Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niekoľko týždňov má v lete prázdniny aj Ústavný súd, nezasadá a nerozhoduje. Teda zatiaľ sa nič nedeje, ale za podmienky, že v druhej voľbe budú ústavní sudcovia zvolení, povedal v TABLET.TV J.Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 17. februára (Teraz.sk) - Ak chcel Igor Matovič vstúpiť do prezidentských volieb, jeho hnutie malo podľa publicistu Juraja Hrabka prísť s vlastným kandidátom. „To, že sa teraz tvári, ako mu záleží na opozičných voličoch, to je iba hra,“ komentoval v Tablet.tv výzvu Igora Matoviča, aby sa Zuzana Čaputová vzdala v prospech Roberta Mistríka.
„Prísne vzaté, Igora Matoviča je hrubé drievko do toho, čo urobí pán kandidát Mistrík a pani kandidátka Čaputová,“ povedal Hrabko. Na margo okrúhleho stola organizovaného OĽaNO, na ktorom mala Čaputová prisľúbiť vzdanie sa kandidatúry, Hrabko povedal, že podľa tlačových výstupov sa zdá, akoby na inom stretnutí sedela Čaputová, na inom Mistrík a na inom zástupcovia OĽaNO.
„Pán Mistrík rozbehol kampaň ako prvý, rozbehol ju nákladne a doteraz jedinou jeho väčšou agendou bolo, vzdajte sa v môj prospech a ja to vybavím za vás. Ale o tomto voľby nie sú, ani nemajú byť,“ povedal Hrabko. „Ja byť na jej mieste, by som sa nevzdal. Ja som zachytil, že sľúbila vzdanie sa funkcie v prípade, že by hrozilo, že v druhom kole nebude ani ona, ani pán Mistrík. Pán Mistrík stavil na to, že zopakuje príbeh pána Kisku, ale to sa nedá, robiť druhýkrát to isté,“ zhrnul Hrabko.
V oboch najnovších prieskumoch agentúr Focus a AKO sú Mistrík s Čaputovou na druhom a treťom mieste a Štefan Harabin sa umiestnil až ako štvrtý. Podľa Hrabka nič nenaznačuje, že by sa Marian Kotleba mohol vzdať kandidatúry a tým zreálniť šance Harabina na postup do druhého volebného kola. „Neviem, či pán Kotleba odstúpi v prospech pána Harabina, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. A nemyslím si, že by sa pán Harabin zaoberal myšlienkou založiť politickú stranu, je to sudca Najvyššieho súdu. Nevidím racionálny argument, prečo by to robil,“ poznamenal na margo úvah, že by sa po prezidentských voľbách Štefan Harabin mohol stať konkurentom Mariana Kotlebu v straníckom politickom boji.
V súboji predsedov Mosta – Híd a SMK zatiaľ vysoko vedie Béla Bugár s podporou na úrovni 7,5 percenta pred Józsefom Menyhártom, ktorého v prieskumoch označuje okolo 1,5 percenta respondentov. Jeho podpora teda zatiaľ nedosahuje ani výšku preferencií SMK. „Pokladám za prirodzené a normálne, že pán Bugár bude mať o niekoľko percent vyšší volebný výsledok ako pán Menyhárt. A Bugárovi ide o to, aby Most – Híd zaznieval v kampani čo najčastejšie, je to skvelý rétor, možno aj najskúsenejší z kandidátov. V debatách nemusí vyznieť zle,“ odhadol Hrabko.
Na otázku, či Bugárovu podporu nemôžu oslabiť problémy v koalícii, Hrabko reagoval, že tému predčasných parlamentných volieb Bugár pred voľbami prezidenta určite nepripustí. „Ja už tri roky, od vzniku tejto koalície, počúvam, že má problémy a rozpadá sa. Realita je úplne iná,“ dodal.
Za mierneho favorita volieb však Hrabko považuje Maroša Šefčoviča. „Maroš Šefčovič má veľkú šancu vyhrať prezidentské voľby, ale isté to nemá. Musí vstúpiť na známosť viac, musí robiť kampaň a to nie iba kampaň určenú voličom Smeru-SD, ale aj ostatným voličom. Nerozhoduje sa v Bratislave a tobôž nie v kaviarni,“ povedal Hrabko.
V diskusii komentoval aj neúspešnú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. „Také bolo politické rozhodnutie, najmä strany Smer-SD. Stalo sa to aj preto, že koalícia je schopná všetkého a mimovládne strany zasa ničoho,“ konštatoval Hrabko.
