Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spisovateľ sa pomocou svojho magicko-mýtického životného názoru snažil odhaliť systém, ktorý je základom ľudského jednania. Za vrchol jeho tvorby je považovaný román Objavenie neba.
Autor TASR
Haarlem/Bratislava 29. júla (TASR) - Svetoznámy holandský spisovateľ Harry Mulisch patril medzi najuznávanejších európskych autorov obdobia po druhej svetovej vojne. Dnes by sa dožil 90 rokov.
Spolu s Willemom Frederikom Hermansom a Gerardom Reveom tvoril Mulisch tzv. veľkú trojku povojnovej holandskej literatúry. Za vrchol jeho tvorby je považovaný román Objavenie neba (De ontdekking van de hemel, 1992; v slovenčine vydal SLOVART, 2006).
Harry Mulisch sa narodil 29. júla 1927 v holandskom meste Haarlem ako potomok bývalého rakúskeho dôstojníka a nemeckej židovky. Dielo budúceho spisovateľa tak ovplyvnila neobvyklá konštelácia z jeho súkromia v súvislosti s otcovým podielom na spravovaní konfiškovaného židovského majetku a prenasledovaním matky kvôli jej pôvodu v rovnakom období.
Velikán holandskej literatúry sa zaradil medzi renomovaných európskych autorov, jeho meno dlhodobo patrilo medzi adeptov na Nobelovu cenu za literatúru. Spájajúcou témou Mulischových diel, v ktorých sa prejavuje súcit, irónia, bezodná fantázia, životná múdrosť, melanchólia i rozhorčenie nad fašizmom, je vzájomný vzťah medzi symbolikou a analýzou skutočnosti. Spisovateľ sa pomocou svojho magicko-mýtického životného názoru snažil odhaliť systém, ktorý je základom ľudského jednania.
Autor, ktorého knihy preložili do viac ako troch desiatok jazykov planéty, zanechal rozsiahle dielo, súčasťou ktorého sú nielen romány a novely, ale aj básne, eseje, drámy, ba aj operné libretá. V roku 1982 vydal Mulisch novelu De Aanslag (Atentát), podľa ktorej vznikla rovnomenná dráma (De Aanslag, 1986) ocenená v roku 1987 Oscarom v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
Z významných diel Harryho Mulischa prečnieva nad všetkými filozoficko-mystická spoločenská kronika De ontdekking van de hemel (Objavenie neba, 1992), ktorú v ankete čitateľov vyhlásili za najlepšie holandské literárne dielo všetkých čias. Táto práca sa stretla s mimoriadnym ohlasom i za hranicami krajiny tulipánov. V knihe Siegfried (2001) sa autor zaoberal otázkou, ako je možné, že Nemci natoľko podľahli charizme nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Holandský literát sa svojho času zaskvel aj ako politický spravodajca z procesu s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme (1961).
Uznávaný Harry Mulisch získal v uplynulom viac ako polstoročí celý rad rôznych ocenení, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Medzi tie najvýznamnejšie patria Cena Anny Frankovej (1957), Holandská štátna cena za literatúru (1978), Cena Jeana Moneta za európsku literatúru, či nemecký Spolkový kríž za zásluhy I. triedy, ktorý mu v roku 2002 udelili za jeho počiny v záujme zmierenia medzi Nemcami a Holanďanmi, alebo talianska cena Il premio Nonino (2007).
Spisovateľ Harry Mulisch zomrel 30. októbra 2010 v holandskom Amsterdame. Vo veku 83 rokov prehral svoj boj s nádorovým ochorením.
Spolu s Willemom Frederikom Hermansom a Gerardom Reveom tvoril Mulisch tzv. veľkú trojku povojnovej holandskej literatúry. Za vrchol jeho tvorby je považovaný román Objavenie neba (De ontdekking van de hemel, 1992; v slovenčine vydal SLOVART, 2006).
Harry Mulisch sa narodil 29. júla 1927 v holandskom meste Haarlem ako potomok bývalého rakúskeho dôstojníka a nemeckej židovky. Dielo budúceho spisovateľa tak ovplyvnila neobvyklá konštelácia z jeho súkromia v súvislosti s otcovým podielom na spravovaní konfiškovaného židovského majetku a prenasledovaním matky kvôli jej pôvodu v rovnakom období.
Velikán holandskej literatúry sa zaradil medzi renomovaných európskych autorov, jeho meno dlhodobo patrilo medzi adeptov na Nobelovu cenu za literatúru. Spájajúcou témou Mulischových diel, v ktorých sa prejavuje súcit, irónia, bezodná fantázia, životná múdrosť, melanchólia i rozhorčenie nad fašizmom, je vzájomný vzťah medzi symbolikou a analýzou skutočnosti. Spisovateľ sa pomocou svojho magicko-mýtického životného názoru snažil odhaliť systém, ktorý je základom ľudského jednania.
Autor, ktorého knihy preložili do viac ako troch desiatok jazykov planéty, zanechal rozsiahle dielo, súčasťou ktorého sú nielen romány a novely, ale aj básne, eseje, drámy, ba aj operné libretá. V roku 1982 vydal Mulisch novelu De Aanslag (Atentát), podľa ktorej vznikla rovnomenná dráma (De Aanslag, 1986) ocenená v roku 1987 Oscarom v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
Z významných diel Harryho Mulischa prečnieva nad všetkými filozoficko-mystická spoločenská kronika De ontdekking van de hemel (Objavenie neba, 1992), ktorú v ankete čitateľov vyhlásili za najlepšie holandské literárne dielo všetkých čias. Táto práca sa stretla s mimoriadnym ohlasom i za hranicami krajiny tulipánov. V knihe Siegfried (2001) sa autor zaoberal otázkou, ako je možné, že Nemci natoľko podľahli charizme nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Holandský literát sa svojho času zaskvel aj ako politický spravodajca z procesu s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme (1961).
Uznávaný Harry Mulisch získal v uplynulom viac ako polstoročí celý rad rôznych ocenení, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Medzi tie najvýznamnejšie patria Cena Anny Frankovej (1957), Holandská štátna cena za literatúru (1978), Cena Jeana Moneta za európsku literatúru, či nemecký Spolkový kríž za zásluhy I. triedy, ktorý mu v roku 2002 udelili za jeho počiny v záujme zmierenia medzi Nemcami a Holanďanmi, alebo talianska cena Il premio Nonino (2007).
Spisovateľ Harry Mulisch zomrel 30. októbra 2010 v holandskom Amsterdame. Vo veku 83 rokov prehral svoj boj s nádorovým ochorením.
