Volebná noc bude o hodinu kratšia. Azda táto informácia nie je porušením moratória. Práve v noci zo soboty na nedeľu sa totiž posúvajú hodinky dopredu zo stredoeurópskeho na stredoeurópsky letný čas. Je to zvláštna zhoda okolností.

A ešte jedna náhoda: Práve dnes, eraz priam v týchto chvíľach, sa mal odštartovať brexit a Briti sa už nielen slovne, ale aj vecne, mali začať vzďaľovať brehom nimi (mnohými) historicky mierne podceňovaného kontinentu.

Čo majú tieto udalosti spoločné? Viac, než by sme si mysleli. Brexit sa v tejto chvíli zrejme posúva na neskôr – po niekoľkonásobných hlasovaniach, v ktorých britskí poslanci odmietli dohodu o brexite, ale zároveň aj brexit bez dohody a po ktorých vytrysklo množstvo rozličných alternatív priam rozvetvenej ročnej delty, ktorá sa rozliala do mora neistoty. Obozretné by bolo zdôrazniť, že takýto bol stav v čase písania komentára resp. redakčnej uzávierky, lebo o chvíľu môže byť všetko aj inak.

Spustili lavínu a zmizli

Na začiatku toho všetkého pritom bola rýchla a na pohľad jednoduchá akcia v podobe referenda, ktoré vyhlásil predošlý britský premiér Cameron a dnes už dávno zabudnutý politik Nigel Farage srdnato vyzýval občanov, nech sa hlasom vo volebnej urne efektívne odstrihnú od kontinentálneho výmyslu zvaného Európska únia. Napríklad aj preto, aby briti neposielali do Bruselu 350 miliónov libier týždenne a aby si dali radšej svojmu zdravotníckemu systému NHS.

S odstupom času vyšlo najavo, že to bol vlastne omyl. Farage sa ospravedlnil a zmizol, podobne ako sa stratil dnes už zabudnutý minister zahraničných Boris Johnson. Spustili lavínu a upadli do sladkého zabudnutia, zatiaľ čo výsledky práce politických dobrodruhov a lživých kampaní dnes riešia iní. A sociálny experiment s názvom brexit pokračuje. S odkladom.

Odkladá sa uplatňovanie inej právnej normy, ktorú odsúhlasili europoslanci tento týždeň, doslova na sklonku svojho volebného obdobia a ktorá ruší vynález nazývaný letný čas. Presnejšie, ruší striedanie času, ktoré každú jar a každú jeseň už 40 rokov prežívajú občania Čiech a Slovenska.

Pôvodným motívom tohto vynálezu boli energetické úspory. Časom sa ukázalo, že nie sú veľké, hoci ani nie zanedbateľné. V Taliansku ušetrili ročne asi 580 GWh, teda asi 0,2 percenta ročnej spotreby elektrickej energie, čo zodpovedá 94,5 miliónom eur. V Španielsku nahlásili za rok 2015 5-percentné zníženie spotreby elektriny na osvetlenie, čo zodpovedá ročnej úspore vo výške 300 miliónov eur.

Očakáva sa však, že nové technológie v oblasti osvetlenia (inteligentné osvetlenie a meradlá, programovanie a pod.) už presunú ťažisko úspor inde. Hlavnou podstatou letného času ostane skôr efektívnejšie využitie denného svetla.

Počkáme a uvidíme...

Menšina (asi 4 percentá) občanov, ktorí sa zúčastnili verejnej konzultácie počas leta, však vehementne odmietla posúvanie ručičiek s tým, že spôsobuje zdravotné ťažkosti a v konečnom dôsledku aj nevyčísliteľné ekonomické škody. Odhlasovať zrušenie tohto diablovho vynálezu bola samozrejme hračka, podobne ako odhlasovanie brexitu. Iba s dôsledkami to bude zasa len horšie.

Pretože teraz sa jednotlivé členské krajiny EÚ budú musieť rozhodnúť, či chcú celoročný stredoeurópsky alebo letný čas. Ani na Slovensku nie sú názory jednotné. A v rámci Európy už vôbec nie. Ako vieme, v našich zemepisných šírkach trvá deň v zime 8 hodín, v lete 16 hodín. Vďaka letnému času v letných mesiacoch využijeme slnečné svetlo vo večerných hodinách, zatiaľ čo slnko okolo 4. hodiny rannej nikto veľmi nepotrebuje. Ibaže v zime by celoročný letný čas predĺžil rannú tmu až do pol deviatej, teda do začiatku školského vyučovania.

Áno, práve preto malo striedanie času svoj zmysel. A práve pre krajinu s takou polohou ako má Slovensko. Boli si odporcovia posúvania hodiniek týchto skutočností vedomí?

Všetkým sa vyhovieť nikdy nedá. A ešte jedna komplikácia: Hoci aj dnes existujú na území EÚ hranice medzi krajinami, ktoré sú v iných časových pásmach (na západe Portugalsko a Briti, na východe Fínsko, Pobaltie či Balkán), je viac než pravdepodobné, že prechodov bude viac. A teda aj v konečnom dôsledku viac posúvania ručičiek pri cestách z jedného štátu do druhého, a tiež viac nespokojných ľudí a viac demonštrácií. Možno bude načase mapovať tieto škody a iniciovať novú verejnú konzultáciu a nové hlasovanie EP o pár rokov... No a zatiaľ europarlament siahol k obligátnemu riešeniu a zrušenie posúvania hodín posunul na rok 2021. Počkáme, uvidíme, potom sa to nejako vyrieši. Prečo nie?

Obe otázky, brexit aj letný čas, spája spoločný prvok: Hlasovanie s nižšou mierou informovanosti o jeho dôsledkoch. Alebo, nech to za nás povie česká filmová komédia Světáci: Ak je medzi tromi ľuďmi iba jeden chytrý, nesmie dôjsť k hlasovaniu!