Bratislava 11. októbra (Teraz.sk) – Ak sa Most-Híd a Strana maďarskej komunity (SMK) nedohodnú na predvolebnej spolupráci, podľa publicistu Juraja Hrabka sa výrazne zvýši pravdepodobnosť, že maďarská menšina po prvý krát v histórii Slovenskej republiky nebude mať v parlamente svoje zastúpenie. „A veľmi nepredpokladám, že sa dohodnú. To by politici museli ustúpiť zo svojich eg,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.

Reagoval tým na vyhlásenie predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára, podľa ktorého už nie je aktuálny variant predvolebnej koalície, stále je však ešte v hre možnosť spoločnej kandidatúry Mosta-Híd a SMK na listine volebnej strany. Takou bola v minulosti napríklad SDK, neskôr transformovaná na SDKÚ-DS. „Samozrejme, bolo by to možné takto urobiť, bolo by to v súlade so zákonom,“ reagoval Hrabko.

Výhodou volebnej strany v porovnaní s koalíciou je, že na postup do Národnej rady stačí získať päť a nie až sedem percent hlasov. „Hovorí sa, že politici sa správajú rozumne až vtedy, keď už predtým vyčerpali všetky iné možnosti. Uvidíme, o čo ide. Či ide iba o rýdzo stranícke záujmy, alebo naozaj ide aj o zastupovanie Maďarov žijúcich na Slovensku v parlamente,“ povedal Hrabko.



Dodal, že vzniklo viacero nových menšinových subjektov, ktoré zrejme nemajú šancu samostatne sa prebojovať do parlamentu, ale v boji o voliča tiež môžu na seba naviazať časť hlasov. "V tej časti politického spektra je tlačenica," konštatoval publicista.

Kaliňákov ústup

V prospech strany, ktorej je členom, sa podľa Hrabka rozhodol konať podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák, ktorý na portáli aktuality.sk ohlásil koniec politickej kariéry, neúčasť na kandidátnej listine do parlamentných volieb a rozhodnutie už nekandidovať na stranícku funkciu. „Je to taký tichý ústup a podľa mňa dobré strategické rozhodnutie. Možno dostane pamätnú medailu Smeru. Tú by si podľa mňa aj zaslúžil, lebo nikto tak neslúžil Robertovi Ficovi a tým pádom aj strane Smer-SD ako Robert Kaliňák,“ povedal Hrabko.

„Jedným z dôvodov, možno hlavným, je, že už poznáme jednotku na kandidátke Smeru, Petra Pellegriniho. A nie je žiadnym tajomstvom, že Peter Pellegrini by nebol rád, keby bol Robert Kaliňák na kandidátnej listine,“ povedal Hrabko. „Robert Fico má stále v strane veľmi silné slovo, ale do volieb, zdôrazňujem, že do volieb, sa to rozhodli utlmiť,“ dodal.

Podľa Hrabka môžu byť Kaliňákove slová o tom, že z politiky odíde aj v prípade úspechu Smeru-SD v parlamentných voľbách, ešte vystavené skúške správnosti. „To, že sa Robert Kaliňák vzdá podpredsedníckej funkcie v Smere, to podľa mňa nič závažného neznamená. Ani jeho avizovaný odchod z politiky,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sa Kaliňák môže stať ministrom aj bez straníckej funkcie či poslaneckého mandátu.

Sloboda a solidarita

Z SaS vystúpilo viac ako dvadsať členov, vrátane viacerých poslancov hlásiacich sa doteraz k tzv. Demokratickému jadru SaS. „Podľa môjho názoru skôr to druhé,“ odpovedal Hrabko na otázku, či sa podľa neho SaS skôr čistí, alebo rozpadáva. „Rozpadáva a nevedno, či to ustojí tak, ako to ustála, keď odchádzala skupina ľudí okolo Jozefa Kollára,“ dodal.

„Ale na kongrese sa nestalo nič, čo by sa nedalo očakávať. A je to aj súboj eg, dôkazom toho sú aj obvinenia, ktoré teraz padajú z jednej aj druhej strany. Nie je to nič, čo by sme predtým nevedeli, na čom sa tá strana budovala a buduje, ale teraz to máme potvrdené priamymi aktérmi,“ konštatuje Hrabko. Na margo augustovej a septembrovej improvizovanej politickej ofenzívy Demokratického jadra SaS Hrabko povedal, že podľa jeho názoru ambície niektorých ľudí v SaS vysoko prekračovali ich schopnosti.

