ležím na zemi, krvácam na podlahu v spálni a pomaličky umieram, a sú také, kde som zvolený väčšinou hlasov za prezidenta republiky.“
Neviem ako vysvetliť, prečo má táto kniha úplne pohltila. Snáď vám krátka ukážka čo-to naznačila. Izraelčan Etgar Keret, takmer úplne neznámy autor v našich končinách, je typickým príkladom postmoderného autora. Spája sny so skutočnosťou. Čitateľa považuje za rovnocenného partnera, ponúka príbehy v náznakoch a symboloch. Celé dielo tým nadobúda dojem akejsi hry či hlavolamu. Absurdné zvraty a fantázia, ľahké vety, nadnesený humor. A napriek tomu to všetko znie viac než reálne. Keret sa totiž pohral s charakterom postáv, vytvoril osoby, ktoré by ste kedykoľvek mohli stretnúť na ulici. Nevnucuje žiadne morálne poučenia a nesnaží sa tváriť ako vysoká literatúra. Naopak, neprikrášlene opisuje ľudské zlyhania a chyby bez akéhokoľvek náznaku odsudzovania. To je zrejme dôvod, prečo sa kniha číta prirodzene a jednoducho. "'Slobodný' mu bude vždy znieť egocentricky, skoro pôžitkársky, a 'rozvedený' je cítiť porážkou. Horšie než porážkou, zničením. Ale 'vdovec', to znie ako niekto, čo zvládol zodpovednosť, záväzok. A skutočnosť, že to už netrvá – z toho sa dá obviniť buď boh alebo príroda, podľa toho, ktorú školu vyznávate. 'Vdovec' znie ako hodnosť, súčasne s malým vyznamenaním za odvahu.“
Áno, kniha Zrazu klope ktosi na dvere je jedna z najlepších vecí, ktoré som za poslednú dobu čítala. Inteligentná, zaujímavá, viacvýznamová a napriek tomu zábavná a neunavujúca. Určite je to niečo, za čo sa nebudete musieť vo svojej knižnici hanbiť.