Kde bolo, tam bolo a boli to časy bez sociálnych sietí, stačilo len, aby Mare z Dolného konca preletelo čosi popod nos a už na Hornom konci sa tá blcha záhadne premenila na slona. Rýchlosť, s akou sa poplašná správa dedinou niesla, je v podstate porovnateľná s tou na súčasných sociálnych sieťach. Tak a teraz vážne. Naša verejnoprávna inštitúcia vám denne prináša správy podložené relevantnými faktami. Bez zbytočných nánosov emócií, či iných nechcených ,,pridaných“ hodnôt. A svojim spôsobom aj nevtieravo nabáda k tomu, aby ste sa v záplave informácií a správ naučili oddeľovať to, čo skutočne zodpovedá realite a čo nie.

Keďže je dnes (9. marca) Deň paniky, nedá mi dotknúť sa pavučín iných sietí, hoci len tak jemne a diplomaticky. Kedysi sa vo vojnách za šírenie paniky občas aj vešalo. Dnes sa však vešajú rozmanité informácie. Len tak. Sloboda slova a prejavu neznamená to, že si ktokoľvek a kedykoľvek môže dovoliť pustiť medzi ľudí správu, ktorá cielene okrem zmätočných pocitov, vyvolá aj samotnú paniku. Sloboda slova a prejavu je totiž tiež o zodpovednosti. A keďže je marec okrem iného i mesiacom knihy a podpory čítania, dôležité je naučiť sa čítať skutočne s rozumom. Skrátka, vyhodnotiť si a pochopiť pravý zmysel napísaného textu a jeho obsahu.

Šíreniu ,,zaručene“ overených správ určite celkom nezabránime. To je nad ľudské sily. No s rozlišovaním toho skutočne pravdivého a plnohodnotného by sme mali začať už u tých najmladších. Práve medzi nimi majú totiž lživé správy veľmi dobrú živnú pôdu. V tom spočíva to najväčšie nebezpečenstvo. Už tuším, že ak svojej ratolesti podsuniete nejakú knižku, môže to v ňom okamžite vyvolať paniku. No ten najväčší panický strach by generácia našich detí mala mať predovšetkým z toho doteraz nepoznaného. Nevedomosť je urýchľovačom paniky a strachu. A to platí pre všetkých.

Panika je niečo také ako stres. Ak ju v sebe sami nevyvoláme, tak neexistuje. Takže v pokoji zachovajte ,,paniku“.