F. Šebej za najznámejšie konšpiračné teórie označil pôvod choroby AIDS, pád budov amerického obchodného centra, Protokoly sionských mudrcov či Bermudský trojuholník.
Autor Školský servis
Ružomberok 20. novembra (TASR) – Katedra politológie Filozofickej fakulty v Ružomberku zorganizovala pre svojich študentov prednášku s dlhoročným politikom a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Františkom Šebejom. Na prednáške sa zúčastnil tiež Andrej Hrnčiar, primátor mesta Martin. Témou boli konšpiračné teórie.
Hneď v úvode sa Šebej predstavil ako vyštudovaný psychológ a v tomto duchu viedol celú svoju prednášku. Zameral sa na psychologické aspekty vzniku konšpirácií a označil ich za kolektívne bludy, ktoré sú buď videním neexistujúcich súvislostí, alebo produktom vedomej manipulácie. „Ľudia majú predispozíciu veriť najjednoduchším vysvetleniam sveta. Čím je táto predispozícia väčšia, tým vyššie je riziko vzniku konšpiračných bludov,“ konštatoval. Za najznámejšie konšpiračné teórie vo svojej prednáške označil pôvod choroby AIDS, pád budov amerického obchodného centra, Protokoly sionských mudrcov či Bermudský trojuholník. Taktiež spochybnil homeopatickú liečbu. „Konšpirácie poskytujú primitívny pohľad na svet. Sú kazom na mentálnej výbave našej civilizácie,“ dodal na záver Šebej.Po prednáške sa rozprúdila živá diskusia. Otázky sa dotkli diania na Blízkom východe, terorizmu, ale aj súčasnej slovenskej a svetovej politiky. Nie všetci študenti sa však stotožnili so známym politikom. „Ste veľmi dobrý a vtipný rečník. Ale zatiaľ ste nám tu nič nedokázali. Len toto je blud, tamto je blud. Máte na svoje tvrdenia aj dôkazy?“ vyjadrila svoj názor jedna zo zúčastnených. Šebej uviedol, že všetko, čo na prednáške odznelo, je výsledkom jeho kritického a skeptického myslenia.
František Šebej je známy psychológ, pedagóg, novinár či politik. Bol členom Verejnosti proti násiliu a následne pôsobil aj ako predseda Demokratickej strany, z ktorej neskôr vystúpil a stal sa jedným zo zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany. Kandidoval aj na listine Mostu-Híd. V rokoch 1990–1992 bol členom Prezídia SAV, spoluzakladateľom a riaditeľom Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie. Je známy aj ako spoluzakladateľ karate na Slovensku. V posledných rokoch pracuje v časopise Týždeň.
Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok
Hneď v úvode sa Šebej predstavil ako vyštudovaný psychológ a v tomto duchu viedol celú svoju prednášku. Zameral sa na psychologické aspekty vzniku konšpirácií a označil ich za kolektívne bludy, ktoré sú buď videním neexistujúcich súvislostí, alebo produktom vedomej manipulácie. „Ľudia majú predispozíciu veriť najjednoduchším vysvetleniam sveta. Čím je táto predispozícia väčšia, tým vyššie je riziko vzniku konšpiračných bludov,“ konštatoval. Za najznámejšie konšpiračné teórie vo svojej prednáške označil pôvod choroby AIDS, pád budov amerického obchodného centra, Protokoly sionských mudrcov či Bermudský trojuholník. Taktiež spochybnil homeopatickú liečbu. „Konšpirácie poskytujú primitívny pohľad na svet. Sú kazom na mentálnej výbave našej civilizácie,“ dodal na záver Šebej.Po prednáške sa rozprúdila živá diskusia. Otázky sa dotkli diania na Blízkom východe, terorizmu, ale aj súčasnej slovenskej a svetovej politiky. Nie všetci študenti sa však stotožnili so známym politikom. „Ste veľmi dobrý a vtipný rečník. Ale zatiaľ ste nám tu nič nedokázali. Len toto je blud, tamto je blud. Máte na svoje tvrdenia aj dôkazy?“ vyjadrila svoj názor jedna zo zúčastnených. Šebej uviedol, že všetko, čo na prednáške odznelo, je výsledkom jeho kritického a skeptického myslenia.
František Šebej je známy psychológ, pedagóg, novinár či politik. Bol členom Verejnosti proti násiliu a následne pôsobil aj ako predseda Demokratickej strany, z ktorej neskôr vystúpil a stal sa jedným zo zakladateľov Občianskej konzervatívnej strany. Kandidoval aj na listine Mostu-Híd. V rokoch 1990–1992 bol členom Prezídia SAV, spoluzakladateľom a riaditeľom Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie. Je známy aj ako spoluzakladateľ karate na Slovensku. V posledných rokoch pracuje v časopise Týždeň.
Nikola Kokiová, Katolícka univerzita Ružomberok