Tohtoročné voľby prezidenta sa začali netradičným až škandalóznym spôsobom, čo neveští nič dobré. Odhliadnuc od ponuky kandidátov, ktorá je zrejme najslabšia v doterajšej histórii, keďže trpí nedostatkom osobností – stačí si spomenúť na kandidátov v predchádzajúcich voľbách v roku 2014. Kvantita však dostatočne nahradzuje kvalitu, takže voliči majú naozaj pestrý výber. Iných kandidátov jednoducho politické strany, občianska spoločnosť ani jednotlivci nedokázali vygenerovať.

Za netradičný až škandalózny spôsob možno považovať rozhodnutie predsedu parlamentu, ktorým odmietol návrh na kandidáta Jána Molnára na základe 15. podpisov poslancov. Samozrejme, predseda NR SR má nielen právo, ale tiež povinnosť odmietnuť návrh, ktorý nespĺňa Ústavou požadované podmienky, napríklad tak, ako to urobil v prípade R. Znášika, ktorý očividne nespĺňa požadovanú vekovú hranicu.

Problémom je, že predseda parlamentu odmietol návrh na kandidáta, ktorý predložil petíciu s podpismi poslancov, ktorí sa ich neskôr rozhodli stiahnuť. Všetci však priznali ich pravosť, teda, že neboli falšované ani sfalšované. „Predsedovi NR SR boli doručené listy poslancov, a to M Poliačika z 25. januára 2019, M. Krajniaka z 29. januára 2019 a list poslancov M. Kotlebu, M. Beluského, R. Schlosára, J. Kecskésa, J. Moru, M. Uhríka, P.Krupu a N. Grausovej z 29. januára 2019, ktorými potvrdili, že tlačivo podpísali, ale ho nepredložili ako vlastný návrh podľa čl. 101 ods. 3 prvej časti prvej vety Ústavy SR,“ píše predseda parlamentu v rozhodnutí a dodáva: „konštatujem, že návrh nebol podaný najmenej 15 poslancami NR SR podľa čl. 101 ods. 3 Ústavy SR.“

Čl. 101 ods. 3. Ústavy SR znie: „Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť do NR SR, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi.“

Z citovaného rozhodnutia predsedu NR SR vyplýva – teda okrem zahanbujúcej výhovorky, že poslanci nevedia, pod čo sa podpisujú – akoby boli poslanci jediní, ktorí môžu predložiť návrh na kandidatúru na základe podpisov poslancov. Citovaný článok Ústavy však hovorí opak. Napokon, dokazuje to aj ďalšie rozhodnutie predsedu parlamentu, ktorý prijal kandidatúru M. Daňa, taktiež na základe podpisov poslancov. Nevedno tiež, ktoré ustanovenie a ktorého zákona umožňuje poslancom, aby mohli to, čo dobrovoľne, vedome, bez nátlaku a násilia podpísali, neskôr úspešne namietať.

Paradoxom je, že sú medzi nimi aj dvaja kandidáti na prezidenta, ktorí tak už dnes a takpovediac rukolapne voličom ukazujú, akú relevanciu a váhu má ich vlastnoručný podpis. Neparadoxné, ale praktické je, že sa tak pohodlne zbavili jedného súpera a férová volebná súťaž uchádzačov o post prezidenta tak má prvú trhlinu skôr, ako sa rozbehla.

J. Molnár má právo do troch dní od doručenia rozhodnutia predsedu parlamentu požiadať súd, aby zmenil jeho rozhodnutie a súd tak môže aj urobiť a určiť, že bude kandidátom na prezidenta. Alebo môže potvrdiť, že poslanec môže podpisovať čo chce, nenesie za svoj podpis žiadnu zodpovednosť a podpis môže stiahnuť vždy, keď to pre neho bude výhodné. Teda, že má imunitu už aj pred sebou samým a vlastným podpisom, ako o tom rozhodol predseda NR SR. Na rozdiel od všetkých ostatných a svojprávnych ľudí.

Volebná súťaž o hlavného reprezentanta Slovenska sa nezačala šťastne, čo navráva, že sa preto šťastne nemôže ani skončiť.