Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová strana Andreja Kisku už nebude mať za sebou dôveru, ktorú má dnes ako prezident, upozornil Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
,aktualizované Bratislava 6. apríla (Teraz.sk) – Víťazom prezidentských volieb sa stala členka Progresívneho Slovenska (PS) Zuzana Čaputová a kandidát podporovaný Smerom-SD, Maroš Šefčovič, skončil druhý. Smer-SD preto v týchto voľbách prehral, ale menej ako ostatné strany, ktorých pôvodní kandidáti do druhého volebného kola ani nepostúpili. V diskusii na Tablet.tv to 4. apríla povedal publicista Juraj Hrabko.
Pred piatimi rokmi Ivana Gašparoviča, ktorý bol názorovo blízky Smeru-SD, vystriedal vo funkcii „protificovsky“ orientovaný Andrej Kiska. Tento rok sa Smer-SD pokúsil na poste prezidenta o zmenu vo svoj prospech, ale túto zmenu nedokázal presadiť. „Vtedy to boli voľby proti Robertovi Ficovi, teraz to boli voľby proti Smeru-SD,“ poznamenal Hrabko.
Sila Smeru-SD opäť stačila na postup nimi podporovaného kandidáta do druhého volebného kola, ale už nie na víťazstvo. „Príbeh sa zopakoval. Ale treba si uvedomiť, že Smer bol pred piatimi rokmi veľmi silný, nedá sa to porovnávať s dnešnými preferenciami,“ dodal. Napriek tomu sa podľa Hrabka nedá hovoriť o tom, že by sa situácia na poste hlavy štátu vôbec nezmenila, keďže do funkcie mieri namiesto Andreja Kisku nová osobnosť, Zuzana Čaputová.
„Treba si počkať. K Andrejovi Kiskovi sa zasa až tak neprikláňala, pamätáme si na jej výrok, že byť ním, vzhľadom na tie daňové veci, by do politiky už nešla. Podobný výrok mala aj o Richardovi Sulíkovi, vzhľadom na jeho stretávanie sa s Marianom Kočnerom,“ upozornil Hrabko.
„Teraz je ešte euforická doba, musí si to užívať. Je to aj jej osobné veľké víťazstvo, ale neviem, či si uvedomuje, že sa jej život otočí o 180 stupňov. Zatiaľ sa ešte správa ako aktivistka, ale bude sa musieť správať ako politička. Je to úplne iná pozícia, než v akej pôsobila doteraz. Veľkou výstrahou pre ňu môže byť zlyhanie Ivety Radičovej v politike,“ dodal publicista.
Podľa Hrabka bude význam Smeru-SD na slovenskej politickej scéne postupne klesať, stále však má potenciál vyhrať nadchádzajúce parlamentné voľby. „Samozrejme, že (v prezidentských voľbách, pozn. Teraz.sk) prehral, ale skončil druhý. Ostatné strany, okrem Progresívneho Slovenska, prehrali ešte viac,“ upozornil Hrabko.
Či výsledok prezidentských volieb nejako ovplyvní aj pomer síl v straníckej politike, je podľa Hrabka predčasné hovoriť. Niečo naznačia výsledky eurovolieb, ale ani tie podľa neho nebudú, vzhľadom na predpokladanú nízku volebnú účasť, úplne smerodajné.
Čo sa týka prieskumov, podľa Hrabka bude mať pre identifikáciu trendov zmysel až porovnanie výsledkov prieskumov viacerých agentúr z dlhodobého hľadiska. „Ja veľmi prieskumom nedôverujem, radšej by som si počkal,“ povedal.
Politická situácia sa podľa neho komplikuje aj pribúdaním nových subjektov do opozičného spektra. V priebehu tohto volebného obdobia k parlamentnej SaS, OĽaNO, ĽS NS a Sme rodina a mimoparlamentnému KDH a SMK pribudlo Progresívne Slovensko, SPOLU Miroslava Beblavého, Kresťanská únia Anny Záborskej a Braňa Škripeka a novú stranu avizuje aj prezident Andrej Kiska. „Áno, je tu tlačenica, v tejto časti politického spektra. Kiska sa bude ruvať o tých istých voličov. Ako prezident nemá konkurenciu, v straníckom súboji ju mať bude. Uvidíme, koho všetkého bude mať v tíme. Hovorí aj o nejakých starých, skúsených tvárach. Tak si ešte tie tri mesiace počkajme,“ povedal Hrabko.
