Prvé kolo predstavovania uchádzačov o funkciu ústavného sudcu sa skončilo, dnes je druhé a v piatok má byť kolo tretie.

Už niekoľko týždňov je pre časť spoločnosti jednou z hlavných tém Ústavný súd a výber nových ústavných sudcov. Nie je žiadnym tajomstvom že najmä preto, lebo sa o tento post uchádza aj predseda strany Smer-SD R. Fico. A také niečo, aby sa chcel ústavným sudcom stať trojnásobný premiér a štvornásobný víťaz volieb, tu ešte naozaj nebolo.

O dôležitosti Ústavného súdu v poslednom čase hovorili politici naozaj veľa, ale iba málo aj urobili. Napriek tomu, že v tejto súvislosti predložili do parlamentu novelu Ústavy, ako aj zákon o Ústavnom súde. Isto, definitívne znenie zákonov schvaľuje väčšina, ale aj z obsahu predložených pozmeňujúcich návrhov parlamentnej menšiny možno vyčítať, akoby mal podľa jej predstáv vyzerať. Ak teda návrh vôbec predloží.

Napríklad: stále existuje rozdielny status sudcu a ústavného sudcu v tom zmysle, že kým sudcovia všeobecného súdu musia mať bezpečnostnú previerku, sudcovia Ústavného súdu ju mať nemusia. Takže o rozhodnutiach tých, ktorí majú bezpečnostnú previerku, rozhodujú sudcovia, ktorí ju nemajú. Čo je vskutku skvelá ochrana Ústavy a ústavnosti. Zmenu však nikto nenavrhol a tak to platí aj naďalej.

Alebo: kým sudcovia majú stanovený vek odchodu do dôchodku, ústavní sudcovia ho stanovený nemajú vôbec. Ak nebude vo februári súd kompletný a zostanú na ňom pôsobiť iba štyria sudcovia a ak vydržia na súde do skončenia ich mandátu, budú mať pri odchode zo súdu 63, 73, 77, a 79 rokov. Zmenu však nikto nenavrhol a tak to platí aj naďalej. Nezrovnalostí je pritom oveľa viac.

Pozornosť mimovládnych politikov, ako aj časti spoločnosti, je však sústredená najmä osobu na R. Fica, nie na úlohu a pôsobenie Ústavného súdu. Treba povedať, že R. Ficovi uchádzať sa o tento post nič nebráni, takže z toho hľadiska je to v ústavnom poriadku. Iná vec je, či spĺňa aj štyri požiadavky, na základe ktorých Ústava povoľuje, aby sa mohol z uchádzača stať kandidátom. Bude to znieť pre niekoho možno čudne, ale faktom je, že o tom, či uvedené podmienky spĺňa alebo nie, rozhodne ústavnoprávny výbor hlasovaním. Samozrejme, rovnako, teda hlasovaním, výbor posúdi aj ostatných uchádzačov o post ústavného sudcu.

Inými slovami, aj keď by uchádzač ústavné podmienky nespĺňal, v prípade, ak výbor odhlasuje, že ich spĺňa, nebude mať síce pravdu, ale aj tak premení uchádzača na kandidáta. Ešte inak, ak podľa poslanca tohto výboru O. Dostála uchádzač R. Fico nespĺňa jednu zo štyroch ústavných podmienok, výbor o jeho námietke rozhodne hlasovaním a možno tak, že ich spĺňa. Je to niečo podobné ako pri interpeláciách poslancov – ak poslanec vyhlási, že nie je spokojný s odpoveďou ministra, ale plénum mu hlasovaním určí, že s ňou spokojný je. Tak znie zákon.

Možný je aj opak – hoci uchádzať o post ústavného sudcu nepochybne a nespochybniteľne spĺňa ústavné požiadavky, výbor môže hlasovaním odsúhlasiť, že sa z neho kandidát nestane.

Opäť, nejde o to, že stane, ale že sa tak vôbec môže stať. Záleží iba na okolnostiach.

V takomto ovzduší nie je vypočúvanie uchádzačov ničím iným, ako verejnou šou, prípadne, v niektorých prípadoch aj vybavovaním si osobných či straníckych účtov. Rýchla analýza prvého dňa vypočúvania uchádzačov ukázala, že pýtajúci sa boli zväčša omnoho horšie pripravení ako tí, ktorých sa pýtali. Výnimkou sú naozaj vecné záležitosti, ako napríklad uvedená námietka poslanca O. Dostála. Ktorú zvyšok poslancov ústavnoprávneho výboru buď akceptuje a v takom prípade to bude tzv. milosrdný koniec ambície R. Fica stať sa sudcom v najbližšom období. Alebo námietku výbor neakceptuje a v takom prípade postúpi R. Fico do ďalšieho kola výberu v parlamente.

Ak aj v ňom uspeje, potom má vzhľadom na vyjadrenie prezidenta A. Kisku veľkú šancu stať sa ústavným sudcom. A. Kiska totiž podľa vlastného vyjadrenia vždy uprednostňuje pri výbere sudcov odbornosť a morálku a keďže podľa nich uprednostnil spomedzi iných kandidátov aj J. Laššákovú, mal by si vybrať aj R. Fica.
To už však bude ďalší diel príbehu o podobu nového Ústavného súdu, ktorý sa rozhodnutí výboru začne zápasom o to, či má byť hlasovanie o kandidátoch parlamentu verejné alebo tajné.