Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na schválenie programu mimoriadnej schôdze parlamentu budú zrejme potrební poslanci viacerých opozičných strán.
Autor Juraj Hrabko
V utorok budúceho týždňa by sa mala uskutočniť v poradí 48.schôdza v tomto volebnom období. . Bude alebo nebude? A čo bude, keď bude a čo, keď nebude? Čo nebude, keď bude a čo, keď nebude? Bude ako nebolo alebo ako bolo? A tak ďalej a tak podobne. Povedané jednou vetou: taká chaotická a zmätočná situácia, aká nastala pred touto schôdzou v tomto volebnom období, ešte nebola.
Rozpory sú tak vo vládnych, ako aj mimovládnych stranách. Predseda Mosta-Híd vyhlásil, že poslanci sa nezúčastnia rokovania, čo by malo znamenať, že na schôdzu vôbec neprídu. Na neúčasť poslancov vyzval zároveň tiež nezaradený poslanec M. Beblavý. Podpredseda parlamentu za SaS M. Klus zase oznámil, že poslanci na schôdzu prídu, ale nebudú sa prezentovať, čo je taktika aj strany Sme rodina, keď jej predseda B. Kollár oznámil, že jej poslanci pri prezentácii vytiahnu hlasovacie karty.
Ako obvykle, s vlastným rozhodnutím prišlo hnutie OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, ktorej predseda I. Matovič vyhlásil, že jeho poslanci sa budú aj prezentovať, aj v rozprave vystupovať a zatiaľ nevie iba to, či budú aj hlasovať. A hovorca strany Kotlebovci-ĽSNS informoval, že jej poslanci podporujú zvolanie schôdze, čo by malo znamenať, že aj jej otvorenie.
Isté, je, že hoci nie je známe, koľko poslancov a z akých klubov či nezaradených sa z neúčasti na schôdzi ospravedlní, ani pri plnom počte všetkých poslancov za Smer-SD (48), SNS (16) a Kotlebovci-ĽSNS (10), to na otvorenie schôdze nebude stačiť. Matematika jednoducho nepustí. Spolu s hnutím OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola (10), by to však na otvorenie schôdze už stačiť malo, pričom v hre zostáva ešte aj niekoľko z celkového počtu 36 nezaradených poslancov.
V tejto súvislosti sú preto reči o akejsi svadbe Smeru-SD s fašistami iba klamstvom predsedu PS M. Trubana, žiaľ, nie prvým. Doposiaľ sa totiž nestalo, aby 58 poslancov dokázalo zariadiť uznášaniaschopnosť parlamentu. A to v ňom kedysi boli nielen onakvejší, ale aj oveľa ústavne kreatívnejší poslanci, ako sú v tomto volebnom období.
Najmenej 76 poslancov – to je jednoducho číslo, ktoré potrebuje každý jeden bod na utorkovej schôdzi. Najmenej 76 poslancov je okrem otvorenia schôdze potrebných aj na udelenie súhlasu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. Najmenej 76 poslancov je potrebných aj pri hlasovaní o ostatných bodoch tejto schôdze, hoci na ich schválenie následne už stačí iba 39 poslancov. Ale najmenej 76 ich pritom musí hlasovaním potvrdiť, že sú v sále.
Inak to nejde – ak sa nenájde 76 poslancov, nebude schôdza. Ak sa nenájdu počas nej, nebude udelený súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru a ani schválený žiadny zákon. Nič ťažkého a vie to aj každý jeden zo 150 poslancov. Pre úplnosť, je to presne toľko, koľko ich je potrebných aj na vyslovenie nedôvery premiérovi alebo niektorému členovi jeho vlády.
Zhrnuté a podčiarknuté – politický chaos a zmätok sú pre spoločnosť nebezpečné. Ale nikdy nie až tak veľmi, ako tekutá väčšina poslancov v parlamente.
Rozpory sú tak vo vládnych, ako aj mimovládnych stranách. Predseda Mosta-Híd vyhlásil, že poslanci sa nezúčastnia rokovania, čo by malo znamenať, že na schôdzu vôbec neprídu. Na neúčasť poslancov vyzval zároveň tiež nezaradený poslanec M. Beblavý. Podpredseda parlamentu za SaS M. Klus zase oznámil, že poslanci na schôdzu prídu, ale nebudú sa prezentovať, čo je taktika aj strany Sme rodina, keď jej predseda B. Kollár oznámil, že jej poslanci pri prezentácii vytiahnu hlasovacie karty.
Ako obvykle, s vlastným rozhodnutím prišlo hnutie OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola, ktorej predseda I. Matovič vyhlásil, že jeho poslanci sa budú aj prezentovať, aj v rozprave vystupovať a zatiaľ nevie iba to, či budú aj hlasovať. A hovorca strany Kotlebovci-ĽSNS informoval, že jej poslanci podporujú zvolanie schôdze, čo by malo znamenať, že aj jej otvorenie.
Isté, je, že hoci nie je známe, koľko poslancov a z akých klubov či nezaradených sa z neúčasti na schôdzi ospravedlní, ani pri plnom počte všetkých poslancov za Smer-SD (48), SNS (16) a Kotlebovci-ĽSNS (10), to na otvorenie schôdze nebude stačiť. Matematika jednoducho nepustí. Spolu s hnutím OĽaNO-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola (10), by to však na otvorenie schôdze už stačiť malo, pričom v hre zostáva ešte aj niekoľko z celkového počtu 36 nezaradených poslancov.
V tejto súvislosti sú preto reči o akejsi svadbe Smeru-SD s fašistami iba klamstvom predsedu PS M. Trubana, žiaľ, nie prvým. Doposiaľ sa totiž nestalo, aby 58 poslancov dokázalo zariadiť uznášaniaschopnosť parlamentu. A to v ňom kedysi boli nielen onakvejší, ale aj oveľa ústavne kreatívnejší poslanci, ako sú v tomto volebnom období.
Najmenej 76 poslancov – to je jednoducho číslo, ktoré potrebuje každý jeden bod na utorkovej schôdzi. Najmenej 76 poslancov je okrem otvorenia schôdze potrebných aj na udelenie súhlasu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru. Najmenej 76 poslancov je potrebných aj pri hlasovaní o ostatných bodoch tejto schôdze, hoci na ich schválenie následne už stačí iba 39 poslancov. Ale najmenej 76 ich pritom musí hlasovaním potvrdiť, že sú v sále.
Inak to nejde – ak sa nenájde 76 poslancov, nebude schôdza. Ak sa nenájdu počas nej, nebude udelený súhlas s ratifikáciou Istanbulského dohovoru a ani schválený žiadny zákon. Nič ťažkého a vie to aj každý jeden zo 150 poslancov. Pre úplnosť, je to presne toľko, koľko ich je potrebných aj na vyslovenie nedôvery premiérovi alebo niektorému členovi jeho vlády.
Zhrnuté a podčiarknuté – politický chaos a zmätok sú pre spoločnosť nebezpečné. Ale nikdy nie až tak veľmi, ako tekutá väčšina poslancov v parlamente.
