Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Argument J.Richtera, že sociálny balíček nie je predvolebný, lebo sa podobné prijímali aj v predchádzajúcich rokoch, podľa J.Hrabka neobstojí. Rôzne typy volieb totiž boli aj v predchádzajúcich rokoch
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. júla (Teraz.sk) – Líder OĺaNO Igor Matovič rezerváciou námestia SNP v Bratislave na oslavy 30. výročia Nežnej revolúcie neporušil žiadny zákon, ani nepísané pravidlá. A pravdu má aj v tom, že hnutie Za slušné Slovensko nie je občianskou, ale politickou organizáciou blízkou stranám Progresívne Slovensko, SPOLU-OD a vznikajúcemu subjektu Andreja Kisku Za ľudí. V diskusii na Tablet.tv to vo štvrtok 25. júla povedal publicista Juraj Hrabko.
„Ja často nesúhlasím s tým, ako robí politiku Igor Matovič. Ale v tomto prípade mu dávam za pravdu, lebo inak by som poprel sám seba. Ja som Za slušné Slovensko označil za politickú organizáciu už v čase pred komunálnymi voľbami. Ale mohli by sme to stopovať ešte aj ďalej, po zrušenie zhromaždenia po pohovore v prezidentskom paláci,“ poznamenal Hrabko. Hnutie Za slušné Slovensko totiž po rozhovore s vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom zrušilo pripravované zhromaždenie, ktorého účastníci by veľmi pravdepodobne žiadali predčasné voľby.
Neskôr, v komunálnych voľbách, aktivisti hnutia Za slušné Slovensko podporili len kandidátov blízkych novým stranám. A podľa Hrabka prekročili hranicu občianskeho aktivizmu aj vtedy, keď žiadali personálne zmeny vo vnútri strany Smer-SD.
„Ľudia môžu na námestiach požadovať čokoľvek, aj pád vlády a predčasné voľby, výmenu ministrov či predsedu parlamentu. Ale občianski aktivisti sa dostanú za čiaru, keď verejne požadujú zmeny v straníckych štruktúrach konkrétnej strany. To je už za čiarou, to nie je občiansky, ale politický a stranícky aktivizmus. Ak chcú meniť pomery v strane, majú do nej vstúpiť a tam sa o to snažiť,“ upozornil Hrabko.
Na otázku, či sa po aktuálnej slovnej prestrelke dá očakávať, že oslavy Nežnej revolúcie prebehnú prioritne v znamení predvolebných kampaní politických strán, Hrabko reagoval, že zrejme áno.
„Keďže bude predvolebná kampaň už prebiehať, tak to nemožno vylúčiť. Ale nemyslím si, že to je až také dôležité. Pri tých oslavách je podstatné, ako sa k nim postaví štát, štátne inštitúcie a organizácie, vrátane verejnoprávnych,“ dodal.
A čo sa týka sporu opozičných strán, podľa Hrabka je dnes už jasná jedna vec: OĽaNO už nie je možné vynechať z osláv. „Keďže si zarezervovalo námestie. Môžu tam byť aj iné politické značky, ale značka OĽaNO tam bude určite. Ale Igor Matovič v tomto prípade nijako neporušil zákon, pravidlá, jednoducho bol iba rýchlejší. Istým spôsobom tým naplnil aj jednu z ideí novembra, podľa ktorej má mať každý rovnaké šance a možnosti. Za to, že sa ostatní zobudili neskôr, za to on nemôže,“ uzavrel Hrabko.
Dodal, že na jeseň sa podľa neho opozičné strany zrejme vrátia k rozhovorom o spolupráci, otázne sú skôr ich výsledky. „Záleží od taktiky jednotlivých strán, čo bude pre nich výhodnejšie. Rokovanie podľa mňa nikto priamo neodmietne, predsa len, sme už blízko pred voľbami a maslo by ostalo na hlave toho, kto by sa odmietol zúčastniť rokovaní s politicky príbuznými stranami. To znamená, že rokovania budú, ale ako sa vyvŕbia, to si vôbec netrúfam odhadovať. Dôležité bude rozlišovať medzi rečami a skutkami,“ povedal Hrabko.
V diskusii reagoval aj na aktuálny súdny proces, v ktorom Pavol Rusko a Marian Kočner čelia obžalobe pre podozrenie zo zmenkového podvodu. „Tento príbeh nám ukazuje, ako politika kedysi fungovala a funguje možno dodnes. A zároveň ukazuje, ako by fungovať nemala. Všetko ostatné sa ukáže až na konci dňa a ten je ešte veľmi ďaleko. Faktom je, že trestné konanie je úplne iné, ako občianske konanie, hoci sa jedná o tie isté zmenky,“ poznamenal Hrabko.