Politický výtlak ľudí, ktorí stranu opustili, podľa Hrabka „rozhodne nie je nad päť percent“. „Ale je dostatočný na to, aby stiahli SaS preferencie pod päť percent,“ poznamenal Hrabko. Politici, ktorí opustili SaS, majú podľa neho šancu rokovať o svojej politickej budúcnosti v iných subjektoch, napríklad OĽaNO.

„Vždy je v lepšej pozícii ten, kto si bude vyberať, ako títo odídenci, ktorí si veľmi vyberať nemôžu. Ak budú trvať na tom, že chcú ísť niekde ako skupina dvadsať ľudí, tak to je asi neprijateľné. Zvlášť, ak sa doteraz jednoznačne profilovali ako liberáli, mali by to ťažké v konzervatívnych stranách. OĽaNO je všetko, možno tam by sa dalo,“ uzavrel Hrabko.

Socialisti.sk

V diskusii krátko komentoval registráciu hnutia Socialisti.sk na čele s Eduardom Chmelárom. „Potenciál má rozhodne vyšší, ako SEN, už len z toho dôvodu, že SEN zaregistrovaný nebol a Socialisti.sk je riadne zaregistrovaná strana,“ poznamenal Hrabko na margo prvého, neúspešného pokusu Chmelára zaregistrovať politické hnutie v roku 2015. „Eduard Chmelár môže vyvíjať činnosť, môže hovoriť za ľudí, ktorí sú v tej strane, alebo za ňou stoja. Môže sa viac tlačiť do mediálneho priestoru. Uvidíme, ako mu to pôjde. Politológ je pozorovateľ politickej scény, politik je jej aktér. Je to úplne iná poloha,“ poznamenal Hrabko.

Disciplinárne konania

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) inicioval dve disciplinárne konania. Voči sudkyni Monike Jankovskej za to, že podľa neho klamala ohľadom toho, či bola na návšteve u advokáta Radomíra Bžána a voči sudkyni Zuzane Maruniakovej kvôli problematickému rozhodnutiu v prípade Ruskových zmeniek. Ani jedno konanie nebolo odôvodnené správami z Threemy Mariana Kočnera. „V takom prípade by nikto nemohol rozhodnúť, že došlo k nejakému porušeniu. To, čo sa zverejnilo, nie je žiadny dôkaz, ktorý by obstál v disciplinárnom konaní. Je možné, že práve preto, že to ako dôkaz neobstojí, je to aj zverejňované,“ reagoval Hrabko.

„Musíme počkať, ako to pán Gál naformuluje. U pani Maruniakovej si to viem predstaviť takpovediac bezchybne. U pani Jankovskej je to jej výpoveď proti výpovedi pána advokáta Bžána. Naviac nie je isté, že tam bola osobne, mohol tam byť len jej manžel. Uvidíme, čo na ňu pán minister má a akými dôkazmi to bude vedieť podložiť. Disciplinárna komisia potom rozhodne. Ale už z podaní pána ministra, ak budú zverejnené, uvidíme, či urobil dobrú alebo zlú prácu,“ zhrnul publicista.

Ústavný súd

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok 10. októbra vymenovala zvyšných sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Sú nimi Libor Duľa, Ladislav Duditš, Peter Straka, Miloš Maďar, Martin Vernarský a Rastislav Kaššák. „Napokon parlament dodal všetkých kandidátov, ktorých mal dodať hneď na začiatku. A pani prezidentka dokončila výber, ktorý začal ešte Andrej Kiska, kým bol vo funkcii. Môže trochu vyrušovať, že sú tam iba dve ženy, ale je to výber pani prezidentky, do toho jej nemožno rozprávať. Ona jediná mala právo rozhodnúť a rozhodla,“ povedal Hrabko.

Parlament volil kandidátov na sudcov postupne v opakovaných voľbách a ústavný súd bol od februára v nekompletnom zložení. „Proces vnímam ako nešťastný a rozporný s ústavou. Ústava bola porušená viac krát, ale prvú chybu urobil parlament tým známym nezvolením všetkých osemnástich kandidátov včas,“ uzavrel Hrabko.