Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parlament si po dlhých rokoch nezmrazil platy. Nikto si to príliš nevšímal, všetci sme debatovali o migrácii, upozornil v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 5. januára (Teraz.sk) – Hoci Smer-SD a SNS argumentujú, že mená svojich prezidentských kandidátov zverejnia až na poslednú chvíľu preto, aby ich chránili pred antikampaňou, podľa publicistu Juraja Hrabka je reálne skôr to, že sa doteraz definitívne nerozhodli. „Kandidáti antikampani neutečú. Začne, akonáhle sa zverejnia mená. Naopak, strany kandidáta oberajú o možnosť dôkladne argumentovať voči tomu, čo bude voči nim vznesené,“ povedal Hrabko.
„Niečo sa na každého vždy nájde a keď sa nenájde, tak sa vyrobí. A kandidát potrebuje viac času, aby dokázal objasniť, že to, čo na neho vyťahujú, je pasé alebo to nie je pravda, prípadne to bolo za iných okolností,“ tvrdí Hrabko.
„Možno ani SNS ani Smer ešte celkom presne nevedia, kto bude kandidátom a preto čakajú na poslednú chvíľu. Ale nie len oni. Istý posun nastal u KDH aj u OĽaNO, ale definitívne vyhlásenie ešte nedali,“ poznamenal Hrabko.
Napríklad v prípade KDH je podľa neho ťažké podporiť Františka Mikloška, ktorý síce patril medzi zakladateľov hnutia, ale zo strany neskôr vystúpil a už k nej nepatrí. „František Mikloško je z môjho pohľadu voliteľný kandidát, ale zároveň nie zvoliteľný. Prečo by mali podporovať jeho, keď z tej strany odišiel? Prečo zo svojho stredu nevedia vygenerovať kandidáta?,“ pýta sa Hrabko.
Prezidentské voľby budú podľa Hrabka patriť k najdôležitejším politickým udalostiam roku 2019 na Slovensku, na európskej úrovni k nim budú patriť voľby do Európskeho parlamentu a brexit.
„Na stole leží riadený, neriadený odchod Veľkej Británie alebo alternatíva referenda. Ale v takom prípade treba nájsť inú otázku. Súhlasím s pani Mayovou, že referendá nie je možné opakovať donekonečna, je zodpovednosťou voličov, ako rozhodnú,“ povedal Hrabko.
Slovensko by sa podľa neho malo pripravovať na všetky tri možnosti. „Vnímam vyhlásenie premiéra Petra Pellegriniho, že Slovensko je pripravené na akúkoľvek alternatívu. Ale je to iba vyhlásenie. Nevidím žiadny konkrétny skutok napríklad v porovnaní s Nemeckom, ktoré sa už pripravuje a vláda schvaľuje konkrétne veci,“ povedal Hrabko.
Uplynulý rok mal byť podľa Hrabka v prvom rade rokom česko – slovenskej vzájomnosti, do slovenskej histórie sa však zapíše najmä ako rok, počas ktorého zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerku.
Najdôležitejšou politickou udalosťou druhej časti roka 2018 boli podľa neho na Slovensku komunálne voľby a ich najvýraznejším trendom bol pokračujúci nárast počtu nezávislých kandidátov. „Mohli by sme hovoriť o práci politických strán v regiónoch, prečo bol nárast počtu nezávislých kandidátov taký vysoký. Prečo sa nechcú priznávať k politickým stranám? Lebo nárast je daný aj tým, že niektorí ľudia, ktorí pred štyrmi rokmi ešte kandidovali za politické strany, tentokrát išli radšej ako nezávislí,“ povedal Hrabko.
Koncom roka na slovenskej politickej scéne rezonoval spor o Globálny migračný pakt OSN. Hoci kvôli nemu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) dokonca podal demisiu, ktorú neskôr stiahol, podľa Hrabka tento konflikt nebol taký významný, ako sa na prvý pohľad javil. „Vnímam to ako búrku v pohári vody. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá začala debatovať o tom, čo tých 190 krajín za dva roky vyrokovalo v globálnom migračnom pakte,“ povedal.
