Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kresťanskí demokrati chcú s SaS a OĽaNO rokovať o spoločnom postupe do komunálnych volieb, „kolenačky“ však k rokovaciemu stolu pristupovať nebudú, povedal v TABLET.TV predseda KDH A. Hlina.
Autor Teraz.sk
Bratislava 21. marca (Teraz.sk) – Sociálna demokracia na Slovensku nie je skutočnou sociálnou demokraciou a slovenskí národniari spolupracujú s Mostom – Híd. „Sme v zásade jediným ostrovom v mori politologického šialenstva. Je to ostrov a na ňom je maják. Je k čomu priplávať. A veľa ľudí k nám pripláva aj preto, že chce, aj preto, že nebude ku komu inému,“ vyhlásil v diskusii na TABLET.TV novozvolený predseda KDH Alojz Hlina.
Dodal, že hoci je jeho hnutie aktuálne mimo Národnej rady SR, má za sebou výrazný úspech vo voľbách do VÚC, preferencie na zvoliteľnej úrovni a viac ako desaťtisíc členov.
Podľa Hlinu kresťanskí demokrati majú záujem na spolupráci s opozičnými stranami SaS a OĽaNO, vrátane spolupráce v komunálnych voľbách, ale nie za akýchkoľvek podmienok. „Sme úplne iný typ strany ako SaS. SaS má toľko členov, koľko my máme v hociktorom okrese. Aj spôsob vytvárania rozhodnutí je iný,“ povedal na margo perspektívnej dohody na spoločnom postupe .
„Logika veci hovorí dohodnúť sa. Ale politika, žiaľ, vie byť iracionálna. Ak prevládne pragmatizmus, tak sa dohodneme. Ale kolegovia od nás nemôžu čakať, že prídeme kolenačky,“ povedal Hlina. Vie si predstaviť, že by sa strany dohodli na základných mantineloch vytvárania koalícií najmä na úrovni krajských, ale do istej miery aj ostatných miest.
Za akceptovateľnú považuje aj iniciatívu Richarda Sulíka zameranú na prípadné predčasné parlamentné voľby, podľa ktorej by sa opozičné strany mali zaviazať, že na seba navzájom nebudú útočiť a po voľbách nepôjdu do koalície so Smerom-SD a ĽS-NS.
„My sme priam vyzvali pána Sulíka, aby niečo urobil. Ja postup opozície v tomto náročnom období, ktoré Slovensko prežíva, hodnotím ako silno deficitný,“ tvrdí Hlina. Dodal, že krutá vražda mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej šokovala celé Slovensko, nikto podľa neho nepredpokladal, že sa u nás môže také niečo stať. „Som rád, že ľud sa búri, omilosťujeme sa z toho, že sme to dovolili,“ poznamenal Hlina.
„Rešpektujeme, že SaS je momentálne najsilnejšia opozičná strana a prináleží jej urobiť nejaký okrúhly stôl alebo návrh. Procesne je to úplne v poriadku. Návrh sme od nich dostali, zbežne sme si ho pozreli. Budeme v ňom asi navrhovať nejaké drobné korektúry, ale je dobré vyslať signál, že sa vieme na niečom dohodnúť,“ povedal predseda KDH.
Dodal, že opozičné strany by mali začať aj personálne pripravovať alternatívu k súčasnej vláde pod vedením Smeru-SD. „Nech ľudia veria, že doba po Ficovi bude pekná doba. Niekto má tendenciu vytvárať obavy z toho, čo sa udeje. Nič sa neudeje, vyčistia sa vzťahy. Len to treba personálne dovybaviť a predstavovať alternatívu,“ tvrdí Hlina.
Iniciatívu Igora Matoviča, ktorý mimoparlamentným stranám, vrátane KDH, ponúkol v prípadných predčasných parlamentných voľbách miesta na kandidátke OĽaNO, Hlina nepovažuje za realistickú. „Ja mám Igora svojim spôsobom rád a mám k nemu rešpekt. Ale trochu mu chýba politický realizmus. Z procesnej stránky veci – ak chcete niečo urobiť a s niekým komunikovať, nemôžete mu to odkazovať cez novinárov. Ale z obsahovej stránky veci, my nemáme dôvod vytvárať nejakú predajňu so zmiešaným tovarom,“ poznamenal Hlina. „Mimochodom, sme víťazmi VÚC volieb. Hovorí sa, že politika je emočná a iracionálna, ale napriek tomu to musí mať aj vnútornú logiku. A v tomto žiadnu vnútornú logiku nevidím. To je ponuka pre NOVU a Zmenu zdola,“ dodal.
