V4 je v Európe stále dôležitá, ale Slovensko si musí hľadať aj iných partnerov, povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.
Autor TASR
Bratislava 21. júla (Teraz.sk) – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová bola na návštevách v Česku, Maďarsku a Poľsku kritická preto, aby si u susedov získala rešpekt. „Myslím si, že to rozhodne nebol krok vzad. A išlo naozaj o akési nástupné a zdvorilostné návštevy, ktoré každý slovenský prezident musí v rámci V4 vykonať, sú to naši partneri. Na druhej strane si pani Čaputová potrebuje získať rešpekt u partnerov z V4 a možno aj preto bola taká otvorená. Ostala sama sebou a podľa mňa zahraničnú politiku zvláda zatiaľ dobre,“ povedal v Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.
„Registrujem hlasy, že V4 už je prežité a nemá význam. Koniec-koncov, pri špitzenkandidátoch Slovensko zohralo úlohu nie vo svoj prospech, ale skôr v prospech krajín V4, konkrétne Poľska a Maďarska. Samozrejme, že sme v integrácii najďalej, máme euro, ktoré iné krajiny V4 nemajú. A nemáme v Európskej únii ani také problémy, aké majú ostatné štáty V4. Ale ja by som určite nebol za rozpustenie V4, podľa mňa sa spolupracovať dá. A treba si hľadať partnerov aj u ostatných krajín Európskej únie,“ dodal.
Stratifikácia siete nemocníc sa podľa Hrabka stala viac politickou ako odbornou otázkou. „A politiku do toho vniesol Robert Fico. Návrh zákona bude ústavný, čiže bude vyžadovať podporu mimovládnych strán. Pokiaľ to dobre vnímam, SaS už tomu podporu vyjadrila,“ povedal.
„Ale ak bude zákon schválený tak, ako bol predstavený, môže z neho politicky vyťažiť iba Smer a Robert Fico. Ak budete chcieť zákon zmeniť, zasa potrebujete ústavnú väčšinu,“ dodal.
Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z prezidentského paláca. Takúto zmenu chce podľa TASR iniciovať poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák.
„Hovorili sme o tom v tejto debate hneď potom, ako pán, vtedy prezident, Kiska oznámil založenie politickej strany. Teraz sa bojím, že je to neskoré, čo sa týka osoby Andreja Kisku, preto, že by išlo o retroaktivitu,“ povedal Hrabko.
„A nepoznám zákon, podľa ktorého by bolo potrebné pána Andreja Kisku nazývať prezidentom preto, že bol bývalým prezidentom. Bývalým prezidentom patrí plat určený zákonom a ochranka, alebo vozidlo so šoférom, určená zákonom. Bolo by to aj tristné, keby predsedajúci schôdze NRSR povedal: „Pán prezident Kiska, nevyrušujte, lebo vás nechám vyviesť zo sály“. A podľa toho, čo som ja zachytil, sa návrh týka všetkých verejných funkcií, kde je nárok na poberanie platu,“ dodal.
Ursula von der Leyenová (60) sa od 1. novembra stane prvou ženou na čele Európskej komisie (EK). Nový predseda Európskeho parlamentu David Maria Sassoli uviedol, že za von der Leyenovú hlasovalo 383 zo 747 prítomných poslancov, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 sa zdržalo hlasovania. Podľa Hrabka je to úspech. „Aj keby vyhrala len o jeden hlas, dnes je to už úplne jedno. Je dobre, že bola zvolená, lebo inak by nastali ďalšie ťahanice a zmätky. Aj dohoda na mene pani van der Leyenovej sa hľadala ťažko,“ uzavrel Hrabko.
„Registrujem hlasy, že V4 už je prežité a nemá význam. Koniec-koncov, pri špitzenkandidátoch Slovensko zohralo úlohu nie vo svoj prospech, ale skôr v prospech krajín V4, konkrétne Poľska a Maďarska. Samozrejme, že sme v integrácii najďalej, máme euro, ktoré iné krajiny V4 nemajú. A nemáme v Európskej únii ani také problémy, aké majú ostatné štáty V4. Ale ja by som určite nebol za rozpustenie V4, podľa mňa sa spolupracovať dá. A treba si hľadať partnerov aj u ostatných krajín Európskej únie,“ dodal.
Stratifikácia siete nemocníc sa podľa Hrabka stala viac politickou ako odbornou otázkou. „A politiku do toho vniesol Robert Fico. Návrh zákona bude ústavný, čiže bude vyžadovať podporu mimovládnych strán. Pokiaľ to dobre vnímam, SaS už tomu podporu vyjadrila,“ povedal.
„Ale ak bude zákon schválený tak, ako bol predstavený, môže z neho politicky vyťažiť iba Smer a Robert Fico. Ak budete chcieť zákon zmeniť, zasa potrebujete ústavnú väčšinu,“ dodal.
Bývalí prezidenti a nová šéfka Európskej komisie
Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady (NR) SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z prezidentského paláca. Takúto zmenu chce podľa TASR iniciovať poslanec NR SR za Most-Híd Peter Kresák.
„Hovorili sme o tom v tejto debate hneď potom, ako pán, vtedy prezident, Kiska oznámil založenie politickej strany. Teraz sa bojím, že je to neskoré, čo sa týka osoby Andreja Kisku, preto, že by išlo o retroaktivitu,“ povedal Hrabko.
„A nepoznám zákon, podľa ktorého by bolo potrebné pána Andreja Kisku nazývať prezidentom preto, že bol bývalým prezidentom. Bývalým prezidentom patrí plat určený zákonom a ochranka, alebo vozidlo so šoférom, určená zákonom. Bolo by to aj tristné, keby predsedajúci schôdze NRSR povedal: „Pán prezident Kiska, nevyrušujte, lebo vás nechám vyviesť zo sály“. A podľa toho, čo som ja zachytil, sa návrh týka všetkých verejných funkcií, kde je nárok na poberanie platu,“ dodal.
Ursula von der Leyenová (60) sa od 1. novembra stane prvou ženou na čele Európskej komisie (EK). Nový predseda Európskeho parlamentu David Maria Sassoli uviedol, že za von der Leyenovú hlasovalo 383 zo 747 prítomných poslancov, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 sa zdržalo hlasovania. Podľa Hrabka je to úspech. „Aj keby vyhrala len o jeden hlas, dnes je to už úplne jedno. Je dobre, že bola zvolená, lebo inak by nastali ďalšie ťahanice a zmätky. Aj dohoda na mene pani van der Leyenovej sa hľadala ťažko,“ uzavrel Hrabko.