Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela volebného zákona bola šitá horúcou ihlou a prezidentka ju zrejme nepodpíše, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. júna (Teraz.sk) – Dôvod, prečo sa Progresívne Slovensko a SPOLU odmietli zúčastniť okrúhleho stola organizovaného Zlaticou Kušnírovou a Igorom Matovičom je ten, že táto koalícia v prieskumoch na druhej priečke za Smerom-SD vystriedala SaS, je najsilnejším opozičným subjektom a v rokovaniach nepotrebuje prenechávať iniciatívu konkurenčnému OĽaNO. V diskusii na Tablet.tv to vo štvrtok 27. júna povedal publicista Juraj Hrabko.
„Pokiaľ ja viem, Richard Sulík na tom okrúhlom stole prisľúbil účasť, Progresívne Slovensko odmietlo a pozvalo pani Kušnírovú na vlastné rokovanie. Progresívne Slovensko a SPOLU sú dnes na koni, sú druhou najsilnejšou stranou, éra Richarda Sulíka, ak niečo nevymyslí, sa pomaly končí,“ povedal Hrabko.
Stretnutie PS/SPOLU s exprezidentom Andrejom Kiskom Hrabko považuje za prvý „nástrel“ a hľadanie spoločných tém. „Zrejme skúmali svoje sily a možnosti, čo sa dá vymyslieť do volieb, aby boli čo najviac úspešní,“ poznamenal.
Richard Sulík ponúkol bývalému prezidentskému kandidátovi strany Robertovi Mistríkovi pozíciu predsedu SaS a lídra kandidátky do volieb, ten to však odmietol a SaS povedie do parlamentných volieb opäť Sulík. Na otázku, či nie je logické, že Sulík hľadá cesty ako pri SaS udržať voličov, ktorých jej preberajú nové strany, Hrabko odpovedal, že jemu tento spôsob ponúknutia funkcie pripadá pokútny.
„Sulíkovo ponúknutie kresla by som neporovnával s Bélom Bugárom, ktorý to urobil po straníckej linke. Tak, ako sa to má. Krok Richarda Sulíka by som označil za pokútny, za obídenie straníckych štruktúr. Išlo rozhovor medzi štyrmi očami,“ hodnotí Hrabko. Aj predseda Mosta-Híd totiž ponúkol svoju funkciu, stranícke štruktúry to však neschválili.
Most-Híd medializoval záujem spolupracovať s ďalšími menšinovými stranami, Hrabko však v tejto veci nie je optimistom. „Uvidíme, či z toho zaprší, osobne to veľmi nepredpokladám. Lebo tam naozaj ide o personálne záležitosti,“ povedal Hrabko.
„On garantoval, že ak sa KDH nedostane do parlamentu, potrebuje dve hodiny na to, aby sa vzdal funkcie predsedu. Neviem prečo práve dve hodiny, ale znamená to, že kto nechce, aby bol pán Hlina predsedom KDH, nebude voliť KDH. A následný krok je už potom jasný,“ komentoval Hrabko vyhlásenie Alojza Hlinu, že sa vzdá funkcie predsedu KDH, ak hnutie nepostúpi do parlamentu.
„Ale KDH, aj vďaka Alojzovi Hlinovi, dnes má na to, aby prekročilo parlamentný prah. Myslím si, že sa už môže cítiť byť v bezpečnej zóne a nie v zóne ohrozenej. Kresťanským demokratom svedčí, keď idú sami do volieb, rovnako, ako to svedčí aj SaS. Oceňujem takýto postoj, lebo strana ide na trh s vlastnou kožou, neskrýva sa a nezakrýva niekým iným,“ zhrnul Hrabko.
Slovenská národná strana po svojom sneme predstavila návrh zmien volebného zákona, ktoré napokon v skrátenom legislatívnom konaní schválil parlament. Hrabko nesúhlasí s námietkou časti opozície, podľa ktorej je na takéto zmeny v čase osem mesiacov pred voľbami už neskoro, novelu však považuje za šitú horúcou ihlou a má podozrenie, že môže byť v rozpore s ústavou.
