Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Pavla Demeša v relácii SVET bol osobitný vyslanec Európskej únie pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ.
Autor Tablet.TV
Bratislava 15. mája (TABLET.TV) – Otázka náboženskej slobody je otázkou života a smrti. V súvislosti s prepustením pakistanskej kresťanky známej pod menom Ásijá bíbí to pre TABLET.TV uviedol Ján Figeľ, osobitný vyslanec Európskej únie pre slobodu náboženstva alebo viery vo svete.
Ásiju bíbí, matku piatich detí, pôvodne v roku 2010 odsúdili na smrť obesením za údajné rúhačské slová, ktoré mala rok predtým vysloviť počas hádky s moslimkami. Verdikt bol vynesený na základe kontroverzných pakistanských zákonov o rúhaní. "Ásijá bíbí je jednoduchá roľníčka. Žena, ktorá pracovala na roli s islamskými ženami. Napila sa tam vody, z ktorej sa podľa všetkého napiť nemala. Dostala sa do sporu a v tom spore sa mala vyjadriť, že za ňu Ježiš Kristus zomrel. Žien sa opýtala, čo pre ne urobil prorok Mohamed. Táto otázka bola považovaná za urážku. Následne bola táto žena obvinená, neskôr zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti. Aj keď sa usilovala o odvolanie, tento stav trval deväť rokov," priblížil a pripomenul sled udalostí v tomto prípade Figeľ.
V októbri 2018 Ásiju bíbí pakistanský najvyšší súd oslobodil, čo rozhorčilo miestnych zástancov radikálneho islamu. Odvolanie voči oslobodzujúcemu verdiktu bolo definitívne zamietnuté v januári 2019.
Ako uviedol Figeľ, Ásijá bíbí pristála minulý týždeň v Kanade, kde sa po deviatich rokoch stretla so svojou rodinou. "Najviac pripravená bola práve Kanada, ktorej premiér sa aj pri výročí 1. svetovej vojny vyjadril, že Kanada je pripravená poskytnúť azyl a pohostinnosť tejto osobe," odôvodnil Figeľ, prečo jej azyl poskytla práve Kanada.
"V prvej fáze sa v decembri podarilo dostať z krajiny najskôr jej dcéry. Tie neboli chránené a žili v nebezpečnom prostredí. Keď sa dcéry podarilo dostať do Kanady, neskôr sa tam podarilo dostať aj Ásiju bíbí spolu s jej manželom," pokračoval Figeľ. Podľa jeho slov táto komunikácia slúžila predovšetkým na to, aby Ásiju bíbí ubezpečili, že nie je zabudnutá a že skutočnosť, že sa ocitla oslobodená v novej situácii, nie je prázdny stav. "Bála sa hlavne o deti a hlavne o to, že ju bez jasnej perspektívy môžu kdekoľvek a ktokoľvek zlikvidovať," doplnil Figeľ.
Figeľ pre TABLET.TV ocenil prístup Kanady. "Som Kanaďanom vďačný, že urobili skutky a majú také postoje, ktoré môžu byť príkladom aj pre iné krajiny. Som presvedčený, že nateraz je to dobré tak, ako to je. Je veľmi dôležité, že Ásijá bíbí je zachránená a že je so svojou rodinou," skonštatoval v tejto súvislosti.
Podľa Figela môže byť tento prípad inšpirujúci v tom zmysle, že sa ukazuje, že Európska únia môže aj vo veľkom svete a aj v konfliktných teritóriách plniť konštruktívnu a život zachraňujúcu úlohu. "Táto téma potvrdzuje, že otázka náboženskej slobody je otázkou života a smrti," uzavrel.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom.
Ásiju bíbí, matku piatich detí, pôvodne v roku 2010 odsúdili na smrť obesením za údajné rúhačské slová, ktoré mala rok predtým vysloviť počas hádky s moslimkami. Verdikt bol vynesený na základe kontroverzných pakistanských zákonov o rúhaní. "Ásijá bíbí je jednoduchá roľníčka. Žena, ktorá pracovala na roli s islamskými ženami. Napila sa tam vody, z ktorej sa podľa všetkého napiť nemala. Dostala sa do sporu a v tom spore sa mala vyjadriť, že za ňu Ježiš Kristus zomrel. Žien sa opýtala, čo pre ne urobil prorok Mohamed. Táto otázka bola považovaná za urážku. Následne bola táto žena obvinená, neskôr zatknutá a v roku 2010 odsúdená na trest smrti. Aj keď sa usilovala o odvolanie, tento stav trval deväť rokov," priblížil a pripomenul sled udalostí v tomto prípade Figeľ.
V októbri 2018 Ásiju bíbí pakistanský najvyšší súd oslobodil, čo rozhorčilo miestnych zástancov radikálneho islamu. Odvolanie voči oslobodzujúcemu verdiktu bolo definitívne zamietnuté v januári 2019.
Ako uviedol Figeľ, Ásijá bíbí pristála minulý týždeň v Kanade, kde sa po deviatich rokoch stretla so svojou rodinou. "Najviac pripravená bola práve Kanada, ktorej premiér sa aj pri výročí 1. svetovej vojny vyjadril, že Kanada je pripravená poskytnúť azyl a pohostinnosť tejto osobe," odôvodnil Figeľ, prečo jej azyl poskytla práve Kanada.
"V prvej fáze sa v decembri podarilo dostať z krajiny najskôr jej dcéry. Tie neboli chránené a žili v nebezpečnom prostredí. Keď sa dcéry podarilo dostať do Kanady, neskôr sa tam podarilo dostať aj Ásiju bíbí spolu s jej manželom," pokračoval Figeľ. Podľa jeho slov táto komunikácia slúžila predovšetkým na to, aby Ásiju bíbí ubezpečili, že nie je zabudnutá a že skutočnosť, že sa ocitla oslobodená v novej situácii, nie je prázdny stav. "Bála sa hlavne o deti a hlavne o to, že ju bez jasnej perspektívy môžu kdekoľvek a ktokoľvek zlikvidovať," doplnil Figeľ.
Figeľ pre TABLET.TV ocenil prístup Kanady. "Som Kanaďanom vďačný, že urobili skutky a majú také postoje, ktoré môžu byť príkladom aj pre iné krajiny. Som presvedčený, že nateraz je to dobré tak, ako to je. Je veľmi dôležité, že Ásijá bíbí je zachránená a že je so svojou rodinou," skonštatoval v tejto súvislosti.
Podľa Figela môže byť tento prípad inšpirujúci v tom zmysle, že sa ukazuje, že Európska únia môže aj vo veľkom svete a aj v konfliktných teritóriách plniť konštruktívnu a život zachraňujúcu úlohu. "Táto téma potvrdzuje, že otázka náboženskej slobody je otázkou života a smrti," uzavrel.
Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom.