Zároveň však dodal, že nerád vidí, ak sa do kauzy zaťahujú mená mŕtvych ľudí, ktorí sa už nemôžu brániť, napríklad jeho osobného priateľa Ernesta Valka.
Vládna koalícia začala realizovať svoju dohodu na sociálnom balíčku. SNS presadzuje zníženie dane z príjmu pre firmy s obratom do 100.000 eur ročne na 15 percent a zníženie DPH na niektoré potraviny, Smer-SD zvýšenie rodičovského príspevku, zvýšenie vianočného príspevku dôchodcom a obedy zadarmo pre deti, Most-Híd zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zatiaľ čo minister Ján Richter považuje sociálny balíček za normálnu súčasť politiky svojej strany, akú robila aj v minulých rokoch, podľa opozičných predstaviteľov ide o nesystémový a predvolebný balíček.
„Isteže je hlavne predvolebný. Pán Richter síce môže namietať, že robili balíčky už predtým, ale aj rôzne voľby boli aj predtým, či už prezidentské, alebo komunálne, voľby do VÚC. Ale toto je bežná politika, robí sa vždy. Dôležité bude, ako popri tom dopadne rozpočet. Ale vládne strany určite balíček podporia a mimovládne strany niečo z toho tiež budú musieť podporiť, inak budú dva-tri mesiace pred voľbami označované za sociálnych netvorov,“ reagoval Hrabko. „Na druhej strane, tieto opatrenia naozaj nie sú veľmi systémové,“ dodal.
Nový britský premiér Boris Johnson vymenoval na kľúčové posty vo vláde silných zástancov brexitu. Johnson urobil vo svojom prvom kabinete veľké zmeny a zaviazal sa, že do 31. októbra vyvedie Britániu z Európskej únie, či už s dohodou alebo bez nej.
„Ak budeme slovám pána Johnsona veriť a nebudeme špekulovať o možnosti, že môže zmeniť názor, tak by to pre nás malo znamenať rýchlu revíziu všetkých vecí, ktoré sme pripravili a poschvaľovali v parlamente v súvislosti s tvrdým brexitom bez dohody. Či sú naozaj dobre pripravené,“ reagoval Hrabko. Slová Borisa Johnsona sú podľa neho veľmi radikálne a pôsobí rozhodne. „Musí sa nejako odlíšiť od Theresy Mayovej a preťať ten gordický uzol,“ poznamenal Hrabko s tým, že na rozhodnutie o brexite bez dohody Boris Johnson nepotrebuje súhlas britského parlamentu.
„Ja často nesúhlasím s tým, ako robí politiku Igor Matovič. Ale v tomto prípade mu dávam za pravdu, lebo inak by som poprel sám seba. Ja som Za slušné Slovensko označil za politickú organizáciu už v čase pred komunálnymi voľbami. Ale mohli by sme to stopovať ešte aj ďalej, po zrušenie zhromaždenia po pohovore v prezidentskom paláci,“ poznamenal Hrabko. Hnutie Za slušné Slovensko totiž po rozhovore s vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom zrušilo pripravované zhromaždenie, ktorého účastníci by veľmi pravdepodobne žiadali predčasné voľby.
Neskôr, v komunálnych voľbách, aktivisti hnutia Za slušné Slovensko podporili len kandidátov blízkych novým stranám. A podľa Hrabka prekročili hranicu občianskeho aktivizmu aj vtedy, keď žiadali personálne zmeny vo vnútri strany Smer-SD.
„Ľudia môžu na námestiach požadovať čokoľvek, aj pád vlády a predčasné voľby, výmenu ministrov či predsedu parlamentu. Ale občianski aktivisti sa dostanú za čiaru, keď verejne požadujú zmeny v straníckych štruktúrach konkrétnej strany. To je už za čiarou, to nie je občiansky, ale politický a stranícky aktivizmus. Ak chcú meniť pomery v strane, majú do nej vstúpiť a tam sa o to snažiť,“ upozornil Hrabko.
Na otázku, či sa po aktuálnej slovnej prestrelke dá očakávať, že oslavy Nežnej revolúcie prebehnú prioritne v znamení predvolebných kampaní politických strán, Hrabko reagoval, že zrejme áno.
„Keďže bude predvolebná kampaň už prebiehať, tak to nemožno vylúčiť. Ale nemyslím si, že to je až také dôležité. Pri tých oslavách je podstatné, ako sa k nim postaví štát, štátne inštitúcie a organizácie, vrátane verejnoprávnych,“ dodal.
