Aracataca/Bratislava 6. marca (TASR) - Kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez patril medzi najvýznamnejších autorov po španielsky písanej literatúry druhej polovice 20. storočia. Dnes by sa dožil 90 rokov.

Bol jedným z hlavných predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu, literárneho smeru kombinujúceho prvky skutočnosti a iracionálna. Laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982 napísal svetoznáme romány Sto rokov samoty (1969), Patriarchova jeseň (1975) alebo Láska v čase cholery (1985).

Gabriel García Márquez sa narodil 6. marca 1927 v meste Aracataca v provincii Magdalena na severe Kolumbie. Región jeho detstva sa stal inšpiráciou pre viaceré jeho literárne diela, vrátane románu Sto rokov samoty, ktorý patrí medzi najprekladanejšie diela svetovej literatúry. 

Ako najstaršieho z 12 súrodencov ho vychovávali starí rodičia, ktorí ho ovplyvnili aj v tvorbe. G. G. Márquez začal publikovať svoje práce už počas štúdia na národnom chlapčenskom lýceu v Bogote, keď mu významné kolumbijské noviny ako jednému z najlepších študentov začali uverejňovať prvé básne. Neskôr začal v Bogote študovať právo. Ako novinár pracoval v Kolumbii, vo Venezuele, na Kube, v Spojených štátoch amerických (USA) a v niekoľkých západoeurópskych krajinách.

Zlom v jeho tvorbe nastal, keď objavil Franza Kafku. Pod dojmom z jeho poviedky Premena napísal Márquez v roku 1947 svoju prvú poviedku a z nedoštudovaného právnika sa stal prozaik. V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie, v ktorom už vytvoril fiktívne mestečko Macondo plné magickej atmosféry, ktoré je prítomné aj v jeho ďalších dielach.

Ťažiskom jeho bohatého literárneho diela sú prózy inšpirované latinskoamerickou problematikou, najmä kolumbijskou. Márquez bol všeobecne považovaný za najpopulárnejšieho španielsky píšuceho autora od čias Miguela de Cervantesa, autora slávneho Dona Quijota (1605). Jeho diela v rebríčkoch predajnosti - v rámci španielsky písanej a do španielčiny preloženej literatúry - predstihla len Biblia. 

Medzi najčítanejšie prózy uznávaného spisovateľa patria romány Patriarchova jeseň (1975), Láska v čase cholery (1985) a novela Kronika vopred ohlásenej smrti (1971). Jeho najúspešnejší román Sto rokov samoty (1967) bol preložený do viac ako 25 jazykov a predalo sa ho vyše 50 miliónov exemplárov. Okrem písania literatúry sa ako scenárista pomerne aktívne podieľal na renesancii latinskoamerického filmu v 60. rokoch minulého storočia.

Márquezov literárny štýl je plný zveličenia a fantastických motívov, ktoré sa objavujú na miestach bežného života. Spoločným rysom je rozprávanie veľkých príbehov, ktoré autor roztrieštil na mnoho epizód, čím sa dielo stalo zámerne neprehľadným. Nobelovu cenu za literatúru v roku 1982 dostal Gabriel García Márquez za "svoje romány a poviedky, v ktorých sa fantastické snúbi s reálnym v bohato komponovanom svete imaginácie, odrážajúcom život a konflikty (juhoamerického) kontinentu".

Slávny kolumbijský literát navštívil v 50. rokoch 20. storočia niekoľko európskych krajín vrátane vtedajšieho Československa a Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Reportáže z tejto cesty vydal v roku 1959 pod názvom 90 dní za železnou oponou. Bol známy podporou a blízkym priateľstvom s kubánskym lídrom Fidelom Castrom, za čo bol mnohokrát kritizovaný. Za svojho dlhoročného priateľa ho považoval aj bývalý americký prezident Bill Clinton.

Podľa zdrojov z jeho blízkeho okolia začala Márquezovi po 80. roku života zlyhávať pamäť. Jeho posledným publikovaným dielom je ľúbostná novela Spomienka na moje smutné pobehlice z roku 2004.

Gabriel García Márquez zomrel 17. apríla 2014 vo svojom dome v hlavnom meste Mexika vo veku 87 rokov. Svoj zármutok i ocenenie diela "Gaba", ako ho familiárne nazývali, vyjadrili početní štátnici i jeho známi literárni kolegovia. Mexický prezident Enrique Peňa Nieto označil Márqueza za "najväčšieho latinskoamerického spisovateľa všetkých čias". Bývalý americký prezident Barack Obama zdôraznil, že Márquez bol jeho obľúbeným autorom od čias mladosti.