„Jednotlivé krajiny začali odstupovať, respektíve sa začali objavovať výhrady. Z našich susedov ich najhlasnejšie formulovalo Maďarsko, ale pridalo sa aj Česko, Poľsko a ďalšie. U nás chytila príležitosť za pačesy SNS, predložila do parlamentu návrh uznesenia. Uznesenie napokon bolo prijaté 90 poslancami. Vláda už potom podľa môjho názoru nemala inú možnosť, iba uznesenie akceptovať, v opačnom prípade by mala podať demisiu, ak by nechcela plniť vôľu NR SR,“ dodal Hrabko.
„A parlament si tento rok po dlhých rokoch nezmrazil platy. Nikto si to príliš nevšímal, všetci sme debatovali o migrácii,“ upozornil.
Porovnanie výšky straníckych preferencií na začiatku a konci roka podľa Hrabka ukazuje veľmi malé posuny. Smeru-SD namerala agentúra AKO vo februári 2018 preferencie na úrovni 24,7 percenta a na prelome novembra a decembra tohto istého roka 23,4 percenta. Druhá v poradí, SaS, klesla v decembri v porovnaní s februárom 2018 zo 16,2 percenta na 15,9 percenta. Prekvapivo malé rozdiely sú aj v podpore ostatných strán. Výnimkou je Progresívne Slovensko, ktoré stúplo z 1,6 percentnej podpory vo februári na viac ako päťpercentnú v decembri. Otázkou je, nakoľko relevantný je pokles podpory Strany maďarskej komunity, ktorá mala vo februári 2018 podľa AKO 3,4 percenta, koncom roka už len 2,4.
„Smer je raz vyššie, raz nižšie, ale dôležité je, že je nad psychologickou hranicou dvadsať percent. SaS zasa ešte neprekonala osemnásť percent. Čo sa týka SMK, v medzivolebnom období nikdy nemala nejaké veľké výsledky, ale pri voľbách potom nepreliezla do parlamentu iba tesne. Kým sa nevymenia predsedovia, Most a SMK nenájdu spoločnú reč, lebo ju nechce nájsť ani jedna ani druhá strana. Viac na to zatiaľ dopláca SMK,“ reagoval Hrabko.
Slovensko – česká spolupráca počas roka pripomínania si spoločných okrúhlych "osmičkových" výročí v roku 2018 podľa Hrabka napokon priniesla pozitívne výsledky. Dodáva však, že je otázne, prečo sme si 100 rokov od vzniku Československa pripomínali v Prahe 28. októbra, ale na Slovensku až 30. októbra, na výročie Deklarácie slovenského národa, ktorou sa k spoločnému štátu prihlásila slovenská reprezentácia.
„Predvojnové Československo bol vynikajúci demokratický štát, samozrejme, aj vtedy boli námietky a časť Slovákov bojovala za svojbytnosť, svojstojnosť, ale prečo aj po sto rokoch musíme ukázať, že sme iní? Celý svet akceptuje 28. október, my musíme mať 30. október,“ poznamenal Hrabko. „Nehovoriac už o tom, koľko gratulácií dostal k tomu výročiu od výrazných svetových politikov český prezident Miloš Zeman. Slovenský prezident Andrej Kiska, ak sa nemýlim, dostal k tomuto výročiu iba jednu gratuláciu, od českého prezidenta,“ dodal Hrabko.
Napriek tomu podľa neho veľké množstvo spoločných kultúrnych, ale aj politických aktivít vyvolalo pozitívnu odozvu. „Bolo aj po prvý krát vystúpenie českého predsedu parlamentu v Národnej rade SR a Andreja Danka v českom parlamente,“ pripomenul. „Bodaj by z toho, čo sa udialo vo vzájomných vzťahoch, niečo pretrvalo aj v ďalších rokoch a nie až zasa o sto rokov si pripomenieme, čo sme si kedysi boli zač. Samozrejme, už nebudú slávnostné zhromaždenia, zasadnutia venované príležitosti storočnice spoločného štátu, ale budú iné formy,“ uzavrel Hrabko.
