Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bez ohľadu na to, čo si myslíme o zmenkovej kauze, ak prokurátor nebude mať dostatok dôkazov, štát ju môže prehrať. A kľúčový svedok môže byť práve Peter Tóth, povedal J. Hrabko v Tablet.tv.
Autor Teraz.sk
Bratislava 3. augusta (Teraz.sk) – Koaličná zmluva pol roka pred voľbami končí, v samotnom dokumente je však uvedená veta, že sa to stane, ak sa partneri nedohodnú inak. V diskusii na Tablet.tv to vo štvrtok 1. augusta na to upozornil publicista Juraj Hrabko.
„To znamená, že ak sa traja partneri dohodnú inak, zmluva nemusí automaticky skončiť. Treba si najskôr počkať na to, či sa nejako inak dohodnú,“ uviedol. „Andrej Danko hovorí, že by chcel nejakým spôsobom udržať koalíciu až do konca volebného obdobia. Uvidíme, či bude koaličná zmluva platiť aj naďalej, alebo si už každá strana bude robiť svoju vlastnú stranícku politiku a naháňať voličské hlasy,“ dodal Hrabko.
Reálna je podľa neho aj tretia možnosť, teda, že koaličná zmluva prestane platiť, ale vládne strany budú spolupracovať ad hoc pri konkrétnych aktivitách, na ktorých sa dohodnú.
Pre ktorú cestu sa koaličné strany rozhodnú, bude podľa neho vidieť aj na novele interrupčného zákona, ktorú avizuje SNS a Smer-SD, Most-Híd je však proti akýmkoľvek zásahom do dnešnej podoby zákona. Ak koaličná dohoda platiť nebude, môže SNS a Smer-SD novelu predložiť a presadiť v parlamente aj proti vôli koaličného partnera.
Ak by však medzi občanmi bola nejaká silná objednávka po zmene existujúceho interrupčného zákona a SNS a Smeru-SD by naozaj záležalo na novele, podľa Hrabka by ju predložili už dávno. Pol roka pred voľbami je to podľa neho už skôr súčasť predvolebnej kampane. “Je vidieť, že je to stranícky zápas. Je to snaha SNS a Smeru vraziť politický klin medzi PS/SPOLU a KDH, ktoré sa začínajú spájať,“ poznamenal Hrabko. Tri opozičné strany sa totiž dohodou zaviazali, že v kampani nebudú nastoľovať témy, ktoré ich ideologicky rozdeľujú. Keď však takúto tému nastolí SNS a Smer-SD, budú k nej musieť zaujať stanovisko.
Súčasťou programu novej šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej je aj presadenie mechanizmu určovania európskej minimálnej mzdy. Zatiaľ čo predseda Smeru-SD Robert Fico interpretuje jej zámery tak, že minimálna mzda má byť na úrovni 60 percent z priemernej mzdy v hospodárstve z predchádzajúceho roka, Jozef Mihál zo SPOLU-OD tvrdí, že európsky zámer sa týka 60 percent z mediánovej mzdy, ktorá je oproti priemernej priblžne o desať percent nižšia. Podľa Jany Kiššovej z SaS by minimálna mzda nemala byť vyššia ako 50 percent z priemernej mzdy, inak to poškodzuje ekonomiku krajiny.
„Rozhodne ide aj tu o politickú, nie vecnú záležitosť. Čo sa týka európskej minimálnej mzdy, ešte pretečie dolu Dunajom veľa vody, kým sa to uskutoční. A bez dohody všetkých krajín sa to uskutočniť ani nemôže,“ upozorňuje Hrabko. „Dnes sa dá povedať len to, že ak aj príde k zavedeniu európskej minimálnej mzdy, nebude vo všetkých krajinách rovnaká. Ak bude niečo vypracované, bude to vzorec, ktorého parametre dnes nepoznáme,“ dodáva. „Na Slovensku to má zatiaľ stále v rukách aktuálna vládna koalícia. Zatiaľ nevieme, aký návrh predložia. A treba si počkať na debatu odborníkov a počúvať aj hlasy podnikateľov, na koľko Slovensko má a na koľko už nie,“ uzavrel Hrabko.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa neobráti na Ústavný súd SR v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý zamietol návrh na zrušenie ĽS NS. „Je to pragmatické rozhodnutie. Ak už dostal facku od Najvyššieho súdu, prečo by si mal pýtať ešte druhú od Ústavného súdu? Najvyšší súd konštatoval, že pán prokurátor neuniesol dôkazné bremeno,“ reagoval Hrabko. „Samozrejme, generálny prokurátor môže pripraviť nový, kvalitnejší návrh, vychádzajúc z rozhodnutia v Ćesku, kde bola Dělnická strana zrušená tiež až na druhý pokus. Prvý raz štátny žalobca neuspel, potom už uspel,“ zhrnul Hrabko.