„Ešte spomeniem, že politickú stranu má aj Andy Hryc a chce ísť do politiky. Andrej Kiska je známa tvár, veď je prezident republiky. Samozrejme, stavia na vysokej dôvere, ktorú mu namerala jedna z agentúr. Uvidíme, ako mu bude klesať, keď odíde z prezidentského paláca a ako bude stúpať novej prezidentke Zuzane Čaputovej,“ dodal. Kiskovo taktické rozhodnutie avizovať vznik novej strany ešte v čase, keď pôsobí v úrade prezidenta, považuje Hrabko za snahu „priživiť“ sa na aktuálnej emócii z volebného víťazstva Zuzany Čaputovej.
„Ak by mal mať niekto právo „priživiť“ sa na jej úspechu, malo by to byť Progresívne Slovensko, ktoré ju poslalo do volieb a v neposlednom rade Robert Mistrík,“ povedal Hrabko.
V diskusii komentoval aj v poradí druhú tohoročnú voľbu kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. V čase diskusie v TABLET.TV už bola zvolená prvá šestica kandidátov a očakávalo sa, že ešte dvaja by mohli pribudnúť po druhom kole voľby. „Plénum je sfunkčnené iba matematicky. Inak hlasujete o veciach, keď je najnižší možný počet sudcov a inak, keď je sudcov všetkých trinásť,“ upozornil Hrabko. Povinnosťou NR SR totiž bolo dodať prezidentovi 18 kandidátov na posty sudcov, z ktorých mal podľa ústavy vybrať deviatku nových sudcov ÚS.
Parlament však dokázal zvoliť len časť z potrebného počtu kandidátov. „Vejár možných scenárov načrtnem len krátko. V prvom rade záleží na tom, či Andrej Danko pošle uznesenie s menami zvolených kandidátov prezidentovi,“ povedal Hrabko s tým, že predseda NR SR to urobiť nemusí. „Pavol Paška neposlal. Pán Gašparovič vyberal presne podľa ústavy deväť sudcov z 18 kandidátov. Ak pán Danko pošle do prezidentského paláca neúplný počet, pán Kiska má dve možnosti. Môže povedať, že Ćierny Peter ostáva na parlamente a on bude čakať na osemnásť kandidátov, alebo to môže prijať. A bude sa rozhodovať medzi kandidátmi, ktorých mu parlament poslal,“ dodal Hrabko.
Prezident podľa neho môže uprednostniť ustanovenie ústavy, podľa ktorého vyberá polovicu z kandidátov zvolených parlamentom, alebo sa môže sústrediť skôr na svoju povinnosť prispieť k riadnemu fungovaniu ÚS. „Môže, vzhľadom na ďalšie články ústavy, vymenovať aj všetkých (ôsmich) kandidátov. Nie je to čistý ústavný postup, ale hovorím o možnostiach. Je prioritou funkčný alebo ochromený ústavný súd? A keď to pán prezident urobí, čo také sa mu môže stať?,“ pýta sa Hrabko.
V diskusii krátko komentoval aj opakované zvolávanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd). Hoci ju opozícia iniciovala, vo štvrtok 4. apríla na ňu neprišiel dostatočný počet opozičných poslancov, aby bola snemovňa uznášaniaschopná.
„Je to politicky nepríjemná situácia pre mimovládne strany. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že koalícia musí poskytnúť opozičným poslancom len taký počet svojich členov, aby schôdza mohla byť otvorená. Malo by byť aj v záujme koaličných poslancov, aby mohli vyvrátiť argumenty opozičných priamo na tej schôdzi. Ale keď ten záujem nemajú, musí byť na strane tých, ktorí takýto návrh predkladajú. Je to svojim spôsobom hanba,“ povedal Hrabko.
