Poľahčujúcou okolnosťou nie je a nemôže byť ani to, že naozaj iba vďaka dôkladnej novinárskej a archívnej práci M. Kočnera dnes verejnosť vie – ľudovo povedané – koľká bije, píše Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Začiatok tohto týždňa priniesol aj začiatok súdneho procesu v kauze zavraždeného J. Kuciaka a M. Kušnírovej. To, že púta takú veľkú pozornosť médií aj časti verejnosti je dané viacerými faktormi, medzi ktorými však hrá prím politika: nie v zmysle straníckom, ale v zmysle spravovanie vecí verejných.
To, že partia darebákov obvinených z vraždy a z jej objednania sa ocitla pred súdom iba necelé dva roky od spáchania tohto ohavného skutku, je dané rovnako viacerými faktormi. Medzi nimi hrá prím zase snaha M. Kočnera vytĺcť peniaze od americkej súkromnej spoločnosti. Počíta sa však výsledok a tým je, že v prípade dvojnásobnej vraždy ide jednoznačne o veľký úspech vyšetrovateľov aj prokurátorov. Navyše, jeden z tejto partie je už aj právoplatne odsúdený na 15 rokov. Z čoho možno aj vyčítať, aké tresty asi môžu dostať tí, ktorí ich ešte nedostali a ktorí, na rozdiel od sprostredkovania vraždy, vraždu vykonali a vykonať zadali.
A možno z toho tiež usúdiť, že odsúdenie zvyšku partie je tak nepochybné. Budú odsúdení, opak sa nedá v takejto vskutku vybičovanej atmosfére ani len predstaviť. Ide tak len o to, koľko rokov jednotliví aktéri dostanú. A či z nich budú niektorí odsúdení bez akéhokoľvek čísla, teda doživotím. Zákony nerozlišujú pri udeľovaní trestu medzi osobami s politickými známosťami a bez nich – to robia ľudia, nie zákony. Pritom poľahčujúcou okolnosťou nie je a nemôže byť ani to, že naozaj iba vďaka dôkladnej novinárskej a archívnej práci M. Kočnera dnes verejnosť vie – ľudovo povedané – koľká bije. Možno usudzovať, že bez nej by nenastali personálne zmeny ani v polícii, ani na prokuratúre, ani na súdoch a ani vo vedení parlamentu. Jasné, zle sa to hovorí, horšie počúva, ale najhoršie pôsobí, že to tak aj naozaj je.
Samozrejme, odsúdenie zvyšku uvedenej partie už zrejme nepôjde tak rýchlo – k právoplatnosti ďalších rozsudkov je ešte dlhá cesta a možno aj na medzinárodnom poli. Záleží aj od taktiky obžaloby a obhajoby, záleží aj od toho, ako bude súd postupovať: čo obom stranám dovolí a čo už nie, pričom sa musí tiež dokázať vyhnúť ich rôznym nástrahám, mediálnej hystérii aj procesným chybám. Po prvom dni pojednávania možno konštatovať, že súd je na to nielen pripravený, ale sa takým aj javí, čo je pre nastolenie spravodlivosti nepochybne dobrá správa.
To, že partia darebákov obvinených z vraždy a z jej objednania sa ocitla pred súdom iba necelé dva roky od spáchania tohto ohavného skutku, je dané rovnako viacerými faktormi. Medzi nimi hrá prím zase snaha M. Kočnera vytĺcť peniaze od americkej súkromnej spoločnosti. Počíta sa však výsledok a tým je, že v prípade dvojnásobnej vraždy ide jednoznačne o veľký úspech vyšetrovateľov aj prokurátorov. Navyše, jeden z tejto partie je už aj právoplatne odsúdený na 15 rokov. Z čoho možno aj vyčítať, aké tresty asi môžu dostať tí, ktorí ich ešte nedostali a ktorí, na rozdiel od sprostredkovania vraždy, vraždu vykonali a vykonať zadali.
A možno z toho tiež usúdiť, že odsúdenie zvyšku partie je tak nepochybné. Budú odsúdení, opak sa nedá v takejto vskutku vybičovanej atmosfére ani len predstaviť. Ide tak len o to, koľko rokov jednotliví aktéri dostanú. A či z nich budú niektorí odsúdení bez akéhokoľvek čísla, teda doživotím. Zákony nerozlišujú pri udeľovaní trestu medzi osobami s politickými známosťami a bez nich – to robia ľudia, nie zákony. Pritom poľahčujúcou okolnosťou nie je a nemôže byť ani to, že naozaj iba vďaka dôkladnej novinárskej a archívnej práci M. Kočnera dnes verejnosť vie – ľudovo povedané – koľká bije. Možno usudzovať, že bez nej by nenastali personálne zmeny ani v polícii, ani na prokuratúre, ani na súdoch a ani vo vedení parlamentu. Jasné, zle sa to hovorí, horšie počúva, ale najhoršie pôsobí, že to tak aj naozaj je.
Samozrejme, odsúdenie zvyšku uvedenej partie už zrejme nepôjde tak rýchlo – k právoplatnosti ďalších rozsudkov je ešte dlhá cesta a možno aj na medzinárodnom poli. Záleží aj od taktiky obžaloby a obhajoby, záleží aj od toho, ako bude súd postupovať: čo obom stranám dovolí a čo už nie, pričom sa musí tiež dokázať vyhnúť ich rôznym nástrahám, mediálnej hystérii aj procesným chybám. Po prvom dni pojednávania možno konštatovať, že súd je na to nielen pripravený, ale sa takým aj javí, čo je pre nastolenie spravodlivosti nepochybne dobrá správa.