Debata sa nahrávala ešte pred medializáciou najnovších informácií o komunikácii podnikateľa Mariana Kočnera s podnikateľom Norbertom Bödörom a exnovinárom Petrom Tóthom. Už však bolo známe, že bývalý novinár a pracovník SIS Peter Tóth odmietol prísť na pojednávanie s odôvodnením, že jeho identita ako utajeného svedka bola prezradená a na Slovensku sa necíti bezpečne.
„Peter Tóth môže byť kľúčovým svedkom v kauze zmenky. Už v čase, keď sa v médiách začal ako utajený svedok odtajňovať, som hovoril, že z toho nemôže vyplynúť nič dobré. Rozumiem snahe médií byť prví, prinášať lukratívne informácie, ale na toto by súd nemal dbať. Súd by mal vyhodnotiť dôkazy. Ak budú dostatočné, odsúdiť obžalovaných, ale ak budú slabé, musí ich pustiť. A ak to tak skončí, nebude to iba prehra pána Šantu, ale prehra štátu,“ povedal Hrabko.
Najmä ak by bol v budúcnosti Tóthov status zmenený zo svedka na obvineného, môže podľa Hrabka svoje výpovede účelovo meniť. „Samozrejme, Peter Tóth trvá na tom, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, na druhej strane, Peter Tóth to v budúcnosti môže aj poprieť. Základná chyba je naozaj v tom, že sa veci vynášali zo spisov a že bol odtajnený utajený svedok,“ povedal Hrabko. Dodal, že si vie len ťažko predstaviť, ako sa po tejto skúsenosti v kauze zmeniek alebo vraždy novinára Jána Kuciaka nájdu ďalšie osoby, ktoré by chceli figurovať ako utajení svedkovia.
Nový britský premiér Boris Johnson pripustil možnosť, že Veľká Británia vystúpi 31. októbra z Európskej únie aj bez dohody, ktorú by v takom prípade hľadal neskôr. Zároveň garantuje otvorené hranice s Írskom a ignorovanie “írskej poistky”, ktorú s Európskou úniou vyrokovala jeho predchodkyňa Theresa Mayová.
„Rétoricky si to Johnson dovoliť môže. Preto to aj robí. Ale život je o niečom inom ako si on predstavuje. Oceňujem jeho snahu rozťať už ten gordický uzol, Británia už mohla byť dávno preč z Únie a niektoré problémy už mohli byť vyriešené. Niektoré problémy sa zrejme budú musieť riešiť za pochodu,“ reagoval Hrabko.
„To znamená, že ak sa traja partneri dohodnú inak, zmluva nemusí automaticky skončiť. Treba si najskôr počkať na to, či sa nejako inak dohodnú,“ uviedol. „Andrej Danko hovorí, že by chcel nejakým spôsobom udržať koalíciu až do konca volebného obdobia. Uvidíme, či bude koaličná zmluva platiť aj naďalej, alebo si už každá strana bude robiť svoju vlastnú stranícku politiku a naháňať voličské hlasy,“ dodal Hrabko.
Reálna je podľa neho aj tretia možnosť, teda, že koaličná zmluva prestane platiť, ale vládne strany budú spolupracovať ad hoc pri konkrétnych aktivitách, na ktorých sa dohodnú.
Pre ktorú cestu sa koaličné strany rozhodnú, bude podľa neho vidieť aj na novele interrupčného zákona, ktorú avizuje SNS a Smer-SD, Most-Híd je však proti akýmkoľvek zásahom do dnešnej podoby zákona. Ak koaličná dohoda platiť nebude, môže SNS a Smer-SD novelu predložiť a presadiť v parlamente aj proti vôli koaličného partnera.
Ak by však medzi občanmi bola nejaká silná objednávka po zmene existujúceho interrupčného zákona a SNS a Smeru-SD by naozaj záležalo na novele, podľa Hrabka by ju predložili už dávno. Pol roka pred voľbami je to podľa neho už skôr súčasť predvolebnej kampane. “Je vidieť, že je to stranícky zápas. Je to snaha SNS a Smeru vraziť politický klin medzi PS/SPOLU a KDH, ktoré sa začínajú spájať,“ poznamenal Hrabko. Tri opozičné strany sa totiž dohodou zaviazali, že v kampani nebudú nastoľovať témy, ktoré ich ideologicky rozdeľujú. Keď však takúto tému nastolí SNS a Smer-SD, budú k nej musieť zaujať stanovisko.