Dodal, že za úvahu by stála taká úprava rokovacieho poriadku NR SR, ktorá by opozícii umožnila iniciovať parlamentnú diskusiu o problémoch vo vládnych rezortoch aj bez toho, aby to bolo formálne predkladané ako odvolávanie člena vlády. Reálne totiž takýmto spôsobom parlament vyslovil parlament nedôveru členovi vlády vo svojej dlhoročnej histórii iba raz a v takmer všetkých ostatných prípadoch bola cieľom viac diskusia, ako reálne odvolanie ministra. „Parlament je miestom na debatu, dal by sa vymyslieť nejaký inštitút politickej debaty, ale musel by byť formulovaný tak, aby sa k slovu reálne dostali mimovládne strany a nie iba vládna koalícia,“ zdôraznil Hrabko.
Britská Dolná snemovňa tesnou väčšinou odmietla možnosť odchodu Veľkej Británie z Európskej únie bez dohody. Už tri krát však odmietla aj dohodu, ktorú s EÚ vyrokovala premiérka Theresa Mayová a so zmenou textu tejto dohody zasa nesúhlasí Európska únia.
„Briti povedali, že nechcú ani to, ani to, vlastne nič nechcú. Najnovšie odhlasovali, že by súhlasili s tým, keby britská premiérka požiadala o ďalší odklad. Mne sa to už nepáči, v takomto prípade neustálym ustupovaním už Európska únia ukazuje svoju slabosť a nie silu,“ reagoval Hrabko. „Teraz požiadajú o ďalší odklad. A kde máte záruku, že keď ho dostanú, neprídu s požiadavkou na ďalší odklad? Alebo potom, nech ho dostanú na rok – dva s tým, že prejdú eurovoľbami. Ale ani tak nemáte záruku, že sa zasa nebude šturmovať v posledných týždňoch tohto obdobia,“ dodal.
„Gordický uzol už treba raz rozťať. Mne je ľúto, že sa Veľká Británia rozhodla odísť, vidím aj možnosť ešte toto rozhodnutie zmeniť. Buď referendom alebo voľbami. Ale to je vecou Veľkej Británie,“ uzavrel Hrabko.
Pred piatimi rokmi Ivana Gašparoviča, ktorý bol názorovo blízky Smeru-SD, vystriedal vo funkcii „protificovsky“ orientovaný Andrej Kiska. Tento rok sa Smer-SD pokúsil na poste prezidenta o zmenu vo svoj prospech, ale túto zmenu nedokázal presadiť. „Vtedy to boli voľby proti Robertovi Ficovi, teraz to boli voľby proti Smeru-SD,“ poznamenal Hrabko.
Sila Smeru-SD opäť stačila na postup nimi podporovaného kandidáta do druhého volebného kola, ale už nie na víťazstvo. „Príbeh sa zopakoval. Ale treba si uvedomiť, že Smer bol pred piatimi rokmi veľmi silný, nedá sa to porovnávať s dnešnými preferenciami,“ dodal. Napriek tomu sa podľa Hrabka nedá hovoriť o tom, že by sa situácia na poste hlavy štátu vôbec nezmenila, keďže do funkcie mieri namiesto Andreja Kisku nová osobnosť, Zuzana Čaputová.
„Treba si počkať. K Andrejovi Kiskovi sa zasa až tak neprikláňala, pamätáme si na jej výrok, že byť ním, vzhľadom na tie daňové veci, by do politiky už nešla. Podobný výrok mala aj o Richardovi Sulíkovi, vzhľadom na jeho stretávanie sa s Marianom Kočnerom,“ upozornil Hrabko.
„Teraz je ešte euforická doba, musí si to užívať. Je to aj jej osobné veľké víťazstvo, ale neviem, či si uvedomuje, že sa jej život otočí o 180 stupňov. Zatiaľ sa ešte správa ako aktivistka, ale bude sa musieť správať ako politička. Je to úplne iná pozícia, než v akej pôsobila doteraz. Veľkou výstrahou pre ňu môže byť zlyhanie Ivety Radičovej v politike,“ dodal publicista.
