Jeho čarovný svet je plný nádherných a poučných príbehov o láske, priateľstve, obetavosti, ale aj o závisti a pýche.
Autor TASR
Kodaň/Bratislava 4. augusta (TASR) – V utorok 4. augusta uplynie 140 rokov od úmrtia dánskeho prozaika, dramatika, básnika a svetoznámeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena.
Jeho čarovný svet je plný nádherných a poučných príbehov o láske, priateľstve, obetavosti, ale aj o závisti a pýche. Nebyť Andersena, nepoznali by sme príbeh statočného cínového vojačika, priateľstvo Gerdy a Kaya, ani krutú Snehovú kráľovnú. Nedozvedeli by sme sa, ako zo škaredého káčatka vyrástla prekrásna labuť, z čoho vlastne boli ušité slávne cisárove nové šaty a nedojímal by nás príbeh malého dievčatka so zápalkami, umierajúceho v krutej zime na ulici počas Vianoc. Nestarnúce diela dánskeho rozprávkara patria už viac ako sto rokov do zlatého fondu svetovej literatúry. Na jeho počesť bol 2. apríl vyhlásený Medzinárodným dňom detskej knihy.
Hans Christian Andersen sa narodil 2. apríla 1805 v dánskom mestečku Odense do chudobnej rodiny obuvníckeho majstra. Budúci spisovateľ neprežil šťastné detstvo ani mladosť. Rodičia si pre veľký vekový rozdiel nerozumeli a spolu s dvoma deťmi bývali v neveľkej izbe, ktorá bola spálňou, jedálňou aj obuvníckou dielňou zároveň. Mladý otec mal však syna nadovšetko rád, vyrábal mu hračky, kreslil obrázky a čítal obľúbené rozprávky. "Otec žil len pre mňa, snažil sa uspokojiť všetky moje želania. Pamätám si, ako mi čítal a v tých chvíľach som pociťoval skutočné šťastie, a verím, že aj on," spomínal prozaik po rokoch. Hans Christian Andersen bol odmalička zasneným rojkom žijúcim vo vlastnom svete fantázie. Pri svojich potulkách mestom mával prižmúrené oči, preto si ľudia o ňom mysleli, že má zlý zrak. Ako žiak ľudovej školy sa musel vyrovnať so smrťou milovaného otca, ktorý podľahol ochoreniam po návrate z vojny.
Matka sa druhýkrát vydala, otčim však citlivého chlapca nemal rád a strpčoval mu život, ako sa len dalo. Ani medzi rovesníkmi nenašiel spriaznenú dušu, deti sa mu posmievali pre príliš chudú postavu a jemný vzhľad. Jedinou radosťou mladého Andersena bolo divadlo a literatúra. Veľmi túžil po kariére herca, neskôr chcel byť operným spevákom, avšak v týchto sférach sa dočkal iba odmietnutí. Obišlo ho i šťastie v láske, všetky ženy, ktorým prejavil svoju hlbokú náklonnosť, ho odmietli.
Životná cesta Hansa Christiana Andersena nebola jednoduchá a kým sa stal uznávaným spisovateľom a váženým človekom, prežil biedu, osamelosť i mnohé sklamania. Písal divadelné hry aj romány, ale svetoznámym a čitateľmi milovaným sa stal vďaka rozprávkam. Napísal ich dovedna 156, prvú ako 30-ročný, poslednú tri roky pred smrťou. Sám ich delil na rozprávky zo sveta fantázie a z reálneho života. K nesmrteľným príbehom spisovateľa so smutnými očami a melancholickým úsmevom patria napríklad Malá morská panna, Statočný cínový vojačik, Cisárove nové šaty, Snehová kráľovná, O škaredom káčatku, Slávik alebo Dievčatko so zápalkami. Ústredné postavy Andersenových diel boli často nepochopené a okolím nemilované, akoby na okraji spoločnosti. S nimi sa totiž autor dokázal najlepšie stotožniť. Osobitnou kapitolou v jeho tvorbe je spomienková kniha Rozprávka môjho života.
Pútavé rozprávky dánskeho literáta boli preložené do mnohých jazykov, ovplyvnili tvorbu iných spisovateľov a na ich motívy vzniklo množstvo obľúbených rozprávkových filmov.
Hans Christian Andersen zomrel 4. augusta 1875 v Kodani v Dánsku vo veku 70 rokov. V deň jeho pohrebu vyhlásili v Dánsku národný smútok. Na jeho počesť stojí v Kodani socha malej morskej víly, pretože práve rozprávka o nej patrí k najznámejším na svete. Od roku 2006 má svetoznámy rozprávkar pomník i v bratislavskom parku na Hviezdoslavom námestí, ktorý odhalili pri príležitosti 165. výročia jeho návštevy Bratislavy. Pripomína skutočnosť, že slovenská metropola je jedným z mála miest, ktoré H. Ch. Andersen navštívil. Stojí na mieste, kde sa Andersen v roku 1841 prechádzal. Do svojho denníka si vtedy údajne napísal: "Bratislava je krásne mesto, plné pekných dievčat a dobrého vína".
Na podnet Medzinárodnej únie pre detskú knihu, známej pod názvom IBBY (International Board on Books for Young People), sa od roku 1967 deň Andersenových narodenín - 2. apríl, oslavuje ako Medzinárodný deň detskej knihy. Cieľom je podnietiť lásku detí ku knihám a k čítaniu, aby sa kniha stala každodennou súčasťou ich života.
