Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ustúpenie od ustanovenia o autonómii Slovenska vysvetlil historik obavami o nedostatok slovenskej inteligencie pripravenej prevziať správu krajiny do svojich rúk.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Pittsburská dohoda patrí k zásadným momentom slovenských dejín. Pre TASR to zdôraznil historik Matej Hanula z oddelenia novších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Zároveň priznal, že odkaz politického dokumentu s výrazným významom pre neskorší vznik ČSR bol v českých krajinách a na Slovensku vnímaný veľmi rozdielne.
"Kým pre českú stranu išlo iba o jeden z dokumentov, ktoré viedli k vzniku Československa, na Slovensku sa stal jej výklad predmetom zápasu medzi centralistami a autonomistami," uviedol historik Hanula v súvislosti so 100. výročím politického dokumentu definujúceho vôľu Čechov a Slovákov vytvoriť samostatný spoločný štát.
Pripomenul, že jadrom problému bol fakt, že sa nerealizovalo ustanovenie Pittsburskej dohody o správnej, súdnej a jazykovej autonómii Slovenska v spoločnom štáte. "Toto ustanovenie nadväzovalo na politické programy Slovákov z 19. storočia v Uhorsku – Žiadosti slovenského národa z roku 1848 a Memorandum národa slovenského z roku 1861," pripomenul Hanula. Ústava Československej republiky z februára 1920 však napokon definovala Československo ako unitárny štát vytvorený podľa programu vojnového zahraničného odboja v mene deklarovaného československého národa.
Ustúpenie od ustanovenia o autonómii Slovenska vysvetlil historik obavami o nedostatok slovenskej inteligencie pripravenej prevziať správu krajiny do svojich rúk, ako aj z neustále zdôrazňovanej nutnosti definitívne vymaniť Slovensko spod vplyvu Budapešti, ktorý nad ním visel neustále až do podpisu Trianonskej mierovej zmluvy v júni 1920.
"Česká politická reprezentácia však oficiálnu štátnu ideológiu o jednotnom československom národe nebola pripravená opustiť pre rôzne dôvody ani v neskoršom období. Podporovala ju v tom aj časť slovenskej reprezentácie hlásiaca sa k centralistickým politickým prúdom," skonštatoval Hanula.
V súvislosti s dokumentom podpísaným 30. mája 1918, ktorý podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov, pripomenul Hanula aj okolnosti jej podpisu. "Zástupcovia amerických Slovákov na podpis dohody využili pobyt hlavného reprezentanta čs. zahraničnej akcie Tomáša G. Masaryka v Spojených štátoch amerických. Zorganizovali slávnosť, po ktorej Masaryk vlastnoručne skoncipoval text dohody," ozrejmil.
"Kým pre českú stranu išlo iba o jeden z dokumentov, ktoré viedli k vzniku Československa, na Slovensku sa stal jej výklad predmetom zápasu medzi centralistami a autonomistami," uviedol historik Hanula v súvislosti so 100. výročím politického dokumentu definujúceho vôľu Čechov a Slovákov vytvoriť samostatný spoločný štát.
Pripomenul, že jadrom problému bol fakt, že sa nerealizovalo ustanovenie Pittsburskej dohody o správnej, súdnej a jazykovej autonómii Slovenska v spoločnom štáte. "Toto ustanovenie nadväzovalo na politické programy Slovákov z 19. storočia v Uhorsku – Žiadosti slovenského národa z roku 1848 a Memorandum národa slovenského z roku 1861," pripomenul Hanula. Ústava Československej republiky z februára 1920 však napokon definovala Československo ako unitárny štát vytvorený podľa programu vojnového zahraničného odboja v mene deklarovaného československého národa.
Ustúpenie od ustanovenia o autonómii Slovenska vysvetlil historik obavami o nedostatok slovenskej inteligencie pripravenej prevziať správu krajiny do svojich rúk, ako aj z neustále zdôrazňovanej nutnosti definitívne vymaniť Slovensko spod vplyvu Budapešti, ktorý nad ním visel neustále až do podpisu Trianonskej mierovej zmluvy v júni 1920.
"Česká politická reprezentácia však oficiálnu štátnu ideológiu o jednotnom československom národe nebola pripravená opustiť pre rôzne dôvody ani v neskoršom období. Podporovala ju v tom aj časť slovenskej reprezentácie hlásiaca sa k centralistickým politickým prúdom," skonštatoval Hanula.
V súvislosti s dokumentom podpísaným 30. mája 1918, ktorý podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov, pripomenul Hanula aj okolnosti jej podpisu. "Zástupcovia amerických Slovákov na podpis dohody využili pobyt hlavného reprezentanta čs. zahraničnej akcie Tomáša G. Masaryka v Spojených štátoch amerických. Zorganizovali slávnosť, po ktorej Masaryk vlastnoručne skoncipoval text dohody," ozrejmil.
