Cieľom bolo vyrozprávať príbeh aj z pohľadu učiteľov, ktorí sú dnes skôr v pozícii tých, ktorí musia počúvať. Počúvať vládu, rodičov, dokonca často samotných žiakov.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Na problém šikany učiteľa zo strany jeho žiakov poukazuje francúzsky film Nerob vlny. "Ide o demonštráciu skutočného zážitku samotného režiséra Teddyho Lussi-Modesteho, ktorý počas svojej učiteľskej kariéry túto situáciu zažil," približuje snímku spoločnosť Garfield Film, ktorá ju prináša do slovenskej kinodistribúcie od štvrtka (19. 12.).
"Film bol inšpirovaný ťažkou skúškou, ktorou som si musel prejsť pred niekoľkými rokmi. V škole, kde som vtedy pôsobil ako učiteľ, mi hlavný výchovný poradca odovzdal list, ktorý napísala jedna z mojich žiačok," spomína Lussi-Modeste. "Dievča ma obvinilo, že som sa na ňu pozeral a pritom som sa dotýkal opasku. Mala 13 rokov. Veci sa vymkli spod kontroly, jeden z jej starších bratov sa mi vyhrážal zabitím a ďalší ju presvedčil, aby na mňa podala sťažnosť," dodáva režisér s tým, že tento motív v ňom roky žil, kým sa odhodlal dať ho na plátno. S prípravou scenára mu pomohla Audrey Diwan, ktorá podľa neho najmä pomohla nájsť odstup, ktorý režisér potreboval, aby sa odpútal od udalostí svojho života.
Cieľom bolo vyrozprávať príbeh aj z pohľadu učiteľov, ktorí sú dnes skôr v pozícii tých, ktorí musia počúvať. Počúvať vládu, rodičov, dokonca často samotných žiakov. "Film je súčasťou hnutia za slobodu prejavu učiteľov. Stojí za to pripomenúť šokujúce zábery, ktoré sme videli v roku 2018, keď študent použil atrapu zbrane, aby zadržal učiteľku pri počítači. Na sociálnych sieťach sa vtedy opäť objavilo hnutie #PasDeVagues," pripomína režisér. Utrpenie podľa neho je už roky priveľké a učitelia musia odsúdiť násilie, ktorému sú denne vystavení, ale aj mlčanie ich nadriadených. "Ak čítate tlač, uvedomíte si, že učitelia sú slabo chránení aj svojou inštitúciou. Dnes učitelia hovoria nahlas a je dôležité ich počúvať."
Režisér poznamenáva, že film má isté prvky thrilleru, pretože ten často vystihuje pocit učiteľa, keď kráča chodbami školy. "Hrozba musela dunieť - okolo Juliena aj v Julienovom vnútri. Každý krok na školskej chodbe, každý pohľad na žiaka, každý zdvihnutý prst sa mal stať ohniskom násilného útoku. Gestá, ktoré boli kedysi bezvýznamné - pozdraviť niekoho, vstúpiť do školy, prejsť do metra - sa mali stať ohniskom napätia," povedal. Divák pri filme nebude však iba svedkom toho, aké sú vnútorné pocity šikanovaného učiteľa, ale aj toho, aký vplyv majú takéto udalosti na súkromný život, vzťahy s kolegami a aká je vlastne v takýchto prípadoch ochrana učiteľov, kto im podá pomocnú ruku a bude sa ich prípadom reálne zaoberať.
"Film bol inšpirovaný ťažkou skúškou, ktorou som si musel prejsť pred niekoľkými rokmi. V škole, kde som vtedy pôsobil ako učiteľ, mi hlavný výchovný poradca odovzdal list, ktorý napísala jedna z mojich žiačok," spomína Lussi-Modeste. "Dievča ma obvinilo, že som sa na ňu pozeral a pritom som sa dotýkal opasku. Mala 13 rokov. Veci sa vymkli spod kontroly, jeden z jej starších bratov sa mi vyhrážal zabitím a ďalší ju presvedčil, aby na mňa podala sťažnosť," dodáva režisér s tým, že tento motív v ňom roky žil, kým sa odhodlal dať ho na plátno. S prípravou scenára mu pomohla Audrey Diwan, ktorá podľa neho najmä pomohla nájsť odstup, ktorý režisér potreboval, aby sa odpútal od udalostí svojho života.
Cieľom bolo vyrozprávať príbeh aj z pohľadu učiteľov, ktorí sú dnes skôr v pozícii tých, ktorí musia počúvať. Počúvať vládu, rodičov, dokonca často samotných žiakov. "Film je súčasťou hnutia za slobodu prejavu učiteľov. Stojí za to pripomenúť šokujúce zábery, ktoré sme videli v roku 2018, keď študent použil atrapu zbrane, aby zadržal učiteľku pri počítači. Na sociálnych sieťach sa vtedy opäť objavilo hnutie #PasDeVagues," pripomína režisér. Utrpenie podľa neho je už roky priveľké a učitelia musia odsúdiť násilie, ktorému sú denne vystavení, ale aj mlčanie ich nadriadených. "Ak čítate tlač, uvedomíte si, že učitelia sú slabo chránení aj svojou inštitúciou. Dnes učitelia hovoria nahlas a je dôležité ich počúvať."
Režisér poznamenáva, že film má isté prvky thrilleru, pretože ten často vystihuje pocit učiteľa, keď kráča chodbami školy. "Hrozba musela dunieť - okolo Juliena aj v Julienovom vnútri. Každý krok na školskej chodbe, každý pohľad na žiaka, každý zdvihnutý prst sa mal stať ohniskom násilného útoku. Gestá, ktoré boli kedysi bezvýznamné - pozdraviť niekoho, vstúpiť do školy, prejsť do metra - sa mali stať ohniskom napätia," povedal. Divák pri filme nebude však iba svedkom toho, aké sú vnútorné pocity šikanovaného učiteľa, ale aj toho, aký vplyv majú takéto udalosti na súkromný život, vzťahy s kolegami a aká je vlastne v takýchto prípadoch ochrana učiteľov, kto im podá pomocnú ruku a bude sa ich prípadom reálne zaoberať.