Jeho čarovný svet je plný nádherných a poučných príbehov o láske, priateľstve, obetavosti, ale aj o závisti a pýche. Nebyť Andersena, nepoznali by sme príbeh statočného cínového vojačika, priateľstvo Gerdy a Kaya, ani krutú Snehovú kráľovnú. Nedozvedeli by sme sa, ako zo škaredého káčatka vyrástla prekrásna labuť, z čoho vlastne boli ušité slávne cisárove nové šaty a nedojímal by nás príbeh malého dievčatka so zápalkami, umierajúceho v krutej zime na ulici počas Vianoc. Nestarnúce diela dánskeho rozprávkara patria už viac ako sto rokov do zlatého fondu svetovej literatúry. Na jeho počesť bol 2. apríl vyhlásený Medzinárodným dňom detskej knihy.
Hans Christian Andersen sa narodil 2. apríla 1805 v dánskom mestečku Odense do chudobnej rodiny obuvníckeho majstra. Budúci spisovateľ neprežil šťastné detstvo ani mladosť. Rodičia si pre veľký vekový rozdiel nerozumeli a spolu s dvoma deťmi bývali v neveľkej izbe, ktorá bola spálňou, jedálňou aj obuvníckou dielňou zároveň. Mladý otec mal však syna nadovšetko rád, vyrábal mu hračky, kreslil obrázky a čítal obľúbené rozprávky. "Otec žil len pre mňa, snažil sa uspokojiť všetky moje želania. Pamätám si, ako mi čítal a v tých chvíľach som pociťoval skutočné šťastie, a verím, že aj on," spomínal prozaik po rokoch. Hans Christian Andersen bol odmalička zasneným rojkom žijúcim vo vlastnom svete fantázie. Pri svojich potulkách mestom mával prižmúrené oči, preto si ľudia o ňom mysleli, že má zlý zrak. Ako žiak ľudovej školy sa musel vyrovnať so smrťou milovaného otca, ktorý podľahol ochoreniam po návrate z vojny.
Matka sa druhýkrát vydala, otčim však citlivého chlapca nemal rád a strpčoval mu život, ako sa len dalo. Ani medzi rovesníkmi nenašiel spriaznenú dušu, deti sa mu posmievali pre príliš chudú postavu a jemný vzhľad. Jedinou radosťou mladého Andersena bolo divadlo a literatúra. Veľmi túžil po kariére herca, neskôr chcel byť operným spevákom, avšak v týchto sférach sa dočkal iba odmietnutí. Obišlo ho i šťastie v láske, všetky ženy, ktorým prejavil svoju hlbokú náklonnosť, ho odmietli.
Životná cesta Hansa Christiana Andersena nebola jednoduchá a kým sa stal uznávaným spisovateľom a váženým človekom, prežil biedu, osamelosť i mnohé sklamania. Písal divadelné hry aj romány, ale svetoznámym a čitateľmi milovaným sa stal vďaka rozprávkam. Napísal ich dovedna 156, prvú ako 30-ročný, poslednú tri roky pred smrťou. Sám ich delil na rozprávky zo sveta fantázie a z reálneho života. K nesmrteľným príbehom spisovateľa so smutnými očami a melancholickým úsmevom patria napríklad Malá morská panna, Statočný cínový vojačik, Cisárove nové šaty, Snehová kráľovná, O škaredom káčatku, Slávik alebo Dievčatko so zápalkami. Ústredné postavy Andersenových diel boli často nepochopené a okolím nemilované, akoby na okraji spoločnosti. S nimi sa totiž autor dokázal najlepšie stotožniť. Osobitnou kapitolou v jeho tvorbe je spomienková kniha Rozprávka môjho života.
Pútavé rozprávky dánskeho literáta boli preložené do mnohých jazykov, ovplyvnili tvorbu iných spisovateľov a na ich motívy vzniklo množstvo obľúbených rozprávkových filmov.
Hans Christian Andersen zomrel 4. augusta 1875 v Kodani v Dánsku vo veku 70 rokov. V deň jeho pohrebu vyhlásili v Dánsku národný smútok. Na jeho počesť stojí v Kodani socha malej morskej víly, pretože práve rozprávka o nej patrí k najznámejším na svete. Od roku 2006 má svetoznámy rozprávkar pomník i v bratislavskom parku na Hviezdoslavom námestí, ktorý odhalili pri príležitosti 165. výročia jeho návštevy Bratislavy. Pripomína skutočnosť, že slovenská metropola je jedným z mála miest, ktoré H. Ch. Andersen navštívil. Stojí na mieste, kde sa Andersen v roku 1841 prechádzal. Do svojho denníka si vtedy údajne napísal: "Bratislava je krásne mesto, plné pekných dievčat a dobrého vína".
Na podnet Medzinárodnej únie pre detskú knihu, známej pod názvom IBBY (International Board on Books for Young People), sa od roku 1967 deň Andersenových narodenín - 2. apríl, oslavuje ako Medzinárodný deň detskej knihy. Cieľom je podnietiť lásku detí ku knihám a k čítaniu, aby sa kniha stala každodennou súčasťou ich života.