Excelentný spisovateľ Jaroslav Hašek veľmi skoro zistil, že proti absurdnej monarchistickej mašinérii sa dá bojovať len humorom. Nuž, vybral si zbraň, ktorá je účinnejšia než bohapustý nôž, alebo guľka. Jemne ostro podpichoval a väčšinou na to reagovali trafené husi. Práve preto, že sa dnes humor vytratil, nahrádza ho akási ľudová tvorivosť na sociálnych (väčšinou asociálnych) sieťach. A tam je to v mnohých prípadoch skutočne ,,za čiarou“.

Nie, nemám nič proti reakciám ľudí na to, čo sa v našej spoločnosti a priľahlom vesmíre deje. Ale, aj to by malo mať svoj etický princíp a hranice. Kedysi sa rozprávali vtipy ,,o zlatú mrežu“ a väčšinou ich medzi národ v krčmách rozosievali provokatéri (aj príslušníci ŠtB). A tým sa veľmi ľahko zisťovala verejná mienka. Miestami mal človek učenlivý a vnímavý pocit, že si to vtedajší papaláši vymýšľajú sami na seba. Respektíve mali okolo seba dosť tvorivých kamarátov. A ani tá ľudová tvorivosť nebola na zahodenie. No ako si tak spomínam na vtipy proti vtedajšiemu režimu, boli únosné. Neprekračovali hranicu slušnosti a svojim spôsobom boli láskavé.

Aj vtipy musia mať svoju noblesu. Žiaľ, dnes máme naozaj veľmi málo inteligentných glosátorov. V prvých líniách sa totiž vynímajú skôr plytké, prvoplánové cielené útoky akoby na objednávku. A to s inteligenciou a ani humorom nemá nič spoločné. Práve preto si veľmi často spomeniem na Jaroslava Haška. A veľmi ma zaujíma ako by on glosoval horúcu súčasnosť.

Znalci vedia, že aj on vstúpil do politiky. So svojou Stranou mierneho pokroku v medziach zákona. Kto mu dal hlas, dostal malé vreckové akvárium. ,,Ako vodca Strany mierneho pokroku v medziach zákona a jej kandidát, musím svoje správanie a konanie posudzovať čo najobjektívnejšie a zároveň prehľadne, aby nikomu neušiel ani jeden skvelý bod môjho charakteru.“ Myslím si, že na margo toho, čo sa tu v priľahlých končinách deje na dennom poriadku, nie je viac čo dodať. Hašek svojim géniom skutočne nenechával národ český v neistote. A určite by nenechal tápať ani nás.