Na sneme KDH 17. marca sa Alojzovi Hlinovi podarilo poraziť nezávislého poslanca NR SR Richarda Vašečku a obhájiť post predsedu. Na druhej strane, snem napokon neriešil jeho návrh doplniť skratku názvu strany. Volala by sa tak, ako doteraz, Kresťanskodemokratické hnutie, ale skratka by namiesto „KDH“ znela „KDH – Kresťanskí demokrati“. „Keď chcete dať negatívnu asociáciu na KDH, viete ju relatívne rýchlo. Ale keď tam dáte pomlčku a výraz „kresťanskí demokrati“, veď to sa nedá znegatívniť. My sa k tomu vrátime, ešte o tom budeme rozprávať,“ povedal Hlina, podľa ktorého je takéto dopĺňanie značky obvyklé tak v biznise, ako aj politike. „Svet sa vyvíja vy sa buď vyvíjate s ním, alebo skameniete ako trilobit. Rebranding sa vo firemnom svete robí bežne,“ povedal.
Súboj s Vašečkom bol podľa neho sprevádzaný aj pomerne intenzívnym straníckym zápasom. „A ctí nás, že takýto zápas máme. Bol ukončený, je to za nami,“ povedal Hlina. S Vašečkom, ktorý ostáva radovým členom strany, sa chce rozprávať o budúcom postupe. Okrem Vašečku by totiž v nadchádzajúcej dobe mohol do KDH vstúpiť aj ďalší poslanec NR SR a hnutie by tak bolo schopné predkladať v parlamente vlastné legislatívne iniciatívy.
„Ja som nemusel meniť svoju víziu, ktorú som predkladal pred dvoma rokmi. Budúcnosť KDH je v otvorenosti, nie v sektárčení. Táraniny typu „kádéhácka krv“, to nie je funkčné. Vízia je vo veľkom konzervatívnom dome. Som rád, že sa s tým delegáti stotožnili,“ vyhlásil Hlina.
Zo strany po sneme ohlásil odchod exposlanec Alojz Přidal. „Máme skoro desaťtisíc členov. Keď sa niektorý rozhodne odísť, môže. Sme demokratická strana, dá sa k nám vstúpiť, dá sa od nás odísť. To, že sa to pán Přidal rozhodol v médiách komentovať, je jeho vec,“ tvrdí predseda KDH.
Spoluprácu so staronovými podpredsedami KDH Pavlom Zajacom, Milanom Majerským, ktorý je predsedom prešovského VÚC, a Petrom Bobulom, vníma Hlina pozitívne. „Politika nie je o láske. Spája nás hodnotový rámec a robota, ktorú robíme. Naozaj sa nám podarilo vytvoriť tím. Všetci traja podpredsedovia sú zvolení opäť a to je dobrá správa,“ povedal.
Dodal, že hoci je jeho hnutie aktuálne mimo Národnej rady SR, má za sebou výrazný úspech vo voľbách do VÚC, preferencie na zvoliteľnej úrovni a viac ako desaťtisíc členov.
Podľa Hlinu kresťanskí demokrati majú záujem na spolupráci s opozičnými stranami SaS a OĽaNO, vrátane spolupráce v komunálnych voľbách, ale nie za akýchkoľvek podmienok. „Sme úplne iný typ strany ako SaS. SaS má toľko členov, koľko my máme v hociktorom okrese. Aj spôsob vytvárania rozhodnutí je iný,“ povedal na margo perspektívnej dohody na spoločnom postupe .
„Logika veci hovorí dohodnúť sa. Ale politika, žiaľ, vie byť iracionálna. Ak prevládne pragmatizmus, tak sa dohodneme. Ale kolegovia od nás nemôžu čakať, že prídeme kolenačky,“ povedal Hlina. Vie si predstaviť, že by sa strany dohodli na základných mantineloch vytvárania koalícií najmä na úrovni krajských, ale do istej miery aj ostatných miest.
Za akceptovateľnú považuje aj iniciatívu Richarda Sulíka zameranú na prípadné predčasné parlamentné voľby, podľa ktorej by sa opozičné strany mali zaviazať, že na seba navzájom nebudú útočiť a po voľbách nepôjdu do koalície so Smerom-SD a ĽS-NS.
„My sme priam vyzvali pána Sulíka, aby niečo urobil. Ja postup opozície v tomto náročnom období, ktoré Slovensko prežíva, hodnotím ako silno deficitný,“ tvrdí Hlina. Dodal, že krutá vražda mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej šokovala celé Slovensko, nikto podľa neho nepredpokladal, že sa u nás môže také niečo stať. „Som rád, že ľud sa búri, omilosťujeme sa z toho, že sme to dovolili,“ poznamenal Hlina.
