Nie je možné bez istého zapýrenia tvrdiť, že kauza zavlečenia Vietnamca – s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, cez slovenské územie a s pomocou slovenského vládneho špeciálu – otriasla politickou scénou, hoci sa to navonok tak môže niekomu aj zdať. Napríklad po slovách prezidenta A. Kisku, že ministerka vnútra D. Saková stratila jeho dôveru. Alebo preto, lebo sa v tejto veci stretli traja najvyšší ústavní predstavitelia s generálnym prokurátorom.

Samozrejme, politici sú od toho, aby robili politiku, čo v jej slovenskej verzii znamená, žiaľ, úplne niečo iné, ako spravovanie vecí verejných, v mene verejnosti a v jej prospech. Poukazujú na to aj stretnutia prezident-premiér a ešte viac stretnutie prezidenta s predsedom NR SR, premiérom a generálnym prokurátorom. Uvedené bolo podľa iniciátora stretnutia, generálneho prokurátora J. Čižnára, dokonca dôvodom, prečo ho predčasne opustil. Čo sa, mimochodom, nepatrí a bolo to voči pozvaným viac ako iba neslušné.

Na druhej strane, možno oceniť aspoň niektoré politické kroky, konkrétne jeden: dočasné postavenie mimo službu šéfa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorý je priamo podriadený ministerke vnútra. Prísľub ministerky, že zbaví povinnosti mlčanlivosti jednotlivých príslušníkov tak, aby mohli vypovedať pre orgánmi činnými v trestnom konaní, za politický krok nemožno považovať aj preto, lebo azda všetci dotknutí už tejto povinnosti zbavení boli, prinajmenej tí, ktorí vypovedali na požiadanie nemeckých vyšetrovateľov. Takže by bolo nielen nenáležité, ale až čudné, keby pred čisto slovenskými vyšetrovateľmi vypovedať nemohli.

Je tiež prirodzené, že mimovládne strany či už SaS alebo OĽaNO žiadajú po vyjadrení prezidenta odchod ministerky vnútra D. Sakovej z funkcie či odchod celej vlády. Rovnako je však pri nich už prirodzené, že nepodávajú návrh na vyslovenie nedôvery v parlamente a s tým spojenú politickú debatu o kauze. Zrejme to príde na rad až neskôr, keď bude kratšie pred komunálnymi voľbami.

Z vecnej stránky kauzy možno iba zopakovať z minulého týždňa: je v záujme Slovenska – nie Nemecka, kde sa skutok stal, ani Česka, kde pokračoval – aby bola celá vec riadne a včas, dôveryhodne a preukázateľne vyšetrená. To nemôže zabezpečiť ani prezident, ani predseda parlamentu ani vlády, ani predsedovia politických strán, ale iba generálny prokurátor. Jeho moc je v konaní obrovská, nedeliteľná a neoddeliteľná. Jeho zodpovednosť však tiež.