Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident Kiska prirovnanie roku 2018 k roku 1998 nijako nevyargumentoval, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 24. decembra (Teraz.sk) – Pravidlo, podľa ktorého je politik vychádzajúci zo straníckeho prostredia v druhom kole prezidentských volieb znevýhodnený nemusí platiť absolútne a v aktuálnej konkurencii by mal šancu uspieť aj líder Smeru-SD Robert Fico, ktorého v roku 2014 porazil Andrej Kiska. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„V tejto chvíli nemôžem vylúčiť to, že kandidátom Smeru nebude aj Robert Fico. Pretože podmienky sú úplne iné. Dnes keď vidíte tých kandidátov, tak ak by už nepribudol už nikto iný, iba Robert Fico, tak Robert Fico by mal šancu voľby vyhrať,“ odhadol Hrabko. „Počkajme si kým budú oficiálne kandidátky. Ja iba opakujem, nemôžem v tejto chvíli vylúčiť ani to, že bude kandidovať pán Kiska, ani to, že bude kandidovať Robert Fico,“ zhrnul Hrabko.
Pripomenul, že Smer-SD aj pri posledných prezidentských voľbách čakal s oznámením mena svojho kandidáta na poslednú chvíľu. Teoreticky by mohol názor zmeniť aj Miroslav Lajčák, ktorý by podľa prieskumov tiež mal šancu uspieť.
Podľa Hrabka však minister zahraničných vecí nevyriešil otázku svojej demisie v súlade s ústavou. „Poviem to po lopate, sťahujú sa gate, nie demisia. V ústave je daná možnosť ministrovi, aby podal demisiu. Nie je tam nikde právomoc, aby tú demisiu stiahol,“ uviedol Hrabko.
Samotný Globálny pakt OSN o migrácii, kvôli ktorému Lajčák demisiu podal, podľa Hrabka nie je právne záväzný a každý štát si z neho môže vybrať to, čo uzná za vhodné. To isté podľa neho platí aj o Globálnom pakte o utečencoch, ktorý, na rozdiel od migračného paktu, v OSN podporil aj slovenský zástupca. „Obidva dokumenty sú právne nezáväzné, to znamená, že každý si z nich môže vybrať iba to, čo si chce vybrať. Keď si nikto z nich nevyberie, nič sa mu nestane, neexistujú žiadne sankcie,“ povedal Hrabko.
Prezident Andrej Kiska prirovnal rok 2018 k roku 1998, podľa Hrabka to však nebolo adekvátne. „A pán prezident to ani nejakým spôsobom nevyargumentoval. Ak hovoríme o tom, čím je rok 2018 vážny, tak vážny je v prvom rade tým, že prišlo k úmyselnému zabitiu novinára a jeho partnerky,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že v roku 1998 došlo k výmene vlády štandardným spôsobom, na základe výsledku volieb, v roku 2018 išlo o úplne inú situáciu. „V roku 2018 Robert Fico stratil premiérske kreslo, ale nestratil moc. Aj to je ďalší technický detail na rozdiel od roku 1998. Teda po tom, čo Vladimír Mečiar nedokázal zostaviť vládu,“ povedal.
V diskusii Hrabko stručne komentoval aj dar, ktorý po prezidentovi Andrejovi Kiskovi poslal arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi pápež František. „To je skôr otázka pre analytika, čo sa pohybuje v cirkevných oblastiach. Samozrejme, aj pápež robí politiku, nebolo to náhodou, že to urobil verejne. Ja to v tejto chvíli vnímam iba ako akési osobné poďakovanie pápeža Róbertovi Bezákovi za to, čo vykonal dovtedy, kým pôsobil vo funkcii,“ uviedol Hrabko.
„V tejto chvíli nemôžem vylúčiť to, že kandidátom Smeru nebude aj Robert Fico. Pretože podmienky sú úplne iné. Dnes keď vidíte tých kandidátov, tak ak by už nepribudol už nikto iný, iba Robert Fico, tak Robert Fico by mal šancu voľby vyhrať,“ odhadol Hrabko. „Počkajme si kým budú oficiálne kandidátky. Ja iba opakujem, nemôžem v tejto chvíli vylúčiť ani to, že bude kandidovať pán Kiska, ani to, že bude kandidovať Robert Fico,“ zhrnul Hrabko.
Pripomenul, že Smer-SD aj pri posledných prezidentských voľbách čakal s oznámením mena svojho kandidáta na poslednú chvíľu. Teoreticky by mohol názor zmeniť aj Miroslav Lajčák, ktorý by podľa prieskumov tiež mal šancu uspieť.
Podľa Hrabka však minister zahraničných vecí nevyriešil otázku svojej demisie v súlade s ústavou. „Poviem to po lopate, sťahujú sa gate, nie demisia. V ústave je daná možnosť ministrovi, aby podal demisiu. Nie je tam nikde právomoc, aby tú demisiu stiahol,“ uviedol Hrabko.
Samotný Globálny pakt OSN o migrácii, kvôli ktorému Lajčák demisiu podal, podľa Hrabka nie je právne záväzný a každý štát si z neho môže vybrať to, čo uzná za vhodné. To isté podľa neho platí aj o Globálnom pakte o utečencoch, ktorý, na rozdiel od migračného paktu, v OSN podporil aj slovenský zástupca. „Obidva dokumenty sú právne nezáväzné, to znamená, že každý si z nich môže vybrať iba to, čo si chce vybrať. Keď si nikto z nich nevyberie, nič sa mu nestane, neexistujú žiadne sankcie,“ povedal Hrabko.
Prezidentovo prirovnanie a dar Bezákovi
Prezident Andrej Kiska prirovnal rok 2018 k roku 1998, podľa Hrabka to však nebolo adekvátne. „A pán prezident to ani nejakým spôsobom nevyargumentoval. Ak hovoríme o tom, čím je rok 2018 vážny, tak vážny je v prvom rade tým, že prišlo k úmyselnému zabitiu novinára a jeho partnerky,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že v roku 1998 došlo k výmene vlády štandardným spôsobom, na základe výsledku volieb, v roku 2018 išlo o úplne inú situáciu. „V roku 2018 Robert Fico stratil premiérske kreslo, ale nestratil moc. Aj to je ďalší technický detail na rozdiel od roku 1998. Teda po tom, čo Vladimír Mečiar nedokázal zostaviť vládu,“ povedal.
V diskusii Hrabko stručne komentoval aj dar, ktorý po prezidentovi Andrejovi Kiskovi poslal arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi pápež František. „To je skôr otázka pre analytika, čo sa pohybuje v cirkevných oblastiach. Samozrejme, aj pápež robí politiku, nebolo to náhodou, že to urobil verejne. Ja to v tejto chvíli vnímam iba ako akési osobné poďakovanie pápeža Róbertovi Bezákovi za to, čo vykonal dovtedy, kým pôsobil vo funkcii,“ uviedol Hrabko.