„Je to rétorika, máme osem mesiacov pred voľbami a podľa mňa sa s tým každý dokáže vysporiadať. Novela podľa mňa neohrozí ani Andreja Kisku, ktorý ešte stranu nemá a iba zbiera hlasy,“ reagoval na výhrady, že je na takúto novelu už neskoro.
Na druhej strane, finančné limity pre politické strany, ktoré novela zavádza, podľa neho diskriminujú tie, ktoré sú nové a nemajú ešte nárok na štátny príspevok. „Viem si to predstaviť, môže sa to stať. Keď má strana dostatok peňazí, tak sa to stať môže,“ odpovedal na otázku, či môže viac ako trojmiliónový limit stranu v praxi skutočne obmedzovať.
„Isté je, že je to šité horúcou ihlou. Neviem prečo, osobne nepredpokladám, že pani prezidentka takýto zákon podpíše. Aj tak to teda môžu definitívne schváliť až v septembri, čo by mohli tak, či onak. Aj bez skráteného legislatívneho konania. Týmto politickým šachom sa nedá rozumieť,“ tvrdí Hrabko.
Publicista v debate ocenil opätovné prihlásenie sa troch najvyšších ústavných činiteľov, prezidentky Zuzany Čaputovej, predsedu parlamentu Andreja Danka a premiéra Petra Pellegriniho k euroatlantickej orientácii Slovenska. „Je veľmi dobré, že to urobili a opätovne sa k tomuto vyhláseniu prihlásili, pretože predtým ho podpísal prezident Andrej Kiska, ktorý už prezidentom nie je a pokladám za veľmi dobré, že sa Zuzana Čaputová ako nová prezidentka prihlásila k tejto deklarácii. Už dávnejšie sme hovorili o tom, že by tak mala urobiť,“ poznamenal Hrabko.
„Po ďalších parlamentných voľbách, keď budeme mať nového alebo staronového predsedu parlamentu a nového alebo staronového premiéra, opäť nastane čas aby sa prihlásili k euroatlantickej spolupráci,“ dodal.
„Pokiaľ ja viem, Richard Sulík na tom okrúhlom stole prisľúbil účasť, Progresívne Slovensko odmietlo a pozvalo pani Kušnírovú na vlastné rokovanie. Progresívne Slovensko a SPOLU sú dnes na koni, sú druhou najsilnejšou stranou, éra Richarda Sulíka, ak niečo nevymyslí, sa pomaly končí,“ povedal Hrabko.
Stretnutie PS/SPOLU s exprezidentom Andrejom Kiskom Hrabko považuje za prvý „nástrel“ a hľadanie spoločných tém. „Zrejme skúmali svoje sily a možnosti, čo sa dá vymyslieť do volieb, aby boli čo najviac úspešní,“ poznamenal.
Richard Sulík ponúkol bývalému prezidentskému kandidátovi strany Robertovi Mistríkovi pozíciu predsedu SaS a lídra kandidátky do volieb, ten to však odmietol a SaS povedie do parlamentných volieb opäť Sulík. Na otázku, či nie je logické, že Sulík hľadá cesty ako pri SaS udržať voličov, ktorých jej preberajú nové strany, Hrabko odpovedal, že jemu tento spôsob ponúknutia funkcie pripadá pokútny.
„Sulíkovo ponúknutie kresla by som neporovnával s Bélom Bugárom, ktorý to urobil po straníckej linke. Tak, ako sa to má. Krok Richarda Sulíka by som označil za pokútny, za obídenie straníckych štruktúr. Išlo rozhovor medzi štyrmi očami,“ hodnotí Hrabko. Aj predseda Mosta-Híd totiž ponúkol svoju funkciu, stranícke štruktúry to však neschválili.