A čo sa týka sporu opozičných strán, podľa Hrabka je dnes už jasná jedna vec: OĽaNO už nie je možné vynechať z osláv. „Keďže si zarezervovalo námestie. Môžu tam byť aj iné politické značky, ale značka OĽaNO tam bude určite. Ale Igor Matovič v tomto prípade nijako neporušil zákon, pravidlá, jednoducho bol iba rýchlejší. Istým spôsobom tým naplnil aj jednu z ideí novembra, podľa ktorej má mať každý rovnaké šance a možnosti. Za to, že sa ostatní zobudili neskôr, za to on nemôže,“ uzavrel Hrabko.
Dodal, že na jeseň sa podľa neho opozičné strany zrejme vrátia k rozhovorom o spolupráci, otázne sú skôr ich výsledky. „Záleží od taktiky jednotlivých strán, čo bude pre nich výhodnejšie. Rokovanie podľa mňa nikto priamo neodmietne, predsa len, sme už blízko pred voľbami a maslo by ostalo na hlave toho, kto by sa odmietol zúčastniť rokovaní s politicky príbuznými stranami. To znamená, že rokovania budú, ale ako sa vyvŕbia, to si vôbec netrúfam odhadovať. Dôležité bude rozlišovať medzi rečami a skutkami,“ povedal Hrabko.
Kauza zmenky a sociálny balíček
V diskusii reagoval aj na aktuálny súdny proces, v ktorom Pavol Rusko a Marian Kočner čelia obžalobe pre podozrenie zo zmenkového podvodu. „Tento príbeh nám ukazuje, ako politika kedysi fungovala a funguje možno dodnes. A zároveň ukazuje, ako by fungovať nemala. Všetko ostatné sa ukáže až na konci dňa a ten je ešte veľmi ďaleko. Faktom je, že trestné konanie je úplne iné, ako občianske konanie, hoci sa jedná o tie isté zmenky,“ poznamenal Hrabko.
Zároveň však dodal, že nerád vidí, ak sa do kauzy zaťahujú mená mŕtvych ľudí, ktorí sa už nemôžu brániť, napríklad jeho osobného priateľa Ernesta Valka.
Vládna koalícia začala realizovať svoju dohodu na sociálnom balíčku. SNS presadzuje zníženie dane z príjmu pre firmy s obratom do 100.000 eur ročne na 15 percent a zníženie DPH na niektoré potraviny, Smer-SD zvýšenie rodičovského príspevku, zvýšenie vianočného príspevku dôchodcom a obedy zadarmo pre deti, Most-Híd zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zatiaľ čo minister Ján Richter považuje sociálny balíček za normálnu súčasť politiky svojej strany, akú robila aj v minulých rokoch, podľa opozičných predstaviteľov ide o nesystémový a predvolebný balíček.
„Isteže je hlavne predvolebný. Pán Richter síce môže namietať, že robili balíčky už predtým, ale aj rôzne voľby boli aj predtým, či už prezidentské, alebo komunálne, voľby do VÚC. Ale toto je bežná politika, robí sa vždy. Dôležité bude, ako popri tom dopadne rozpočet. Ale vládne strany určite balíček podporia a mimovládne strany niečo z toho tiež budú musieť podporiť, inak budú dva-tri mesiace pred voľbami označované za sociálnych netvorov,“ reagoval Hrabko. „Na druhej strane, tieto opatrenia naozaj nie sú veľmi systémové,“ dodal.
Nový britský premiér
Nový britský premiér Boris Johnson vymenoval na kľúčové posty vo vláde silných zástancov brexitu. Johnson urobil vo svojom prvom kabinete veľké zmeny a zaviazal sa, že do 31. októbra vyvedie Britániu z Európskej únie, či už s dohodou alebo bez nej.
„Ak budeme slovám pána Johnsona veriť a nebudeme špekulovať o možnosti, že môže zmeniť názor, tak by to pre nás malo znamenať rýchlu revíziu všetkých vecí, ktoré sme pripravili a poschvaľovali v parlamente v súvislosti s tvrdým brexitom bez dohody. Či sú naozaj dobre pripravené,“ reagoval Hrabko. Slová Borisa Johnsona sú podľa neho veľmi radikálne a pôsobí rozhodne. „Musí sa nejako odlíšiť od Theresy Mayovej a preťať ten gordický uzol,“ poznamenal Hrabko s tým, že na rozhodnutie o brexite bez dohody Boris Johnson nepotrebuje súhlas britského parlamentu.