„Isté je, že parlament mal povinnosť zvoliť osemnásť kandidátov a posunúť ich prezidentovi a túto povinnosť si nesplnil. Každý poslanec, ktorý nehlasoval za 18 kandidátov, tak v podstate porušil poslanecký sľub,“ tvrdí. „A videli sme, že toho nebola schopná ani vládna koalícia, namiesto osemnástich hovorila iba o šiestich menách, a takisto mimovládne strany sa nedokázali dohodnúť na osemnástich kandidátoch a hovorili iba o desiatich menách,“ dodal.
Aj v minulosti podľa neho trvalo dlho, kým sa podarilo zvoliť všetkých sudcov ÚS, tentoraz však hrozí dlhšie obdobie, počas ktorého môže byť nefunkčné plénum súdu. „Áno, trvalo to až dva a pol roka a jedna sudkyňa bola napokon vymenovaná pod iným menom, ako bola zvolená, ale plénum nebolo nefunkčné tak dlho, ako môže byť dnes,“ upozornil.
Ak by však poslanci dokázali zvoliť kandidátov na sudcov hneď v nasledujúcej voľbe, podľa Hrabka by veľký problém vzniknúť nemusel. „Niekoľko týždňov má v lete prázdniny aj Ústavný súd, nezasadá a nerozhoduje. Teda zatiaľ sa nič nedeje, ale za podmienky, že v druhej voľbe budú ústavní sudcovia zvolení,“ poznamenal.
Na margo vyhlásení predsedov Smeru-SD a SNS Roberta Fica a Andreja Danka, že by nových sudcov mal vymenovať už nový prezident, Hrabko povedal, že Andrej Kiska bude vo funkcii prezidenta do 15. júna. „Dovtedy môže rozhodovať ako prezident. A 15. júna by mal skladať sľub nový prezident, ktorého teraz zvolíme. Prezident Kiska môže vymenovať ústavných sudcov vtedy, ak mu z parlamentu príde uznesenie s menami zvolených kandidátov. Do 15. júna má plné právo rozhodnúť,“ upozornil Hrabko.
Ak by parlament zvolil v druhej voľbe všetkých osemnásť kandidátov, tak je podľa neho Andrej Danko povinný bez odkladu poslať uznesenie prezidentovi. „Ale ak parlament zvolí menej ako osemnásť kandidátov, je na uvážení Andreja Danka, či pošle prezidentovi Kiskovi aj menší počet, alebo bude čakať tak, ako v minulosti čakal predseda parlamentu Pavol Paška, kým nebude zoznam kompletný. Tak to predpokladá aj ústava, ktorá hovorí o dvojnásobnom počte kandidátov, z ktorých prezident vyberá,“ uviedol publicista. „Ja očakávam, že prezident Andrej Kiska, ešte kým je v úrade, rozhodne aj o demisii ministra Lajčáka. Mal by o nej rozhodnúť, kým je vo funkcii, inak poruší ústavu,“ uzavrel Hrabko.
„Prísne vzaté, Igora Matoviča je hrubé drievko do toho, čo urobí pán kandidát Mistrík a pani kandidátka Čaputová,“ povedal Hrabko. Na margo okrúhleho stola organizovaného OĽaNO, na ktorom mala Čaputová prisľúbiť vzdanie sa kandidatúry, Hrabko povedal, že podľa tlačových výstupov sa zdá, akoby na inom stretnutí sedela Čaputová, na inom Mistrík a na inom zástupcovia OĽaNO.
„Pán Mistrík rozbehol kampaň ako prvý, rozbehol ju nákladne a doteraz jedinou jeho väčšou agendou bolo, vzdajte sa v môj prospech a ja to vybavím za vás. Ale o tomto voľby nie sú, ani nemajú byť,“ povedal Hrabko. „Ja byť na jej mieste, by som sa nevzdal. Ja som zachytil, že sľúbila vzdanie sa funkcie v prípade, že by hrozilo, že v druhom kole nebude ani ona, ani pán Mistrík. Pán Mistrík stavil na to, že zopakuje príbeh pána Kisku, ale to sa nedá, robiť druhýkrát to isté,“ zhrnul Hrabko.
V oboch najnovších prieskumoch agentúr Focus a AKO sú Mistrík s Čaputovou na druhom a treťom mieste a Štefan Harabin sa umiestnil až ako štvrtý. Podľa Hrabka nič nenaznačuje, že by sa Marian Kotleba mohol vzdať kandidatúry a tým zreálniť šance Harabina na postup do druhého volebného kola. „Neviem, či pán Kotleba odstúpi v prospech pána Harabina, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. A nemyslím si, že by sa pán Harabin zaoberal myšlienkou založiť politickú stranu, je to sudca Najvyššieho súdu. Nevidím racionálny argument, prečo by to robil,“ poznamenal na margo úvah, že by sa po prezidentských voľbách Štefan Harabin mohol stať konkurentom Mariana Kotlebu v straníckom politickom boji.
