Uznesenie bolo prijaté 453 hlasmi za, 31 europoslancov bolo proti a 89 sa hlasovania zdržalo.
Autor TASR
Štrasburg 24. októbra (TASR) - Europoslanci vo štvrtok v Štrasburgu prijatým uznesením odsúdili represie azerbajdžanského režimu voči aktivistom, novinárom, opozičným lídrom a ďalším osobám vrátane občanov Európskej únie. Úniu zároveň vyzvali na ukončenie závislosti od vývozu plynu z Azerbajdžanu, informuje TASR.
Uznesenie bolo prijaté 453 hlasmi za, 31 europoslancov bolo proti a 89 sa hlasovania zdržalo. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali azerbajdžanské orgány pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva, aby prepustili všetky svojvoľne zadržiavané alebo väznené osoby pre ich politické názory a aby stiahli všetky politicky motivované obvinenia. Europarlament "vyjadruje hlboké znepokojenie nad prostredím strachu, ktoré sa v krajine vytvorilo a v dôsledku ktorého je občianska spoločnosť fakticky umlčaná".
Prijaté uznesenie tiež žiada, aby bola zaručená sloboda tlače a prejavu a aby neboli obmedzované mediálne organizácie. Vyzýva preto azerbajdžanskú vládu, aby prepustila novinárov vrátane Ulviho Hasanliho, Sevinja Vagifqiziho a Alasgara Mammadliho.
Europarlament taktiež vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, najmä predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby nadchádzajúcu klimatickú konferenciu OSN COP29 (11. - 22. novembra) využili ako príležitosť pripomenúť Azerbajdžanu jeho medzinárodné záväzky a aby sa vo svojich kontaktoch s tamojšími orgánmi zmysluplne zaoberali stavom ľudských práv v krajine.
Odvolávajúc sa na obavy, že zvýšený dovoz plynu z Azerbajdžanu do EÚ by mohol byť kompenzovaný dovozom ruského plynu z Baku, poslanci vyzvali EÚ na ukončenie jej závislosti od vývozu plynu práve z Azerbajdžanu. Žiadajú tiež Európsku komisiu (EK), aby pozastavila platnosť memoranda o strategickom partnerstve v oblasti energetiky z roku 2022.
Poslanci EP v uznesení opäť potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Azerbajdžanu aj Arménska a podporili normalizáciu ich vzťahov na základe zásad vzájomného uznávania územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s Vyhlásením z Almaty z roku 1991. Žiadajú taktiež stiahnutie azerbajdžanských vojsk z celého zvrchovaného územia Arménska.
V uznesení tiež europarlament vyzýva Baku, aby sa zdržal ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v regióne Náhorného Karabachu. V neposlednom rade poslanci odsúdili svojvoľné zatýkanie občanov EÚ na základe falošných obvinení zo špionáže.
Každá budúca dohoda o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom musí byť podľa europoslancov podmienená prepustením politických väzňov z Baku, vykonaním právnych reforiem, zlepšením celkovej situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ako aj preukázaním svojej skutočnej pripravenosti verne sa mierové rokovania so susedným Arménskom po azerbajdžanskej ofenzíve v Náhornom Karabachu v roku 2023.
Uznesenie bolo prijaté 453 hlasmi za, 31 europoslancov bolo proti a 89 sa hlasovania zdržalo. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali azerbajdžanské orgány pod vedením prezidenta Ilhama Alijeva, aby prepustili všetky svojvoľne zadržiavané alebo väznené osoby pre ich politické názory a aby stiahli všetky politicky motivované obvinenia. Europarlament "vyjadruje hlboké znepokojenie nad prostredím strachu, ktoré sa v krajine vytvorilo a v dôsledku ktorého je občianska spoločnosť fakticky umlčaná".
Prijaté uznesenie tiež žiada, aby bola zaručená sloboda tlače a prejavu a aby neboli obmedzované mediálne organizácie. Vyzýva preto azerbajdžanskú vládu, aby prepustila novinárov vrátane Ulviho Hasanliho, Sevinja Vagifqiziho a Alasgara Mammadliho.
Europarlament taktiež vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, najmä predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby nadchádzajúcu klimatickú konferenciu OSN COP29 (11. - 22. novembra) využili ako príležitosť pripomenúť Azerbajdžanu jeho medzinárodné záväzky a aby sa vo svojich kontaktoch s tamojšími orgánmi zmysluplne zaoberali stavom ľudských práv v krajine.
Odvolávajúc sa na obavy, že zvýšený dovoz plynu z Azerbajdžanu do EÚ by mohol byť kompenzovaný dovozom ruského plynu z Baku, poslanci vyzvali EÚ na ukončenie jej závislosti od vývozu plynu práve z Azerbajdžanu. Žiadajú tiež Európsku komisiu (EK), aby pozastavila platnosť memoranda o strategickom partnerstve v oblasti energetiky z roku 2022.
Poslanci EP v uznesení opäť potvrdili svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Azerbajdžanu aj Arménska a podporili normalizáciu ich vzťahov na základe zásad vzájomného uznávania územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s Vyhlásením z Almaty z roku 1991. Žiadajú taktiež stiahnutie azerbajdžanských vojsk z celého zvrchovaného územia Arménska.
V uznesení tiež europarlament vyzýva Baku, aby sa zdržal ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v regióne Náhorného Karabachu. V neposlednom rade poslanci odsúdili svojvoľné zatýkanie občanov EÚ na základe falošných obvinení zo špionáže.
Každá budúca dohoda o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom musí byť podľa europoslancov podmienená prepustením politických väzňov z Baku, vykonaním právnych reforiem, zlepšením celkovej situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ako aj preukázaním svojej skutočnej pripravenosti verne sa mierové rokovania so susedným Arménskom po azerbajdžanskej ofenzíve v Náhornom Karabachu v roku 2023.