Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je pochopiteľné, že opozičné strany žiadajú pád vlády. Čo by to bolo za opozíciu, ktorá by nežiadala pád vlády a čo by to bolo za vládu, keby svoj pád pripustila, povedal v TABLET.TV J.Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. augusta (Teraz.sk) – Ak by Most – Híd vyhodnotil kauzu s únosom vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha tak, že v súlade s vyhlásením svojho predsedu Bélu Bugára opustí vládnu koalíciu, neznamená to automaticky predčasné voľby a dokonca ani pád vlády. V diskusii na TABLET.TV to vyhlásil publicista Juraj Hrabko.
Ak by sa počet členov vládnej koalície zmenil na dvoch, Smer-SD a SNS, stále majú podľa Hrabka možnosť rokovať o parlamentnej podpore menšinového kabinetu. Dokonca aj s Mostom – Híd výmenou za prísľub realizácie programového vyhlásenia vlády aj v tých častiach, ktoré presadili bugárovci. „Je v záujme Mosta, aj keby sa dištancoval vystúpením z koalície, dohodnúť sa na tých veciach, na ktorých sa dohodnúť treba. Lebo po ďalších voľbách už nemusí mať slovo v koalícii, ak sa aj dostane do parlamentu. Preto musí využiť šancu teraz,“ odhadol Hrabko.
„Toto lepidlo drží pokope takmer akúkoľvek koalíciu, aj to neplatí úplne, lebo sme videli strany, ktoré dokázali povaliť aj vlastnú vládu. Čo je pre mňa doteraz nepochopiteľné. Béla Bugár podľa mňa také niečo neurobí,“ odhadol Hrabko.
Pri rozhodovaní Mosta – Híd, či ostane členom vládnej koalície podľa neho zaváži najmä to, či na únose vietnamského občana participoval exminister Robert Kaliňák alebo ministerstvo vnútra vedome a aktívne, ako by to mohlo vyplývať z indícií publikovaných v článku Denníka N, alebo exminister v čase poslednej návštevy vietnamského kolegu To Lama o únose vôbec nevedel, ako to tvrdí on a dokladuje to testom na detektore lži.
Obidve vysvetlenia sa podľa Hrabka navzájom vylučujú a obe indikujú diametrálne odlišnú situáciu. „Slovensko nemôže povedať, že sa skutok nestal, že nebol unesený. Ale ide o to, či to bolo s vedomím slovenských štátnych orgánov alebo boli podvedení. Takto to hodnotí aj nemecký súd, nekonštatuje, že to bolo s vedomím ministerstva vnútra alebo štátnych orgánov Slovenska ale pripúšťa možnosť, že sme boli podvedení. Že to bolo všetko narýchlo a tajné služby nestačili zareagovať. Nestačili zareagovať, samozrejme, v prvom rade nemecké tajné služby,“ poznamenal Hrabko.
Kľúčové podľa neho v tejto chvíli nie sú medializované informácie, ani video z vyšetrenia na detektore lži publikované Robertom Kaliňákom, ale výsledky vyšetrovania slovenských a nemeckých orgánov, ktoré napokon oddelia fakty od fikcie. „Video s detektorom nemá žiadnu inú hodnotu, okrem politickej,“ povedal Hrabko. Zároveň dodal, že ak ministerstvo vnútra dokáže vyvrátiť niektoré konkrétne detaily publikovaného článku, ako to tvrdí, spochybní tým celý jeho obsah.
„Treba si počkať na konkrétne kroky vyšetrovania. Isté a nespochybniteľné je, že by malo mať tú najvyššiu prioritu. Padni komu padni,“ povedal Hrabko. „Treba si všímať najskôr fakty, aby nám neunikla podstata veci. Ostávam pri rozhodnutí nemeckého súdu, ktorý konštatoval, že skutok sa stal. Otázka je, či vedome alebo nevedome a to my nevyšetríme, to musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní. A mali by konať riadne, včas, preukázateľne a dôveryhodne,“ zhrnul.
Čo sa týka reakcií politických strán, podľa Hrabka sa dali očakávať. „Je pochopiteľné, že opozičné strany žiadajú pád vlády. Čo by to bolo za opozíciu, ktorá by nežiadala pád vlády a čo by to bolo za vládu, keby svoj pád pripustila. A myslím si, že im tiež veľmi nejde veľmi o fakty, tiež nemajú možnosť riešiť skutok, ktorý sa stal, ale politicky to využívajú. Je to podobná politická rétorika ako zo strany prezidenta Andreja Kisku či poslanca Roberta Fica,“ povedal Hrabko.
„Vyhlásenie, že ministerka Saková stratila dôveru prezidenta, bolo úplne od veci. A kontra Roberta Fica, že by mal prezident Kiska odstúpiť, tak isto. Robert Fico vie, že je veľmi nepravdepodobné, že by to urobil. A prinieslo by to problém Smeru, ak by to Andrej Kiska urobil. Treba si uvedomiť, že ak by sa Andrej Kiska vzdal mandátu, do siedmich dní musia byť vyhlásené voľby prezidenta a prvé kolo musí byť do 60 dní. A Smer zatiaľ nemá kandidáta,“ dodal.
