Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovania zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine.
Autor TASR
Brusel 16. októbra (TASR) - Členské krajiny EÚ a Perzského zálivu sa v stredu v Bruseli zaviazali k strategickému partnerstvu, ktoré chcú povýšiť na ďalšiu úroveň, a vyjadrili sa aj ku konfliktom na Ukrajine a na Blízkom východe. Vyplýva to zo záverov prvého summitu Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC), informuje spravodajca TASR.
Rokovania, ktoré trvali približne tri hodiny zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. ako však poukázali niektorí poslanci Európskeho parlamentu, vôbec sa nevenoval citlivej otázke ľudských práv.
"Potrebujeme urovnanie týchto konfliktov. Dúfame, že tento summit bude prvým krokom k upevneniu historických väzieb medzi GCC a EÚ," povedal katarský emir šejk Tamím bin Hamad bin Chalífa Ál Thání, súčasný šéf GCC, ktorý spolupredsedal bruselským rokovaniam.
Obe strany sa v podobe 12-stranového dokumentu dohodli, že sa zapoja do podpory multilaterálnych, regionálnych, bilaterálnych iniciatív s cieľom posilnenia ďalšej spolupráce a že podobné stretnutia uskutočnia každé dva roky. Ďalší summit by mal byť v Saudskej Arábii v roku 2026.
V rámci "Partnerstva pre udržateľnú prosperitu a bezpečnosť" sa dohodli na viacerých pilieroch spolupráce: zvýšenie obchodných vzťahov, investícií a hospodárskej spolupráce; posilnenie energetickej spolupráce a boj proti klimatickým zmenám; posilnenie prepojenia medzi oboma regiónmi; vyššia angažovanosť v oblasti rozvoja a humanitárnej pomoci; posilnenie spoločného úsilia pri riešení kľúčových globálnych problémov a budovanie mostov medzi ľuďmi.
Ohľadom vojny na Ukrajine, závery nehovoria o zákaze tretích krajín dodávať zbrane Rusku, čo pred summitom presadzovala EÚ. Obe strany potvrdili právo na suverenitu a územnú celistvosť štátov, teda aj Ukrajiny, privítali sprostredkovateľské úsilie GCC pri výmene vojnových zajatcov a zjednocovaní rodín a uznali úsilie EÚ a Švajčiarska prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine.
Závery žiadajú, aby Ruská federácia "okamžite, úplne a bezpodmienečne" stiahla svoje vojenské sily z Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Odsudzujú útoky na civilistov a kritickú infraštruktúru, najmä v energetickom sektore, ktoré ohrozujú aj jadrovú bezpečnosť.
Desať bodov obsahuje spoločné vyhlásenie k dianiu v Pásme Gazy a Libanone. Hlavnou výzvou je okamžité a úplné prímerie na oboch územiach, prepustenie rukojemníkov, výmena palestínskych väzňov a okamžitý a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci k civilnému obyvateľstvu v celom pásme Gazy, kde hrozí riziko hladomoru, a v Libanone.
EÚ aj GCC podporili prácu Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a iných agentúr OSN a zdôraznili právo Palestínčanov na sebaurčenie v podobe dvoch štátov, Izraela a Palestíny, žijúcich bok po boku v mieri a v uznávaných hraniciach. Privítali myšlienku globálnej aliancie pre implementáciu riešenia dvoch štátov, ktorú Saudská Arábia, EÚ a Nórsko oznámili v septembri.
Obe strany naliehajú na všetkých účastníkov konfliktu, aby preukázali zdržanlivosť, zabránili ďalšej eskalácii a zapojili sa do medzinárodného diplomatického úsilia o ukončenie deštruktívnej špirály násilia a zabránenie rozšíreniu konfliktu do širšieho regiónu.
Rokovania, ktoré trvali približne tri hodiny zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. ako však poukázali niektorí poslanci Európskeho parlamentu, vôbec sa nevenoval citlivej otázke ľudských práv.
"Potrebujeme urovnanie týchto konfliktov. Dúfame, že tento summit bude prvým krokom k upevneniu historických väzieb medzi GCC a EÚ," povedal katarský emir šejk Tamím bin Hamad bin Chalífa Ál Thání, súčasný šéf GCC, ktorý spolupredsedal bruselským rokovaniam.
Obe strany sa v podobe 12-stranového dokumentu dohodli, že sa zapoja do podpory multilaterálnych, regionálnych, bilaterálnych iniciatív s cieľom posilnenia ďalšej spolupráce a že podobné stretnutia uskutočnia každé dva roky. Ďalší summit by mal byť v Saudskej Arábii v roku 2026.
V rámci "Partnerstva pre udržateľnú prosperitu a bezpečnosť" sa dohodli na viacerých pilieroch spolupráce: zvýšenie obchodných vzťahov, investícií a hospodárskej spolupráce; posilnenie energetickej spolupráce a boj proti klimatickým zmenám; posilnenie prepojenia medzi oboma regiónmi; vyššia angažovanosť v oblasti rozvoja a humanitárnej pomoci; posilnenie spoločného úsilia pri riešení kľúčových globálnych problémov a budovanie mostov medzi ľuďmi.
Ohľadom vojny na Ukrajine, závery nehovoria o zákaze tretích krajín dodávať zbrane Rusku, čo pred summitom presadzovala EÚ. Obe strany potvrdili právo na suverenitu a územnú celistvosť štátov, teda aj Ukrajiny, privítali sprostredkovateľské úsilie GCC pri výmene vojnových zajatcov a zjednocovaní rodín a uznali úsilie EÚ a Švajčiarska prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine.
Závery žiadajú, aby Ruská federácia "okamžite, úplne a bezpodmienečne" stiahla svoje vojenské sily z Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Odsudzujú útoky na civilistov a kritickú infraštruktúru, najmä v energetickom sektore, ktoré ohrozujú aj jadrovú bezpečnosť.
Desať bodov obsahuje spoločné vyhlásenie k dianiu v Pásme Gazy a Libanone. Hlavnou výzvou je okamžité a úplné prímerie na oboch územiach, prepustenie rukojemníkov, výmena palestínskych väzňov a okamžitý a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci k civilnému obyvateľstvu v celom pásme Gazy, kde hrozí riziko hladomoru, a v Libanone.
EÚ aj GCC podporili prácu Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a iných agentúr OSN a zdôraznili právo Palestínčanov na sebaurčenie v podobe dvoch štátov, Izraela a Palestíny, žijúcich bok po boku v mieri a v uznávaných hraniciach. Privítali myšlienku globálnej aliancie pre implementáciu riešenia dvoch štátov, ktorú Saudská Arábia, EÚ a Nórsko oznámili v septembri.
Obe strany naliehajú na všetkých účastníkov konfliktu, aby preukázali zdržanlivosť, zabránili ďalšej eskalácii a zapojili sa do medzinárodného diplomatického úsilia o ukončenie deštruktívnej špirály násilia a zabránenie rozšíreniu konfliktu do širšieho regiónu.
