Bratislava 14. septembra (Teraz.sk) – Ak štátnemu rozpočtu hrozí nedostatok zdrojov v dôsledku prechodu z konjunktúry do ďalšej fázy ekonomického cyklu, prvé opatrenie smeruje tradične proti fajčiarom. Na margo návrhu ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) zvýšiť od 1. februára budúceho roka spotrebnú daň z tabaku to v diskusii na Tablet.tv povedal publicista Juraj Hrabko.

„Ak chýbajú peniaze, toto je prvý úder. Fajčiť sa nemá a politici ešte môžu tvrdiť, ako sa starajú o zdravie ľudí,“ dodal Hrabko.

Hoci na vláde s návrhom minister Kamenický uspel, v parlamente sa proti nemu ostro postavila koaličná Slovenská národná strana. Návrh, ktorý by cenu krabičky najpredávanejších cigariet zvýšil asi o 40 centov, označil Andrej Danko za nepriechodný. „Nastala situácia, ktorá mňa osobne nahnevala, pretože je verejne oznamované zvyšovanie daní, o ktorých koaliční partneri nevedia nič,“ vyhlásil.

„Andrejovi Dankovi rozumiem v tom, že minister nemôže niečo odkazovať predsedovi koaličnej strany. Ak je pravda, čo povedal, tak o návrhu nevedel a nevedel o ňom aj ďalší z predsedov koaličných strán. Takto vláda naozaj nemôže fungovať. Lebo keď niečo schváli bez dohody koalície, môže sa jej stať, že to jednoducho v parlamente neprejde. A to sa presne aj stalo,“ reagoval Hrabko.



Na druhej strane, rázna reakcia predsedu SNS bola podľa Hrabka spôsobená aj načasovaním návrhu, keďže k zdraženiu malo prísť prakticky mesiac pred parlamentnými voľbami. „Andrej Danko nemá isté, že bude v ďalšej vládnej koalícii, tak potrebuje ukázať ramená. Ale ministri za SNS mohli zablokovať návrh pána ministra financií už na vláde,“ upozornil Hrabko s tým, že o politickom rozmere návrhu musel vedieť aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Podľa Hrabka sa možno k podobnému návrhu vláda vráti po voľbách, keďže v dôsledku globálneho ekonomického vývoja budú v rozpočte chýbať zdroje. „Budúci minister financií určite k takémuto kroku pristúpi a k zdraženiu tabaku a možno aj alkoholu napokon dôjde,“ uzavrel Hrabko.

Sudcovia

Z programu aktuálnej schôdze Národnej rady Hrabko vypichol opätovné schválenie novely zákona o sudcoch, ktorú parlamentu s pripomienkou vrátila prezidentka Zuzana Čaputová. „Pre sudcov môže byť dôležité definitívne schválenie novely zákona, potom, ako ju prezidentka Čaputová vrátila, podľa ktorého nebudú môcť kandidovať v niektorých voľbách. Po novom si sudca bude musieť vybrať, či chce talár alebo politiku. Nebude možný návrat späť, ako to bolo napríklad v prípade pána Harabina,“ poznamenal Hrabko. „Toto už by malo byť zakázané. Samozrejme, ešte to môže niekto napadnúť na ústavnom súde,“ dodal.

Dôležitá bude aj ďalšia voľba kandidátov na ústavných sudcov. „Čaká nás piata voľba, vlastne deviaty pokus o zvolenie chýbajúcich štyroch kandidátov na ústavných sudcov. Je úplne jedno, či to bude verejná alebo tajná voľba. Vidíme tam menší spor v koalícii, keď strana Smer chce iba tajnú voľbu a SNS s Mostom – Híd verejnú,“ poznamenal publicista.

„Dôležité je, aby prezidentka mohla vymenovať zvyšných šiestich ústavných sudcov. Lebo toto nemusí byť v tomto volebnom období posledné kolo voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu, teoreticky by ešte stihli šiestu aj siedmu voľbu,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého si parlament povinnosť včas zvoliť plný počet kandidátov na posty sudcov ústavného súdu doteraz jednoducho nesplnil.

„Samotní možní kandidáti už sú dosť vyčerpaní. Nie každému sa chce opakovane vstupovať do voľby. Lebo toto je čistá politika, ak by parlamentná väčšina chcela, nemá žiadny problém zvoliť kandidátov a dodať ich prezidentke,“ uzavrel.