Kroky, ktoré doteraz urobilo Ministerstvo zahraničných vecí, či už opakované predvolanie vietnamského veľvyslanca na Slovensku alebo zníženie úrovne diplomatického zastúpenia Slovenska vo Vietname, považuje Hrabko za dostatočné. „Rezort diplomacie by mal počkať na výsledok vyšetrovania,“ uzavrel Hrabko.
Ak by sa počet členov vládnej koalície zmenil na dvoch, Smer-SD a SNS, stále majú podľa Hrabka možnosť rokovať o parlamentnej podpore menšinového kabinetu. Dokonca aj s Mostom – Híd výmenou za prísľub realizácie programového vyhlásenia vlády aj v tých častiach, ktoré presadili bugárovci. „Je v záujme Mosta, aj keby sa dištancoval vystúpením z koalície, dohodnúť sa na tých veciach, na ktorých sa dohodnúť treba. Lebo po ďalších voľbách už nemusí mať slovo v koalícii, ak sa aj dostane do parlamentu. Preto musí využiť šancu teraz,“ odhadol Hrabko.
„Toto lepidlo drží pokope takmer akúkoľvek koalíciu, aj to neplatí úplne, lebo sme videli strany, ktoré dokázali povaliť aj vlastnú vládu. Čo je pre mňa doteraz nepochopiteľné. Béla Bugár podľa mňa také niečo neurobí,“ odhadol Hrabko.
Pri rozhodovaní Mosta – Híd, či ostane členom vládnej koalície podľa neho zaváži najmä to, či na únose vietnamského občana participoval exminister Robert Kaliňák alebo ministerstvo vnútra vedome a aktívne, ako by to mohlo vyplývať z indícií publikovaných v článku Denníka N, alebo exminister v čase poslednej návštevy vietnamského kolegu To Lama o únose vôbec nevedel, ako to tvrdí on a dokladuje to testom na detektore lži.
Obidve vysvetlenia sa podľa Hrabka navzájom vylučujú a obe indikujú diametrálne odlišnú situáciu. „Slovensko nemôže povedať, že sa skutok nestal, že nebol unesený. Ale ide o to, či to bolo s vedomím slovenských štátnych orgánov alebo boli podvedení. Takto to hodnotí aj nemecký súd, nekonštatuje, že to bolo s vedomím ministerstva vnútra alebo štátnych orgánov Slovenska ale pripúšťa možnosť, že sme boli podvedení. Že to bolo všetko narýchlo a tajné služby nestačili zareagovať. Nestačili zareagovať, samozrejme, v prvom rade nemecké tajné služby,“ poznamenal Hrabko.
Kľúčové podľa neho v tejto chvíli nie sú medializované informácie, ani video z vyšetrenia na detektore lži publikované Robertom Kaliňákom, ale výsledky vyšetrovania slovenských a nemeckých orgánov, ktoré napokon oddelia fakty od fikcie. „Video s detektorom nemá žiadnu inú hodnotu, okrem politickej,“ povedal Hrabko. Zároveň dodal, že ak ministerstvo vnútra dokáže vyvrátiť niektoré konkrétne detaily publikovaného článku, ako to tvrdí, spochybní tým celý jeho obsah.
„Treba si počkať na konkrétne kroky vyšetrovania. Isté a nespochybniteľné je, že by malo mať tú najvyššiu prioritu. Padni komu padni,“ povedal Hrabko. „Treba si všímať najskôr fakty, aby nám neunikla podstata veci. Ostávam pri rozhodnutí nemeckého súdu, ktorý konštatoval, že skutok sa stal. Otázka je, či vedome alebo nevedome a to my nevyšetríme, to musia vyšetriť orgány činné v trestnom konaní. A mali by konať riadne, včas, preukázateľne a dôveryhodne,“ zhrnul.
Čo sa týka reakcií politických strán, podľa Hrabka sa dali očakávať. „Je pochopiteľné, že opozičné strany žiadajú pád vlády. Čo by to bolo za opozíciu, ktorá by nežiadala pád vlády a čo by to bolo za vládu, keby svoj pád pripustila. A myslím si, že im tiež veľmi nejde veľmi o fakty, tiež nemajú možnosť riešiť skutok, ktorý sa stal, ale politicky to využívajú. Je to podobná politická rétorika ako zo strany prezidenta Andreja Kisku či poslanca Roberta Fica,“ povedal Hrabko.
„Vyhlásenie, že ministerka Saková stratila dôveru prezidenta, bolo úplne od veci. A kontra Roberta Fica, že by mal prezident Kiska odstúpiť, tak isto. Robert Fico vie, že je veľmi nepravdepodobné, že by to urobil. A prinieslo by to problém Smeru, ak by to Andrej Kiska urobil. Treba si uvedomiť, že ak by sa Andrej Kiska vzdal mandátu, do siedmich dní musia byť vyhlásené voľby prezidenta a prvé kolo musí byť do 60 dní. A Smer zatiaľ nemá kandidáta,“ dodal.
Kroky, ktoré doteraz urobilo Ministerstvo zahraničných vecí, či už opakované predvolanie vietnamského veľvyslanca na Slovensku alebo zníženie úrovne diplomatického zastúpenia Slovenska vo Vietname, považuje Hrabko za dostatočné. „Rezort diplomacie by mal počkať na výsledok vyšetrovania,“ uzavrel Hrabko.