„Niečo sa na každého vždy nájde a keď sa nenájde, tak sa vyrobí. A kandidát potrebuje viac času, aby dokázal objasniť, že to, čo na neho vyťahujú, je pasé alebo to nie je pravda, prípadne to bolo za iných okolností,“ tvrdí Hrabko.
„Možno ani SNS ani Smer ešte celkom presne nevedia, kto bude kandidátom a preto čakajú na poslednú chvíľu. Ale nie len oni. Istý posun nastal u KDH aj u OĽaNO, ale definitívne vyhlásenie ešte nedali,“ poznamenal Hrabko.
Napríklad v prípade KDH je podľa neho ťažké podporiť Františka Mikloška, ktorý síce patril medzi zakladateľov hnutia, ale zo strany neskôr vystúpil a už k nej nepatrí. „František Mikloško je z môjho pohľadu voliteľný kandidát, ale zároveň nie zvoliteľný. Prečo by mali podporovať jeho, keď z tej strany odišiel? Prečo zo svojho stredu nevedia vygenerovať kandidáta?,“ pýta sa Hrabko.
Prezidentské voľby budú podľa Hrabka patriť k najdôležitejším politickým udalostiam roku 2019 na Slovensku, na európskej úrovni k nim budú patriť voľby do Európskeho parlamentu a brexit.
„Na stole leží riadený, neriadený odchod Veľkej Británie alebo alternatíva referenda. Ale v takom prípade treba nájsť inú otázku. Súhlasím s pani Mayovou, že referendá nie je možné opakovať donekonečna, je zodpovednosťou voličov, ako rozhodnú,“ povedal Hrabko.
Slovensko by sa podľa neho malo pripravovať na všetky tri možnosti. „Vnímam vyhlásenie premiéra Petra Pellegriniho, že Slovensko je pripravené na akúkoľvek alternatívu. Ale je to iba vyhlásenie. Nevidím žiadny konkrétny skutok napríklad v porovnaní s Nemeckom, ktoré sa už pripravuje a vláda schvaľuje konkrétne veci,“ povedal Hrabko.
Hodnotenie druhého polroka 2018
Uplynulý rok mal byť podľa Hrabka v prvom rade rokom česko – slovenskej vzájomnosti, do slovenskej histórie sa však zapíše najmä ako rok, počas ktorého zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerku.
Najdôležitejšou politickou udalosťou druhej časti roka 2018 boli podľa neho na Slovensku komunálne voľby a ich najvýraznejším trendom bol pokračujúci nárast počtu nezávislých kandidátov. „Mohli by sme hovoriť o práci politických strán v regiónoch, prečo bol nárast počtu nezávislých kandidátov taký vysoký. Prečo sa nechcú priznávať k politickým stranám? Lebo nárast je daný aj tým, že niektorí ľudia, ktorí pred štyrmi rokmi ešte kandidovali za politické strany, tentokrát išli radšej ako nezávislí,“ povedal Hrabko.
Koncom roka na slovenskej politickej scéne rezonoval spor o Globálny migračný pakt OSN. Hoci kvôli nemu minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) dokonca podal demisiu, ktorú neskôr stiahol, podľa Hrabka tento konflikt nebol taký významný, ako sa na prvý pohľad javil. „Vnímam to ako búrku v pohári vody. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá začala debatovať o tom, čo tých 190 krajín za dva roky vyrokovalo v globálnom migračnom pakte,“ povedal.
