Bratislava 14. júla (Teraz.sk) – Poslanec ĽSNS Stanislav Mizík sa mal od hanlivého statusu, ktorý mu bol pripisovaný, dištancovať oveľa dôraznejšie a mal žiadať políciu o vypátranie toho, ako sa status na sociálnu sieť dostal. V diskusii na Tablet.tv to povedal publicista Juraj Hrabko s tým, že v takom prípade by jeho argumentácia, podľa ktorej status nepísal on osobne, bola uveriteľnejšia.

Poslanca za ĽSNS Stanislava Mizíka totiž senát Najvyššieho súdu (NS) SR 9. júla definitívne zbavil spod obžaloby za extrémistické trestné činy. "Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že práve obžalovaný skutok spáchal," uviedol v utorok predseda trojčlenného senátu NS SR v odôvodnení rozsudku.

„Nepoznám druhé také rozhodnutie, zrejme ide naozaj o precedens. Treba to zobrať na vedomie. Aj takto vyzerá právny štát na Slovensku. Tomuto rozhodnutiu nerozumiem,“ reagoval Hrabko. „Chýbala tam uveriteľnosť toho, že to naozaj nebol on. Máme na stole rozhodnutie súdu, ktoré treba vziať na vedomie, ale aj tak si mnohí myslíme, že to bol pán poslanec,“ povedal.



Na druhej strane, s vývojom techniky naozaj pribúdajú možnosti, ako vyrobiť falošný status, zvukový záznam alebo dokonca video. „Štát na to môže reagovať iba legislatívnymi opatreniami, ktoré musia byť v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi,“ naznačil Hrabko, že by sa nad situáciou mali zamyslieť aj legislatívci na ministerstvách alebo v politických stranách.

Stretnutie v Tatrách

„Neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov z regiónu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa konalo na Štrbskom Plese, bolo vôbec najväčším podujatím, aké sa vo Vysokých Tatrách konalo,“ povedal v utorok 9.7., po skončení dvojdňového stretnutia, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a zároveň úradujúci predseda OBSE Miroslav Lajčák.

„Myslím si, že ide o úspech, že sa to podarili zorganizovať, aj keď to bolo pod hlavičkou OBSE. Slovensko je predsedajúcou krajinou OBSE a dotiahnuť tam okolo tristo hostí, umožniť im medzi sebou rokovať, je úspech,“ reagoval Hrabko.

„Všetci vieme, že ruský minister zahraničných vecí, pán Lavrov, nechodí kade-tade, že si vyberá akcie, na ktoré chodí. A že tam ide vždy s nejakým cieľom, ktorý je, samozrejme, v záujme jeho krajiny, ale keď sa rokuje, presadzuje svoje záujmy aj každá ďalšia strana,“ dodal.

Podľa Hrabka môže mať veľkú cenu najmä deväťbodový plán praktických opatrení na pomoc vojnou postihnutým oblastiam Ukrajiny, ktorý má podľa Lajčáka podporu Kyjeva aj Moskvy. „Pred týmto stretnutím žiadnych deväť bodov neexistovalo, teraz ležia na papieri. Ak máme veriť pánovi ministrovi, a nemáme dôvod mu neveriť, že s tým súhlasila Moskva aj Kyjev, tak je to na dobrej ceste. Relevantným partnerom Kyjeva aj Moskvy na Ukrajine je iba OBSE, tam žiadna iná organizácia nemá páky ani dosahy,“ hodnotí Hrabko.

„Ak sa dohodli na tých deviatich bodoch, mali by sa začať realizovať. Je to svojim spôsobom prevratné, lebo to ľudí žijúcich vo vojnovej oblasti citeľne pozitívne zasiahne, ak sa to uskutoční. A je to cesta k ďalším krokom,“ zhrnul Hrabko.

Rokovanie tripartity a dohoda opozície

Krátko komentoval aj faux pas, keď zástupcovia odborárov nestihli druhé kolo rokovania tripartity o minimálnej mzde, lebo v tom čase rokovali so Smerom-SD. „Pre odborárov nie je partner politická strana, aj keď sa volá Smer-SD, v tom čase, keď majú sedieť za rokovacím stolom tripartity a rokovať o minimálnej mzde,“ povedal Hrabko.

„Napriek tomu, že sa dá predpokladať, že by sa nedohodli, zatiaľ sa, pokiaľ viem nedohodli nikdy. Vždy to nakoniec určovala vláda a s jej návrhom sa išlo do parlamentu. Ale lepšie sa dá odložiť rokovanie s politickou stranou, ako s kolegami v tripartite. Je to neslušné, čo urobili,“ zhrnul Hrabko.

Dohoda Progresívneho Slovenska, SPOLU a KDH na vzájomnom neútočení a zbližovaní programových priorít podľa Hrabka nevzbudila veľmi pozitívny ohlas u tých opozičných strán, ktoré neboli prizvané k rokovaciemu stolu, napriek tomu je však politicky významná.

„Podľa môjho názoru je jej politický význam značný. Samozrejme, dohodnúť sa na tom, že na seba nebudeme vzájomne útočiť, iba poukazuje na to, ako politika za tie roky zhrubla. Ak si dajú do dohody, že KDH nebude útočiť Progresívne Slovensko a SPOLU nebude útočiť ma KDH, tak o čom to je? Veď to by malo byť každému úplne jasné. Ale tak sa dnes robí politika, chyby sa hľadajú len na tých druhých a ten, čo kričí najhlasnejšie, sa stáva víťazom,“ poznamenal Hrabko. „Možno tam tie strany nič iné, okrem tohto a hľadania programových prienikov, dať nevedeli,“ dodal.

„Politický rozmer je podľa mňa značný preto, že je z toho viditeľne nervózny Smer a Robert Fico. Vidíme to na tom, keď hovorí o volebnom pate a spochybňuje to, že sa budú schopní dohodnúť,“ uzavrel Hrabko.