V súboji predsedov Mosta – Híd a SMK zatiaľ vysoko vedie Béla Bugár s podporou na úrovni 7,5 percenta pred Józsefom Menyhártom, ktorého v prieskumoch označuje okolo 1,5 percenta respondentov. Jeho podpora teda zatiaľ nedosahuje ani výšku preferencií SMK. „Pokladám za prirodzené a normálne, že pán Bugár bude mať o niekoľko percent vyšší volebný výsledok ako pán Menyhárt. A Bugárovi ide o to, aby Most – Híd zaznieval v kampani čo najčastejšie, je to skvelý rétor, možno aj najskúsenejší z kandidátov. V debatách nemusí vyznieť zle,“ odhadol Hrabko.
Na otázku, či Bugárovu podporu nemôžu oslabiť problémy v koalícii, Hrabko reagoval, že tému predčasných parlamentných volieb Bugár pred voľbami prezidenta určite nepripustí. „Ja už tri roky, od vzniku tejto koalície, počúvam, že má problémy a rozpadá sa. Realita je úplne iná,“ dodal.
Za mierneho favorita volieb však Hrabko považuje Maroša Šefčoviča. „Maroš Šefčovič má veľkú šancu vyhrať prezidentské voľby, ale isté to nemá. Musí vstúpiť na známosť viac, musí robiť kampaň a to nie iba kampaň určenú voličom Smeru-SD, ale aj ostatným voličom. Nerozhoduje sa v Bratislave a tobôž nie v kaviarni,“ povedal Hrabko.
Voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu
V diskusii komentoval aj neúspešnú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. „Také bolo politické rozhodnutie, najmä strany Smer-SD. Stalo sa to aj preto, že koalícia je schopná všetkého a mimovládne strany zasa ničoho,“ konštatoval Hrabko.
„Isté je, že parlament mal povinnosť zvoliť osemnásť kandidátov a posunúť ich prezidentovi a túto povinnosť si nesplnil. Každý poslanec, ktorý nehlasoval za 18 kandidátov, tak v podstate porušil poslanecký sľub,“ tvrdí. „A videli sme, že toho nebola schopná ani vládna koalícia, namiesto osemnástich hovorila iba o šiestich menách, a takisto mimovládne strany sa nedokázali dohodnúť na osemnástich kandidátoch a hovorili iba o desiatich menách,“ dodal.
Aj v minulosti podľa neho trvalo dlho, kým sa podarilo zvoliť všetkých sudcov ÚS, tentoraz však hrozí dlhšie obdobie, počas ktorého môže byť nefunkčné plénum súdu. „Áno, trvalo to až dva a pol roka a jedna sudkyňa bola napokon vymenovaná pod iným menom, ako bola zvolená, ale plénum nebolo nefunkčné tak dlho, ako môže byť dnes,“ upozornil.
Ak by však poslanci dokázali zvoliť kandidátov na sudcov hneď v nasledujúcej voľbe, podľa Hrabka by veľký problém vzniknúť nemusel. „Niekoľko týždňov má v lete prázdniny aj Ústavný súd, nezasadá a nerozhoduje. Teda zatiaľ sa nič nedeje, ale za podmienky, že v druhej voľbe budú ústavní sudcovia zvolení,“ poznamenal.
Na margo vyhlásení predsedov Smeru-SD a SNS Roberta Fica a Andreja Danka, že by nových sudcov mal vymenovať už nový prezident, Hrabko povedal, že Andrej Kiska bude vo funkcii prezidenta do 15. júna. „Dovtedy môže rozhodovať ako prezident. A 15. júna by mal skladať sľub nový prezident, ktorého teraz zvolíme. Prezident Kiska môže vymenovať ústavných sudcov vtedy, ak mu z parlamentu príde uznesenie s menami zvolených kandidátov. Do 15. júna má plné právo rozhodnúť,“ upozornil Hrabko.
Ak by parlament zvolil v druhej voľbe všetkých osemnásť kandidátov, tak je podľa neho Andrej Danko povinný bez odkladu poslať uznesenie prezidentovi. „Ale ak parlament zvolí menej ako osemnásť kandidátov, je na uvážení Andreja Danka, či pošle prezidentovi Kiskovi aj menší počet, alebo bude čakať tak, ako v minulosti čakal predseda parlamentu Pavol Paška, kým nebude zoznam kompletný. Tak to predpokladá aj ústava, ktorá hovorí o dvojnásobnom počte kandidátov, z ktorých prezident vyberá,“ uviedol publicista. „Ja očakávam, že prezident Andrej Kiska, ešte kým je v úrade, rozhodne aj o demisii ministra Lajčáka. Mal by o nej rozhodnúť, kým je vo funkcii, inak poruší ústavu,“ uzavrel Hrabko.
