Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prieskumu sa 79 percent európskych Židov stretlo s popieraním holokaustu.
Autor TASR
Brusel 14. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok zverejnila prvú správu o pokroku stratégie proti antisemitizmu a podpore židovských komunít, informuje bruselský spravodajca TASR.
Komisia v 22-stranovej správe o pokroku stratégie skonštatovala, že väčšina členských štátov EÚ prijala opatrenia proti antisemitizmu od roku 2021. Podľa správy 23 členských štátov vypracovalo národné stratégie proti antisemitizmu (aj Slovensko), 20 členov vymenovalo osobitného vyslanca alebo národného koordinátora pre boj proti antisemitizmu a 25 štátov (vrátane Slovenska) prijalo alebo schválilo pracovnú definíciu antisemitizmu Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu.
Antisemitizmus dokument považuje za hrozbu pre európsku demokraciu a bezpečnosť EÚ, pričom antisemitské konšpiračné mýty, nenávistné prejavy a dezinformácie napádajúce židovskú komunitu polarizujú spoločnosť a majú negatívny vplyv na verejnú diskusiu. To ovplyvňuje stav demokracie a preto je nevyhnutné, aby útoky proti Židom nezostali neriešené, aby sa zločiny z nenávisti vyšetrovali a vinníci boli potrestaní v súlade so zásadami právneho štátu.
Od útokov hnutia Hamasu zo 7. októbra 2023 na Izrael, antisemitské incidenty v celej Európe prudko vzrástli, konštatuje EK. V tejto súvislosti urýchlila implementáciu stratégie EÚ, sprístupnila finančné prostriedky na bezpečnosť židovských kultových miest, rozvíja špecializovanú sieť organizácií zameraných na boj proti online prejavom antisemitizmu a podporuje vytvorenie "siete miest", ktoré sú spájané s holokaustom.
Podľa prieskumu sa 79 percent európskych Židov stretlo s popieraním holokaustu, bagatelizovaním alebo skresľovaním historických faktov a viac ako dve tretiny (71 percent) sa stretlo s obvineniami, že Židia "zneužívajú obete holokaustu" na šírenie svojich záujmov, uvádza EK.
Podpredseda EK pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas dodal, že v nadväznosti na prvú stratégiu EÚ proti antisemitizmu z novembra 2021, eurokomisia a členské štáty zaviedli konkrétne opatrenia "ako nikdy predtým" na riešenie antisemitizmu, podporu židovského života a zabezpečenie pamiatky holokaustu.
"Napriek tomu sa situácia Židov v Európe dramaticky zhoršila. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že všetci európski židia budú môcť žiť svoj život bez strachu," odkázal Schinas.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia v 22-stranovej správe o pokroku stratégie skonštatovala, že väčšina členských štátov EÚ prijala opatrenia proti antisemitizmu od roku 2021. Podľa správy 23 členských štátov vypracovalo národné stratégie proti antisemitizmu (aj Slovensko), 20 členov vymenovalo osobitného vyslanca alebo národného koordinátora pre boj proti antisemitizmu a 25 štátov (vrátane Slovenska) prijalo alebo schválilo pracovnú definíciu antisemitizmu Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu.
Antisemitizmus dokument považuje za hrozbu pre európsku demokraciu a bezpečnosť EÚ, pričom antisemitské konšpiračné mýty, nenávistné prejavy a dezinformácie napádajúce židovskú komunitu polarizujú spoločnosť a majú negatívny vplyv na verejnú diskusiu. To ovplyvňuje stav demokracie a preto je nevyhnutné, aby útoky proti Židom nezostali neriešené, aby sa zločiny z nenávisti vyšetrovali a vinníci boli potrestaní v súlade so zásadami právneho štátu.
Od útokov hnutia Hamasu zo 7. októbra 2023 na Izrael, antisemitské incidenty v celej Európe prudko vzrástli, konštatuje EK. V tejto súvislosti urýchlila implementáciu stratégie EÚ, sprístupnila finančné prostriedky na bezpečnosť židovských kultových miest, rozvíja špecializovanú sieť organizácií zameraných na boj proti online prejavom antisemitizmu a podporuje vytvorenie "siete miest", ktoré sú spájané s holokaustom.
Podľa prieskumu sa 79 percent európskych Židov stretlo s popieraním holokaustu, bagatelizovaním alebo skresľovaním historických faktov a viac ako dve tretiny (71 percent) sa stretlo s obvineniami, že Židia "zneužívajú obete holokaustu" na šírenie svojich záujmov, uvádza EK.
Podpredseda EK pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas dodal, že v nadväznosti na prvú stratégiu EÚ proti antisemitizmu z novembra 2021, eurokomisia a členské štáty zaviedli konkrétne opatrenia "ako nikdy predtým" na riešenie antisemitizmu, podporu židovského života a zabezpečenie pamiatky holokaustu.
"Napriek tomu sa situácia Židov v Európe dramaticky zhoršila. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že všetci európski židia budú môcť žiť svoj život bez strachu," odkázal Schinas.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