„Rešpektujeme, že SaS je momentálne najsilnejšia opozičná strana a prináleží jej urobiť nejaký okrúhly stôl alebo návrh. Procesne je to úplne v poriadku. Návrh sme od nich dostali, zbežne sme si ho pozreli. Budeme v ňom asi navrhovať nejaké drobné korektúry, ale je dobré vyslať signál, že sa vieme na niečom dohodnúť,“ povedal predseda KDH.
Dodal, že opozičné strany by mali začať aj personálne pripravovať alternatívu k súčasnej vláde pod vedením Smeru-SD. „Nech ľudia veria, že doba po Ficovi bude pekná doba. Niekto má tendenciu vytvárať obavy z toho, čo sa udeje. Nič sa neudeje, vyčistia sa vzťahy. Len to treba personálne dovybaviť a predstavovať alternatívu,“ tvrdí Hlina.
Iniciatívu Igora Matoviča, ktorý mimoparlamentným stranám, vrátane KDH, ponúkol v prípadných predčasných parlamentných voľbách miesta na kandidátke OĽaNO, Hlina nepovažuje za realistickú. „Ja mám Igora svojim spôsobom rád a mám k nemu rešpekt. Ale trochu mu chýba politický realizmus. Z procesnej stránky veci – ak chcete niečo urobiť a s niekým komunikovať, nemôžete mu to odkazovať cez novinárov. Ale z obsahovej stránky veci, my nemáme dôvod vytvárať nejakú predajňu so zmiešaným tovarom,“ poznamenal Hlina. „Mimochodom, sme víťazmi VÚC volieb. Hovorí sa, že politika je emočná a iracionálna, ale napriek tomu to musí mať aj vnútornú logiku. A v tomto žiadnu vnútornú logiku nevidím. To je ponuka pre NOVU a Zmenu zdola,“ dodal.
Snem KDH
Na sneme KDH 17. marca sa Alojzovi Hlinovi podarilo poraziť nezávislého poslanca NR SR Richarda Vašečku a obhájiť post predsedu. Na druhej strane, snem napokon neriešil jeho návrh doplniť skratku názvu strany. Volala by sa tak, ako doteraz, Kresťanskodemokratické hnutie, ale skratka by namiesto „KDH“ znela „KDH – Kresťanskí demokrati“. „Keď chcete dať negatívnu asociáciu na KDH, viete ju relatívne rýchlo. Ale keď tam dáte pomlčku a výraz „kresťanskí demokrati“, veď to sa nedá znegatívniť. My sa k tomu vrátime, ešte o tom budeme rozprávať,“ povedal Hlina, podľa ktorého je takéto dopĺňanie značky obvyklé tak v biznise, ako aj politike. „Svet sa vyvíja vy sa buď vyvíjate s ním, alebo skameniete ako trilobit. Rebranding sa vo firemnom svete robí bežne,“ povedal.
Súboj s Vašečkom bol podľa neho sprevádzaný aj pomerne intenzívnym straníckym zápasom. „A ctí nás, že takýto zápas máme. Bol ukončený, je to za nami,“ povedal Hlina. S Vašečkom, ktorý ostáva radovým členom strany, sa chce rozprávať o budúcom postupe. Okrem Vašečku by totiž v nadchádzajúcej dobe mohol do KDH vstúpiť aj ďalší poslanec NR SR a hnutie by tak bolo schopné predkladať v parlamente vlastné legislatívne iniciatívy.
„Ja som nemusel meniť svoju víziu, ktorú som predkladal pred dvoma rokmi. Budúcnosť KDH je v otvorenosti, nie v sektárčení. Táraniny typu „kádéhácka krv“, to nie je funkčné. Vízia je vo veľkom konzervatívnom dome. Som rád, že sa s tým delegáti stotožnili,“ vyhlásil Hlina.
Zo strany po sneme ohlásil odchod exposlanec Alojz Přidal. „Máme skoro desaťtisíc členov. Keď sa niektorý rozhodne odísť, môže. Sme demokratická strana, dá sa k nám vstúpiť, dá sa od nás odísť. To, že sa to pán Přidal rozhodol v médiách komentovať, je jeho vec,“ tvrdí predseda KDH.
Spoluprácu so staronovými podpredsedami KDH Pavlom Zajacom, Milanom Majerským, ktorý je predsedom prešovského VÚC, a Petrom Bobulom, vníma Hlina pozitívne. „Politika nie je o láske. Spája nás hodnotový rámec a robota, ktorú robíme. Naozaj sa nám podarilo vytvoriť tím. Všetci traja podpredsedovia sú zvolení opäť a to je dobrá správa,“ povedal.
