Lídri Európskej únie sa v noci zo štvrtka na piatok dohodli na dohode o migrácii. Každý z nich ju chváli, každý z nich ju považuje za víťazstvo krajiny, ktorú reprezentuje, každý z nich je spokojný. Vzhľadom na závažnosť tejto témy, s ktorou si Únia už dlhodobo nevie rady a to najmä kvôli rôznym záujmom a rôznym politikám jej jednotlivých krajín, je takáto jednota v radosti podozrivá.

Jedna vec je totiž sa dohodnúť, iná dohodu plniť a splniť. Inými slovami, vznik dohody je, pochopiteľne, fajn, pochybnosti však vzbudzuje – ako obvykle – najskôr rozmieňanie jej textu na drobné a následne realizácia. Ak bude jednota jednotlivých krajín aj v tomto a migračný problém vyriešený, potom neostane nič iné ako zatlieskať. Tak ďaleko to však ešte nie, hoci tomu treba držať palce.

Okrem toho zatiaľ neostáva beztak nič iné ako čakať, kým sa rokovanie skončí, lídri sa vrátia na domácu pôdu, budú dohodu prezentovať a na otázky odpovedať. Potom bude možné tiež porovnať, nakoľko je ich vysvetľovanie dohody rovnaké či odlišné. Dôležité pritom je, že v jednom aj v druhom prípade to bude mať očividne iné následky.

Aby neprišlo k omylu: je nepochybné a nespochybniteľné, že je veľkým úspechom už to, že sa lídri vôbec dohodli. Nie vždy sa im to podarí, gratulácia je teda namieste. Skúsenosti a opatrnosť však velia vyčkať aj na to, či vôbec a ako dlho bude tento úspech úspešný. Nejde totiž o žiadnu maličkosť – ak Únia vydrží a vyrieši migračnú krízu, vydrží a vyrieši aj akýkoľvek iný problém.