Minimálna mzda
Súčasťou programu novej šéfky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej je aj presadenie mechanizmu určovania európskej minimálnej mzdy. Zatiaľ čo predseda Smeru-SD Robert Fico interpretuje jej zámery tak, že minimálna mzda má byť na úrovni 60 percent z priemernej mzdy v hospodárstve z predchádzajúceho roka, Jozef Mihál zo SPOLU-OD tvrdí, že európsky zámer sa týka 60 percent z mediánovej mzdy, ktorá je oproti priemernej priblžne o desať percent nižšia. Podľa Jany Kiššovej z SaS by minimálna mzda nemala byť vyššia ako 50 percent z priemernej mzdy, inak to poškodzuje ekonomiku krajiny.
„Rozhodne ide aj tu o politickú, nie vecnú záležitosť. Čo sa týka európskej minimálnej mzdy, ešte pretečie dolu Dunajom veľa vody, kým sa to uskutoční. A bez dohody všetkých krajín sa to uskutočniť ani nemôže,“ upozorňuje Hrabko. „Dnes sa dá povedať len to, že ak aj príde k zavedeniu európskej minimálnej mzdy, nebude vo všetkých krajinách rovnaká. Ak bude niečo vypracované, bude to vzorec, ktorého parametre dnes nepoznáme,“ dodáva. „Na Slovensku to má zatiaľ stále v rukách aktuálna vládna koalícia. Zatiaľ nevieme, aký návrh predložia. A treba si počkať na debatu odborníkov a počúvať aj hlasy podnikateľov, na koľko Slovensko má a na koľko už nie,“ uzavrel Hrabko.
Kauza ĽS NS
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa neobráti na Ústavný súd SR v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý zamietol návrh na zrušenie ĽS NS. „Je to pragmatické rozhodnutie. Ak už dostal facku od Najvyššieho súdu, prečo by si mal pýtať ešte druhú od Ústavného súdu? Najvyšší súd konštatoval, že pán prokurátor neuniesol dôkazné bremeno,“ reagoval Hrabko. „Samozrejme, generálny prokurátor môže pripraviť nový, kvalitnejší návrh, vychádzajúc z rozhodnutia v Ćesku, kde bola Dělnická strana zrušená tiež až na druhý pokus. Prvý raz štátny žalobca neuspel, potom už uspel,“ zhrnul Hrabko.
Zmenková kauza
Debata sa nahrávala ešte pred medializáciou najnovších informácií o komunikácii podnikateľa Mariana Kočnera s podnikateľom Norbertom Bödörom a exnovinárom Petrom Tóthom. Už však bolo známe, že bývalý novinár a pracovník SIS Peter Tóth odmietol prísť na pojednávanie s odôvodnením, že jeho identita ako utajeného svedka bola prezradená a na Slovensku sa necíti bezpečne.
„Peter Tóth môže byť kľúčovým svedkom v kauze zmenky. Už v čase, keď sa v médiách začal ako utajený svedok odtajňovať, som hovoril, že z toho nemôže vyplynúť nič dobré. Rozumiem snahe médií byť prví, prinášať lukratívne informácie, ale na toto by súd nemal dbať. Súd by mal vyhodnotiť dôkazy. Ak budú dostatočné, odsúdiť obžalovaných, ale ak budú slabé, musí ich pustiť. A ak to tak skončí, nebude to iba prehra pána Šantu, ale prehra štátu,“ povedal Hrabko.
Najmä ak by bol v budúcnosti Tóthov status zmenený zo svedka na obvineného, môže podľa Hrabka svoje výpovede účelovo meniť. „Samozrejme, Peter Tóth trvá na tom, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, na druhej strane, Peter Tóth to v budúcnosti môže aj poprieť. Základná chyba je naozaj v tom, že sa veci vynášali zo spisov a že bol odtajnený utajený svedok,“ povedal Hrabko. Dodal, že si vie len ťažko predstaviť, ako sa po tejto skúsenosti v kauze zmeniek alebo vraždy novinára Jána Kuciaka nájdu ďalšie osoby, ktoré by chceli figurovať ako utajení svedkovia.
Brexit
Nový britský premiér Boris Johnson pripustil možnosť, že Veľká Británia vystúpi 31. októbra z Európskej únie aj bez dohody, ktorú by v takom prípade hľadal neskôr. Zároveň garantuje otvorené hranice s Írskom a ignorovanie “írskej poistky”, ktorú s Európskou úniou vyrokovala jeho predchodkyňa Theresa Mayová.
„Rétoricky si to Johnson dovoliť môže. Preto to aj robí. Ale život je o niečom inom ako si on predstavuje. Oceňujem jeho snahu rozťať už ten gordický uzol, Británia už mohla byť dávno preč z Únie a niektoré problémy už mohli byť vyriešené. Niektoré problémy sa zrejme budú musieť riešiť za pochodu,“ reagoval Hrabko.