„Jednotlivé krajiny začali odstupovať, respektíve sa začali objavovať výhrady. Z našich susedov ich najhlasnejšie formulovalo Maďarsko, ale pridalo sa aj Česko, Poľsko a ďalšie. U nás chytila príležitosť za pačesy SNS, predložila do parlamentu návrh uznesenia. Uznesenie napokon bolo prijaté 90 poslancami. Vláda už potom podľa môjho názoru nemala inú možnosť, iba uznesenie akceptovať, v opačnom prípade by mala podať demisiu, ak by nechcela plniť vôľu NR SR,“ dodal Hrabko.
„A parlament si tento rok po dlhých rokoch nezmrazil platy. Nikto si to príliš nevšímal, všetci sme debatovali o migrácii,“ upozornil.
Preferencie a československý rok
Porovnanie výšky straníckych preferencií na začiatku a konci roka podľa Hrabka ukazuje veľmi malé posuny. Smeru-SD namerala agentúra AKO vo februári 2018 preferencie na úrovni 24,7 percenta a na prelome novembra a decembra tohto istého roka 23,4 percenta. Druhá v poradí, SaS, klesla v decembri v porovnaní s februárom 2018 zo 16,2 percenta na 15,9 percenta. Prekvapivo malé rozdiely sú aj v podpore ostatných strán. Výnimkou je Progresívne Slovensko, ktoré stúplo z 1,6 percentnej podpory vo februári na viac ako päťpercentnú v decembri. Otázkou je, nakoľko relevantný je pokles podpory Strany maďarskej komunity, ktorá mala vo februári 2018 podľa AKO 3,4 percenta, koncom roka už len 2,4.
„Smer je raz vyššie, raz nižšie, ale dôležité je, že je nad psychologickou hranicou dvadsať percent. SaS zasa ešte neprekonala osemnásť percent. Čo sa týka SMK, v medzivolebnom období nikdy nemala nejaké veľké výsledky, ale pri voľbách potom nepreliezla do parlamentu iba tesne. Kým sa nevymenia predsedovia, Most a SMK nenájdu spoločnú reč, lebo ju nechce nájsť ani jedna ani druhá strana. Viac na to zatiaľ dopláca SMK,“ reagoval Hrabko.
Slovensko – česká spolupráca počas roka pripomínania si spoločných okrúhlych "osmičkových" výročí v roku 2018 podľa Hrabka napokon priniesla pozitívne výsledky. Dodáva však, že je otázne, prečo sme si 100 rokov od vzniku Československa pripomínali v Prahe 28. októbra, ale na Slovensku až 30. októbra, na výročie Deklarácie slovenského národa, ktorou sa k spoločnému štátu prihlásila slovenská reprezentácia.
„Predvojnové Československo bol vynikajúci demokratický štát, samozrejme, aj vtedy boli námietky a časť Slovákov bojovala za svojbytnosť, svojstojnosť, ale prečo aj po sto rokoch musíme ukázať, že sme iní? Celý svet akceptuje 28. október, my musíme mať 30. október,“ poznamenal Hrabko. „Nehovoriac už o tom, koľko gratulácií dostal k tomu výročiu od výrazných svetových politikov český prezident Miloš Zeman. Slovenský prezident Andrej Kiska, ak sa nemýlim, dostal k tomuto výročiu iba jednu gratuláciu, od českého prezidenta,“ dodal Hrabko.
Napriek tomu podľa neho veľké množstvo spoločných kultúrnych, ale aj politických aktivít vyvolalo pozitívnu odozvu. „Bolo aj po prvý krát vystúpenie českého predsedu parlamentu v Národnej rade SR a Andreja Danka v českom parlamente,“ pripomenul. „Bodaj by z toho, čo sa udialo vo vzájomných vzťahoch, niečo pretrvalo aj v ďalších rokoch a nie až zasa o sto rokov si pripomenieme, čo sme si kedysi boli zač. Samozrejme, už nebudú slávnostné zhromaždenia, zasadnutia venované príležitosti storočnice spoločného štátu, ale budú iné formy,“ uzavrel Hrabko.