Politická scéna
Podľa Hrabka bude význam Smeru-SD na slovenskej politickej scéne postupne klesať, stále však má potenciál vyhrať nadchádzajúce parlamentné voľby. „Samozrejme, že (v prezidentských voľbách, pozn. Teraz.sk) prehral, ale skončil druhý. Ostatné strany, okrem Progresívneho Slovenska, prehrali ešte viac,“ upozornil Hrabko.
Či výsledok prezidentských volieb nejako ovplyvní aj pomer síl v straníckej politike, je podľa Hrabka predčasné hovoriť. Niečo naznačia výsledky eurovolieb, ale ani tie podľa neho nebudú, vzhľadom na predpokladanú nízku volebnú účasť, úplne smerodajné.
Čo sa týka prieskumov, podľa Hrabka bude mať pre identifikáciu trendov zmysel až porovnanie výsledkov prieskumov viacerých agentúr z dlhodobého hľadiska. „Ja veľmi prieskumom nedôverujem, radšej by som si počkal,“ povedal.
Politická situácia sa podľa neho komplikuje aj pribúdaním nových subjektov do opozičného spektra. V priebehu tohto volebného obdobia k parlamentnej SaS, OĽaNO, ĽS NS a Sme rodina a mimoparlamentnému KDH a SMK pribudlo Progresívne Slovensko, SPOLU Miroslava Beblavého, Kresťanská únia Anny Záborskej a Braňa Škripeka a novú stranu avizuje aj prezident Andrej Kiska. „Áno, je tu tlačenica, v tejto časti politického spektra. Kiska sa bude ruvať o tých istých voličov. Ako prezident nemá konkurenciu, v straníckom súboji ju mať bude. Uvidíme, koho všetkého bude mať v tíme. Hovorí aj o nejakých starých, skúsených tvárach. Tak si ešte tie tri mesiace počkajme,“ povedal Hrabko.
„Ešte spomeniem, že politickú stranu má aj Andy Hryc a chce ísť do politiky. Andrej Kiska je známa tvár, veď je prezident republiky. Samozrejme, stavia na vysokej dôvere, ktorú mu namerala jedna z agentúr. Uvidíme, ako mu bude klesať, keď odíde z prezidentského paláca a ako bude stúpať novej prezidentke Zuzane Čaputovej,“ dodal. Kiskovo taktické rozhodnutie avizovať vznik novej strany ešte v čase, keď pôsobí v úrade prezidenta, považuje Hrabko za snahu „priživiť“ sa na aktuálnej emócii z volebného víťazstva Zuzany Čaputovej.
„Ak by mal mať niekto právo „priživiť“ sa na jej úspechu, malo by to byť Progresívne Slovensko, ktoré ju poslalo do volieb a v neposlednom rade Robert Mistrík,“ povedal Hrabko.
Voľba kandidátov na sudcov ústavného súdu
V diskusii komentoval aj v poradí druhú tohoročnú voľbu kandidátov na posty sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. V čase diskusie v TABLET.TV už bola zvolená prvá šestica kandidátov a očakávalo sa, že ešte dvaja by mohli pribudnúť po druhom kole voľby. „Plénum je sfunkčnené iba matematicky. Inak hlasujete o veciach, keď je najnižší možný počet sudcov a inak, keď je sudcov všetkých trinásť,“ upozornil Hrabko. Povinnosťou NR SR totiž bolo dodať prezidentovi 18 kandidátov na posty sudcov, z ktorých mal podľa ústavy vybrať deviatku nových sudcov ÚS.