Most-Híd medializoval záujem spolupracovať s ďalšími menšinovými stranami, Hrabko však v tejto veci nie je optimistom. „Uvidíme, či z toho zaprší, osobne to veľmi nepredpokladám. Lebo tam naozaj ide o personálne záležitosti,“ povedal Hrabko.
„On garantoval, že ak sa KDH nedostane do parlamentu, potrebuje dve hodiny na to, aby sa vzdal funkcie predsedu. Neviem prečo práve dve hodiny, ale znamená to, že kto nechce, aby bol pán Hlina predsedom KDH, nebude voliť KDH. A následný krok je už potom jasný,“ komentoval Hrabko vyhlásenie Alojza Hlinu, že sa vzdá funkcie predsedu KDH, ak hnutie nepostúpi do parlamentu.
„Ale KDH, aj vďaka Alojzovi Hlinovi, dnes má na to, aby prekročilo parlamentný prah. Myslím si, že sa už môže cítiť byť v bezpečnej zóne a nie v zóne ohrozenej. Kresťanským demokratom svedčí, keď idú sami do volieb, rovnako, ako to svedčí aj SaS. Oceňujem takýto postoj, lebo strana ide na trh s vlastnou kožou, neskrýva sa a nezakrýva niekým iným,“ zhrnul Hrabko.
Zmena volebných pravidiel
Slovenská národná strana po svojom sneme predstavila návrh zmien volebného zákona, ktoré napokon v skrátenom legislatívnom konaní schválil parlament. Hrabko nesúhlasí s námietkou časti opozície, podľa ktorej je na takéto zmeny v čase osem mesiacov pred voľbami už neskoro, novelu však považuje za šitú horúcou ihlou a má podozrenie, že môže byť v rozpore s ústavou.
„Je to rétorika, máme osem mesiacov pred voľbami a podľa mňa sa s tým každý dokáže vysporiadať. Novela podľa mňa neohrozí ani Andreja Kisku, ktorý ešte stranu nemá a iba zbiera hlasy,“ reagoval na výhrady, že je na takúto novelu už neskoro.
Na druhej strane, finančné limity pre politické strany, ktoré novela zavádza, podľa neho diskriminujú tie, ktoré sú nové a nemajú ešte nárok na štátny príspevok. „Viem si to predstaviť, môže sa to stať. Keď má strana dostatok peňazí, tak sa to stať môže,“ odpovedal na otázku, či môže viac ako trojmiliónový limit stranu v praxi skutočne obmedzovať.
„Isté je, že je to šité horúcou ihlou. Neviem prečo, osobne nepredpokladám, že pani prezidentka takýto zákon podpíše. Aj tak to teda môžu definitívne schváliť až v septembri, čo by mohli tak, či onak. Aj bez skráteného legislatívneho konania. Týmto politickým šachom sa nedá rozumieť,“ tvrdí Hrabko.
Deklarácia
Publicista v debate ocenil opätovné prihlásenie sa troch najvyšších ústavných činiteľov, prezidentky Zuzany Čaputovej, predsedu parlamentu Andreja Danka a premiéra Petra Pellegriniho k euroatlantickej orientácii Slovenska. „Je veľmi dobré, že to urobili a opätovne sa k tomuto vyhláseniu prihlásili, pretože predtým ho podpísal prezident Andrej Kiska, ktorý už prezidentom nie je a pokladám za veľmi dobré, že sa Zuzana Čaputová ako nová prezidentka prihlásila k tejto deklarácii. Už dávnejšie sme hovorili o tom, že by tak mala urobiť,“ poznamenal Hrabko.
„Po ďalších parlamentných voľbách, keď budeme mať nového alebo staronového predsedu parlamentu a nového alebo staronového premiéra, opäť nastane čas aby sa prihlásili k euroatlantickej spolupráci,“ dodal.