Mimoriadna schôdza

Hrabko krátko komentoval aj mimoriadnu schôdzu parlamentu s cieľom odvolať premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD). „Podľa mňa podaním tohto návrhu začala ostrá volebná kampaň. Z politického ani vecného hľadiska nemalo zmysel zvolávať schôdzu kvôli pani Jankovskej... Bol to len oficiálny dôvod a ten prišiel na pretras iba preto, že keď sa Igor Matovič do niečoho zahryzne, tak už potom nepustí,“ reagoval Hrabko. „Neprináleží do kompetencie predsedu vlády zaoberať sa štátnou tajomníčkou a podávať návrh na jej odvolanie, to je vecou ministra. Keď už, tak mohli navrhnúť odvolanie ministra spravodlivosti,“ dodal.

Platforma v SaS

Na margo vzniku Demokratickej platformy v SaS Hrabko povedal, že v predvolebnom čase sa strany snažia prezentovať skôr jednotu a nie názorové rozdiely. „Tá strana má evidentne problémy. Má ich pred voľbami a bude ich mať aj po voľbách. Signály, ktoré vypúšťa jedna aj druhá strana sporu v SaS môžu voliča iba zmiasť a nemá žiadnu záruku, že to nebude pokračovať aj po voľbách. Určite bude, struny sú tam už veľmi napäté. Je to súboj medzi predsedom a jeho prívržencami a opozíciou, ktorú si svojou politikou v strane vytvoril,“ povedal Hrabko.

Na druhej strane, ani kritika „demokratov“ podľa Hrabka nie je korektná. „Neprikladal by som veľkú váhu tomu, že je predseda zvolený na štyri roky. Ak sa nájde proti nemu väčšina, nebude predsedom už o tri týždne. A ak členovia Demokratickej platformy tvrdia, že Sulík postupoval nedemokraticky, vlastne tvrdia, že majú nedemokratické stanovy. Lebo Sulík postupoval podľa nich,“ povedal Hrabko.

Súd s Marianom K.

Politický kontext prebiehajúceho súdu s Marianom K. je podľa Hrabka daný jeho kontaktmi s politikmi a kontaktmi politikov s ním. „Marian K. je obvinený aj z objednávky vraždy novinára a to je veľmi silná vec, ktorá sa týka naozaj celej spoločnosti. Ľuďom by mohlo byť jedno, nech sa naťahuje so súkromnou televíziou koľko chce, buď zaplatí jeden alebo druhý. Ale tým, že je obvinený z objednávky vraždy, sa stáva stredobodom pozornosti spoločnosti a médií,“ povedal Hrabko.

Zároveň dodal, že je rozdiel medzi verejným záujmom a záujmom verejnosti. Zatiaľ čo zvedavá verejnosť chce vedieť o kauze čo najviac, nie je vo verejnom záujme, aby orgány činné v trestnom konaní či médiá zverejňovali informácie, ktorých medializácia môže komplikovať vyšetrovanie.

Európska komisia a brexit

Slovensko získalo post podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a hoci sa počet podpredsedov zvýšil, nie každá krajina ho získala. „Z tohto uhla pohľadu, čo by mali hovoriť krajiny, ktoré majú eurokomisára, ale nezískali post podpredsedu, ak by nominácia Maroša Šefčoviča na post podpredsedu pre medzirezortné vzťahy bola neúspechom?,“ odpovedal Hrabko na otázku, či Šefčovič dosiahol alebo nedosiahol touto nomináciou úspech. „Niektorí hodnotia tento post ako slabší v porovnaní s tým, čo mal v predchádzajúcom období, lebo vtedy išlo o energetickú úniu. Ale význam portfólia, ktoré dostal, závisí aj od neho. Skúsenosti má a vie to robiť,“ dodal Hrabko.

Do veľkej krízy sa podľa neho dostala politika vo Veľkej Británii. „To, čo sa deje vo Veľkej Británii, sa nedá hodnotiť inak, ako politická fraška. Britský parlament už tri krát odmietol dohodu s Európskou úniou, ktorú vyrokovala ešte Theresa Mayová, ten istý parlament odmietol odchod bez dohody a odmieta aj predčasné voľby. Ten parlament nevie čo chce,“ povedal Hrabko. „Parlament síce zaviazal Borisa Johnsona, aby požiadal o ďalšie predĺženie odkladu brexitu, ale nemôže zaviazať Európsku úniu, aby mu to predĺženie poskytla. A tento gordický uzol už treba raz rozťať,“ uzavrel Hrabko.