Parlament však dokázal zvoliť len časť z potrebného počtu kandidátov. „Vejár možných scenárov načrtnem len krátko. V prvom rade záleží na tom, či Andrej Danko pošle uznesenie s menami zvolených kandidátov prezidentovi,“ povedal Hrabko s tým, že predseda NR SR to urobiť nemusí. „Pavol Paška neposlal. Pán Gašparovič vyberal presne podľa ústavy deväť sudcov z 18 kandidátov. Ak pán Danko pošle do prezidentského paláca neúplný počet, pán Kiska má dve možnosti. Môže povedať, že Ćierny Peter ostáva na parlamente a on bude čakať na osemnásť kandidátov, alebo to môže prijať. A bude sa rozhodovať medzi kandidátmi, ktorých mu parlament poslal,“ dodal Hrabko.
Prezident podľa neho môže uprednostniť ustanovenie ústavy, podľa ktorého vyberá polovicu z kandidátov zvolených parlamentom, alebo sa môže sústrediť skôr na svoju povinnosť prispieť k riadnemu fungovaniu ÚS. „Môže, vzhľadom na ďalšie články ústavy, vymenovať aj všetkých (ôsmich) kandidátov. Nie je to čistý ústavný postup, ale hovorím o možnostiach. Je prioritou funkčný alebo ochromený ústavný súd? A keď to pán prezident urobí, čo také sa mu môže stať?,“ pýta sa Hrabko.
Mimoriadna schôdza
V diskusii krátko komentoval aj opakované zvolávanie mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd). Hoci ju opozícia iniciovala, vo štvrtok 4. apríla na ňu neprišiel dostatočný počet opozičných poslancov, aby bola snemovňa uznášaniaschopná.
„Je to politicky nepríjemná situácia pre mimovládne strany. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že koalícia musí poskytnúť opozičným poslancom len taký počet svojich členov, aby schôdza mohla byť otvorená. Malo by byť aj v záujme koaličných poslancov, aby mohli vyvrátiť argumenty opozičných priamo na tej schôdzi. Ale keď ten záujem nemajú, musí byť na strane tých, ktorí takýto návrh predkladajú. Je to svojim spôsobom hanba,“ povedal Hrabko.
Dodal, že za úvahu by stála taká úprava rokovacieho poriadku NR SR, ktorá by opozícii umožnila iniciovať parlamentnú diskusiu o problémoch vo vládnych rezortoch aj bez toho, aby to bolo formálne predkladané ako odvolávanie člena vlády. Reálne totiž takýmto spôsobom parlament vyslovil parlament nedôveru členovi vlády vo svojej dlhoročnej histórii iba raz a v takmer všetkých ostatných prípadoch bola cieľom viac diskusia, ako reálne odvolanie ministra. „Parlament je miestom na debatu, dal by sa vymyslieť nejaký inštitút politickej debaty, ale musel by byť formulovaný tak, aby sa k slovu reálne dostali mimovládne strany a nie iba vládna koalícia,“ zdôraznil Hrabko.
Brexit
Britská Dolná snemovňa tesnou väčšinou odmietla možnosť odchodu Veľkej Británie z Európskej únie bez dohody. Už tri krát však odmietla aj dohodu, ktorú s EÚ vyrokovala premiérka Theresa Mayová a so zmenou textu tejto dohody zasa nesúhlasí Európska únia.
„Briti povedali, že nechcú ani to, ani to, vlastne nič nechcú. Najnovšie odhlasovali, že by súhlasili s tým, keby britská premiérka požiadala o ďalší odklad. Mne sa to už nepáči, v takomto prípade neustálym ustupovaním už Európska únia ukazuje svoju slabosť a nie silu,“ reagoval Hrabko. „Teraz požiadajú o ďalší odklad. A kde máte záruku, že keď ho dostanú, neprídu s požiadavkou na ďalší odklad? Alebo potom, nech ho dostanú na rok – dva s tým, že prejdú eurovoľbami. Ale ani tak nemáte záruku, že sa zasa nebude šturmovať v posledných týždňoch tohto obdobia,“ dodal.
„Gordický uzol už treba raz rozťať. Mne je ľúto, že sa Veľká Británia rozhodla odísť, vidím aj možnosť ešte toto rozhodnutie zmeniť. Buď referendom alebo voľbami. Ale to je vecou Veľkej Británie,“ uzavrel Hrabko.
