Necelé dva týždne pred voľbami do orgánov samosprávnych krajov hustne situácia hlavne okolo kandidátov na funkciu šéfa VÚC, ako aj stranami, ktoré ich podporujú. Najväčšiu pozornosť pritom pútajú voľby v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Aj alebo hlavne preto, lebo v nich stoja všetci proti jednému, pričom z personálneho hľadiska sa vymyká ostatným krajom.

V nich síce možno tiež nájsť pozoruhodné koalície, ale Banskobystrický kraj je z tohto uhla pohľadu tzv. špecifikom Slovenska. Vymyká sa aj normálu. V podstate podobne, ako sa normálu vymkli výsledky volieb v roku 2013. Vtedy sa zdalo, že je de facto rozhodnuté už po prvom kole, keďže náskok V. Maňku pred M. Kotlebom bol obrovský. Silné reči jeho straníckeho predsedu o vreci zemiakov sa však nenaplnili a aj keď pán predseda nemal žiadny problém s konštatovaním, že výsledku v druhom kole napomohla pravica, opak bol pravdou: Víťaz získal hlasy prevažne v baštách vtedajšej jedinej vládnej strany. A poriadne veľa, keďže vyhral nie rozdielom pár stoviek hlasov, ale mnoho tisícovým rozdielom.

Koalícia, ktorá už proti súčasnému predsedovi kraja vznikla je vskutku nevšedná. Prezident, vládne strany, mimovládne strany, mimovládne a vládne organizácie, celoplošné médiá, odstúpivší protikandidáti... Všetci sa dokázali spojiť, hoci inak ide o spojenie nespojiteľného, pričom dokázali sústrediť pozornosť na voľby v jednom kraji, hoci sa bude voliť aj v siedmich ďalších.

A tie sú rovnako dôležité, čo si však uvedomuje síce iba málokto, ale Smer-SD určite. Aj preto bola v parlamente schválená jednokolová voľba predsedov VÚC a zároveň predĺženie ich mandátu na päť rokov. Žiadnej inej strane to totiž z mocenskej stránky nevyhovuje tak, ako jej, keďže chce vo voľbách minimálne udržať status quo. Ak v bratislavskom a banskobystrickom kraji vyhrajú kandidáti, ktorých podporuje, bude to pre ňu bonus, ale primárne Smeru-SD záleží na tom, aby nestratila kraje, ktoré má v politickom portfóliu už teraz. To predsa nie je žiadne tajomstvo, ale úplne prirodzená vec.

Podstatné je však iné, čo koalícii všetkých proti jednému taktiež uniká. Vďaka jej vzniku sa totiž stráca podstata krajských volieb a pozornosť sa upiera iba na persóny. Nie na výsledky práce súčasného predsedu, nie na programy kandidátov, ale iba a len na politický zápas typu buď on alebo my. Paradoxne, ani prezident A. Kiska, ani predsedovia strán R. Fico, A. Danko, B. Bugár, R. Sulík, B. Kollár a ďalší v tomto kraji žiť nechcú, ale rozhodovať o tom, kto v ňom bude predsedať, si uzurpujú. Rozprávajú o nebezpečenstve, ktoré však reálne neeliminujú ani neodstraňujú. Hoci potrebné prostriedky k dispozícii majú, nekonajú.

Či vznik koalície všetkých koalícií bude víťazný alebo kontraproduktívny, sa už čoskoro ukáže. Zatiaľ ešte stále vo voľbách rozhodujú voliči, pričom vo všeobecnosti platí: akého predsedu si zvolia, takého aj budú mať. Tak je to aj správne, férové a spravodlivé. Vo všetkých krajoch. A malo by to tak aj zostať.